Foto: Ivan Majerský, Pravda
Sceľovanie pôdy môže vyvolať konflikty. Ako si vysvetliť zásadu, že ak sa dve tretiny vlastníkov dohodnú, zvyšná tretina to musí rešpektovať?
Všeobecne sa to tak dá povedať, čo však neznamená, že jedna tretina vlastníkov pôdy nebude uspokojená. Keby bol pri sceľovaní porušený zákon, povedzme vo výmere alebo v hodnote pôdy, v tomto prípade nie je možné, aby jedna tretina vlastníkov nebola uspokojená, teda aby bola prehlasovaná dvoma tretinami.
O čo teda principiálne ide?
Hovoríme o možnosti, že v každom katastrálnom území sa nájdu vlastníci, ktorí nechcú nič sceliť, s ničím nesúhlasia. Zásada sa týka práve takýchto vlastníkov, ktorí akoby z princípu odmietajú každú zmenu. My sa, samozrejme, snažíme, aby nebol ani jeden človek nespokojný, aby všetci dostali to, čo si predstavujú, ale nie je to vždy možné. Veď keď máme viac požiadaviek na umiestnenie parciel na jednom mieste, tak tam, pravdaže, nemôžu byť všetci umiestnení. Zákonných možností, ako vec vyriešiť, majú vlastníci veľa a ideálny stav je, keď sú všetci spokojní. Opakujem, tá jedna tretina zahŕňa ľudí, ktorí jednoducho z princípu s ničím nesúhlasia.
Podoba Slovenska sa pred našimi očami rýchlo mení. Prinesú pozemkové úpravy istý racionálny a pritom vzhľadovo príjemný charakter krajiny?
Pozemkové úpravy majú dve stránky – komasačnú, teda sceľovanie pozemkov, a druhou stránkou je nové funkčné usporiadanie, čo je, laicky povedané, nový územný plán obce v extraviláne, ale s vyriešenými vlastníckymi vzťahmi. V rámci pozemkových sa navrhuje nielen sprístupnenie pozemkov, čiže poľné, lesné cesty, ale aj rôzne úpravy vodných tokov, vodohospodárske opatrenia alebo zariadenia. Sú to aj nové medze, výsadba vetrolamov, suché poldre, vodné nádrže. Toto všetko navrhnú v rámci pozemkových úprav príslušní odborníci. Na tieto "zariadenia“ sa vyčlenia pozemky či už do vlastníctva štátu, alebo obce.
Z akých zdrojov sa to bude financovať?
Jedno sú peniaze na vypracovanie projektov pozemkových úprav a potom treba nájsť, samozrejme, peniaze, aby sa vybudovali veci, ktoré sa v krajine navrhnú. Lebo len tým dosiahneme potrebnú racionálnu a vzhľadovú zmenu krajiny.
Ale to sú ďalšie milióny eur…
…ktoré sa dajú nájsť v rôznych tituloch, či už v eurofondoch, alebo v kapitolách jednotlivých ministerstiev. Keď hovoríme o životnom prostredí, treba hľadať v jeho zdrojoch, aby sa do krajiny vysadilo a vrátilo to, čo tam kedysi bolo. To sú už peniaze, ktoré sa dajú poskladať z rôznych zdrojov. Pozemkové úpravy nie sú iba vecou rezortu pôdohospodárstva, ale dotýkajú sa celej krajiny, idú naprieč všetkými rezortmi, peniaze treba preto združovať.
Ako napríklad v susednej Českej republike?
Česi práve združovaním prostriedkov riešia vysporiadanie pozemkov pod výstavbu diaľnic, železníc, cyklociest. Slovensko bude mať ešte k dispozícii nejaké eurofondy, môžeme využiť aj tie. Realizácia teda môže ísť cez európske aj národné peniaze.
Má Česko veľký predstih v pozemkových úpravách pred Slovenskom?
Zaostávame za Čechmi v tom, že každoročne zadávali a zadávajú zo štátneho rozpočtu projekty pozemkových úprav a zariadenia a prvky v krajine budovali a budujú z eurofondov. V tom sú Česi inšpiratívni. Slovenský systém treba nastaviť podobne. Nevravím, že český systém funguje ideálne, ale funguje. Majú ako každá krajina svoje problémy, ale pozemkové úpravy sa už v krajine prejavili, čo u nás zatiaľ, žiaľ, nevidno.
Čo je pre SR inšpirujúce?
Povedzme okolie Brna, južná Morava. Česi sa venujú zadržiavaniu vody v krajine aj budovaniu suchých poldrov, aby pri povodniach nebola zničená poľnohospodárska krajina a ľudské obydlia. Toto je česká priorita. Vidíme, že toto treba robiť aj na Slovensku a práve na to môžu slúžiť pozemkové úpravy.