Krajina dokonca zvažuje, že právo platiť v hotovosti zakotví v ústave. V čase, keď sa presadzujú virtuálne meny a platenie mobilným telefónom, sa takýto plán môže javiť ako zastaraný. Tento mesiac s ním ale prišla konzervatívna ľudovecká strana ÖVP bývalého kancelára Sebastiana Kurza, ktorá sa v parlamentných voľbách plánovaných na koniec septembra usiluje o znovuzvolenie.
„Mať možnosť platiť v hotovosti je základná podmienka autonómnej existencie,“ vyhlásil tridsaťtriročný Kurz, ktorého cituje agentúra AFP.
Jeho návrh bol prijatý ústretovo. Slobodná strana Rakúska FPÖ, ktorá vládla spolu s ÖVP až do mája, ihneď pripomenula, že to ona bola prvá, kto s podnetom na ústavnú zmenu pre ochranu platieb v hotovosti prišiel.
Sociálni demokrati sa pridali s požiadavkou na zvýšenie počtu bankomatov na vidieku a chcú zrušiť poplatky za výber, s ktorými prichádzajú niektorí prevádzkovatelia.
Ale prívrženci hotovosti nepochádzajú len z vidieckych oblastí. V turistami obľúbenom hlavnom meste Viedni odmietajú prijímať platby kartou mnohé obchody, kaviarne a reštaurácie.
„V Rakúsku sa mentalita mení len pomaly,“ vysvetľuje tridsiatnička Victoria zamestnaná v reštaurácii Weinschenk v centre mesta. Tento podnik ponúka hamburgery klientele bažiacej po novinkách, ale zároveň hneď pri vchode uvádza, že prijíma len platby v hotovosti.
V Rakúsku je obvyklé nechávať prepitné a v takom prípade je „hotovosť lepšia ako platobná karta,“ argumentuje Victoria. Tvrdí, že aj sama platí radšej v hotovosti „ktorá nezanecháva stopy“.
Hotovosť znamená slobodu
Podľa profesora finančného práva Wernera Doralta kladú Rakúšania zvláštny dôraz na ochranu súkromia. „Keď vyrazím na nákupy a (prostredníctvom platby kartou) bude možné zistiť presné množstvo alkoholu, ktorý som kúpil, je to zásah do môjho súkromia,“ domnieva sa bývalý profesor Viedenskej univerzity.
Podľa štúdie Európskej centrálnej banky (ECB) sa v roku 2016 v Rakúsku uskutočnilo 67 percent všetkých platieb v hotovosti. Napríklad v Holandsku to bolo 27 percent. Dokonca aj v Nemecku, ktoré sa tiež preslávilo láskou k hotovosti, sa tak uskutočnilo len 55 percent transakcií.
Rakúšania majú skúsenosť s totalitou
Podľa vysokoškolského odborníka na ekonomickú psychológiu Ericha Kirchlera majú Rakúšania a Nemci ˇvďakaˇ svojej skúsenosti s autoritárskymi režimami jasnejšie povedomie o hrozbe, akú predstavuje štát, keď sa všetka moc ocitne v jeho rukách. „Za takýchto okolností sa z efektívnych verejných inštitúcií stáva nebezpečenstvo,“ hovorí vedec.
Túto teóriu potvrdzuje majiteľ kaviarne a reštaurácie v centrálnej štvrti Viedne Philipp Klos. V hotovosti vidí tento jej vášnivý zástanca podmienku „sine qua non“ (bez ktorej to nejde) pre svoju slobodu. Na jedálničku jeho podniku je odsek venovaný jej obhajobe: „Bez hotovosti sa staneme totálne zraniteľnými. Totalitný štát by nad nami mal neobmedzenú moc,“ píše sa tam.
Stále možno meniť šilingy za eurá
Podľa nedávneho prieskumu, ktorý uskutočnila v 13 európskych krajinách a tiež v Austrálii a v Spojených štátoch banka ING, sa Rakúšania ukázali byť najviac odmietaví k myšlienke vzdať sa plateniu v hotovosti. Takúto perspektívu označilo za prijateľnú len desať percent z nich. Vo zvyšných európskych krajinách zaujalo rovnaké stanovisko len 22 percent oslovených.
Ďalším znakom tejto osobitnej oddanosti je fakt, že takmer 18 rokov po zavedení eurových bankoviek a mincí mnohí Rakúšania majú doma ešte stále šilingy, svoju bývalú národnú menu.
Rakúsko je jeden z hŕstky štátov eurozóny, ktoré stále umožňujú vymeniť domácu menu za eurá. Až do tohto roku dokonca križoval krajinu cez leto autobus rakúskej centrálnej banky s ponukou výmeny šilingov za eurá. Tento rok sa vyzbieralo asi 19 miliónov šilingov (1,38 milióna eur).
Posvätiť platenie v hotovosti zapracovaním do ústavy, ako si želajú konzervatívci, by ale podľa odborníkov malo len symbolický význam. Rakúsko je členom eurozóny a v nej má v otázkach menovej politiky posledné slovo ECB.