Na finančných trhoch nečakane prišlo k prelomeniu psychologickej hranice a nasledoval pád eura. Euro po jeden a pol roku prvýkrát stálo menej ako 1,10 amerického dolára.
Oslabovanie európskej meny je popri lacných pôžičkách a dokonca prvých hypotékach so záporným úrokom ďalším krokom, ako sa vyhnúť kríze a naštartovať ekonomický rast. Ľudia však musia počítať s tým, že tovar spoza Atlantiku zdražie. Ide napríklad o elektroniku či niektoré potraviny. Hore môžu ísť ceny pohonných hmôt a aj dovoleniek v dolárových destináciách.
Slabšie euro zase zlacní európske výrobky v zahraničí, a to na zlosť Donaldovi Trumpovi, ktorý ako jeden z mála doterajších amerických prezidentov preferuje slabý dolár. Umelé oslabovanie meny Trump vyčíta Číne a aj preto voči nej rozpútal obchodnú colnú vojnu. Únii zase Trump hrozí clami na európske automobily. Paradoxne je to pritom práve Donald Trump, ktorý zavedením ďalších ciel voči Číne spustil súčasné oslabovanie eura. Trhy sa totiž obávajú eskalovania situácie.
Ekonomický súboj dvoch najväčších ekonomík sveta postupne spomaľuje globálny hospodársky rast. Neistými časmi je zasiahnuté hlavne Nemecko, ktoré je tretím najväčším exportérom na svete, a do oboch znepriatelených štátov vyváža automobily, stroje či roboty. Keďže v nemeckých výrobkoch je mnoho súčiastok vyrobených na Slovensku, domáca ekonomika už prudko spomaľuje svoj rast a kým za prvé tri mesiace vzrástla o 3,7 percenta hrubého domáceho produktu, v druhom štvrťroku už len o 1,9 percenta.
Európskej únii tiež môže spôsobiť hospodárske problémy tvrdý brexit. Veľká Británia je piatou najväčšou ekonomikou sveta a druhým najväčším automobilovým trhom Európskej únie. Zastaviť krízu sa už v septembri pokúsi Európska centrálna banka predstavením balíka opatrení na podporu hospodárskeho rastu.
Spojené štáty americké od začiatku septembra uvalili nové 15-percentné clá na čínsky tovar v hodnote 100 miliárd amerických dolárov. Napriek tvrdým vyhláseniam sa Peking nakoniec rozhodol nereagovať na americký obchodný tlak a namiesto odvetných ciel sa snaží skončiť hospodársky spor za rokovacím stolom.
Lenže pri nepredvídateľnej povahe amerického prezidenta nebude jednoduché uzatvoriť pre obidve strany prijateľnú obchodnú dohodu. Donald Trump najnovšie žiada, aby sa z Číny do USA vrátil americký automobilový koncern General Motors.
„Je to absurdná požiadavka, keďže General Motors predáva v Číne viac automobilov ako v USA a novú továreň u nás stavia aj americká automobilka Tesla,“ uviedol na svojom twitterovom účte šéf čínskeho časopisu Global Times Hu Xijin.
Nemci sú proti lacným peniazom
Európa zatiaľ zlacňuje euro a snaží sa podporiť rast. „Nevidím dôvod na obnovenie kvantitatívneho uvoľňovania (tlačenia peňazí, poz. red.),“ uviedol guvernér nemeckej centrálnej banky Klaas Knot. S tlačením peňazí Európska centrálna banka (ECB) skončila len v decembri 2018 a za necelé tri roky napumpovala do ekonomiky eurozóny takmer 2,7 bilióna eur. Obrovská suma peňazí bola nepriamo použitá na nákup štátnych dlhopisov krajín používajúcich spoločnú menu euro. Na jednej strane lacno získané peniaze pomôžu štátom prekonať ťažké časy, na druhej strane odsúvajú schválenie dôležitých reforiem. To je hlavný dôvod, pre ktorý sú proti obnoveniu tlačenia peňazí aj Rakúšania.
Sila lacných peňazí spočíva v tom, že prostredníctvom dostupných úverov sa firmy ľahšie púšťajú do nových projektov a nemajú problém s najímaním zamestnancov. Pri nízkych úrokoch sa aj bežní ľudia neboja požičať si väčšiu sumu peňazí a následne rastúca spotreba peňazí ťahá dopredu výrobu firiem.
Hlavne v súčasných neistých časoch môžu opatrenia ECB úplne zastaviť hrozbu prichádzajúcej krízy. V rozhovore pre americký Wall Street Journal uviedol člen riadiaceho výboru ECB Olli Rehn, že stimuly sú oveľa efektívnejšie, ak sú preventívne a razantné.
„Pri práci s finančným trhom je lepšie prestreliť, ako podstreliť,“ povedal Rehn. Podľa šéfa fínskej centrálnej banky majú v septembri predstavené opatrenia na podporu hospodárskeho rastu prekvapiť finančné trhy. Konkrétne kroky budú zverejnené 12. septembra.
„Trhy už s veľmi vysokou pravdepodobnosťou čakajú v septembri zníženie depozitnej sadzby,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Tá je aktuálne už na úrovni mínus 0,4 percenta. Finančné domy tak musia Európskej centrálnej banke už reálne platiť za krátkodobé uloženie finančnej hotovosti a toto opatrenie núti banky investovať lacné peniaze do ekonomiky. Finančné domy tiež môžu už v tomto mesiaci počítať s tretím kolom lacných pôžičiek. ECB napriek nesúhlasu nemeckých bankárov môže spustiť ďalšie tlačenie peňazí.
„Tiež sa môže inšpirovať Japonskom, ktorého centrálna banka cieľuje výnos 10-ročných japonských vládnych dlhopisov, alebo môže vymyslieť niečo nové. Prípadné exotickejšie opatrenia s najväčšou pravdepodobnosťou neprijme odchádzajúci prezident ECB Draghi, ale až jeho nástupníčka Christine Lagardeová, ktorá sa na stoličku posadí v novembri,“ dodal Tibor Lörincz, analytik Tatra banky.
Hypotéky so záporným úrokom
Nízke úroky už v niektorých krajinách Európskej únie priniesli hypotéky so záporným úrokom. Toto leto začala dánska Jyske Bank predávať desaťročné hypotéky s ročným úrokom mínus 0,5 percenta. Po prvý raz v modernej histórii obyvatelia Európy vrátia finančnému domu menej peňazí, ako si od neho požičali. Napríklad pri hypotéke vo výške 1 milión dánskych korún vráti dlžník za desať rokov len 995-tisíc dánskych korún. V praxi ide zatiaľ len o doplnkovú hypotéku, ktorú Jyske Bank neposkytne na kúpu celej nehnuteľnosti, a po započítaní všetkých poplatkov vráti klient predsa len o niečo viac peňazí, ako si požičal.
Odvrátenou stranou mince je záporná úroková sadzba z vkladov, ktorú má Jyske Bank nastavenú na úrovni mínus 0,6 percenta. V takom prípade pri uložení 100-tisíc dánskych korún dostane klient o rok len 99 400 korún. Za záporné úroky je zodpovedná dánska centrálna banka, ktorá hlavnú úrokovú sadzbu drží na hodnote mínus 0,4 percenta. V krajinách používajúcich spoločnú menu euro je základná úroková sadzba na rovnej nule a v Spojených štátoch amerických v pásme 2 až 2,25 percenta.
Záporné úroky na jednej strane pomáhajú dlžníkom, na druhej strane oberajú o peniaze ľudí s úsporami. V súčasnosti z nich najviac profitujú štáty používajúce spoločnú menu euro a desaťročné dlhopisy Nemecka majú ročný úrok mínus 0,69 percenta. Menej bezpečné slovenské dlhopisy sa na finančných trhoch predávajú za ročný úrok mínus 0,36 percenta. Práve lacné peniaze pomáhajú Slovensku každý rok ušetriť na úrokových výnosoch desiatky až stovky miliónov eur.
Lenže pre bežných Slovákov nie sú záporné úroky až také terno v prípade, že majú peniaze uložené v dlhopisových fondoch druhého piliera. Tie totiž v priebehu roka bežne dosahovali aj záporné výnosy a z dlhodobého pohľadu je pri nich úspech aj ročný výnos nad jedným percentom.