Po policajtoch či hasičoch ďalšie výsluhové penzie. Štát odškodní baníkov

, 09.09.2019 12:00

Ťažba hnedého uhlia sa postupne končí. Pre baníkov, čo zostanú bez práce, preto chystajú takzvaný kompenzačný príspevok. Dostať by ho však mali len tí, čo v bani odrobili aspoň tri roky a pritom nepoberajú od štátu žiadne iné dôchodky, renty či špeciálne dávky. Hovorí o tom návrh zákona z dielne poslancov koaličnej strany Smer. Platiť by mal už od budúceho roka.

Riešiť by mal hlavne situáciu starších baníkov po strate zamestnania pre transformáciu hornej Nitry. Peniaze by mali pomôcť v čase, keď si budú hľadať nové zamestnanie.

Kompenzačný príspevok sa má pohybovať od 200 eur mesačne až do vyše 800 eur. Poberať by ho mali mesačne od jedného roka až do maximálne siedmich rokov. Všetko závisí od počtu odfáraných rokov.

To, na koľko pomoc pre baníkov štát celkovo vyjde, však poslanecký návrh nešpecifikuje. Priznáva len záťaž pre štátnu kasu. To, mimochodom, návrhu vyčíta aj ministerstvo financií. Rovnako ako to, že s novým príspevkom aktuálny rozpočet nepočítal. A to nielen v tomto roku, ale ani v ďalších rokoch.

„Predpoklad nákladov pre štátny rozpočet sa z roka na rok bude meniť z postupného nárastu až do roku 2026. Potom bude postupne klesať do roku 2033,“ hovorí jeden z predkladateľov, poslanec za Smer Jaroslav Baška. Najpesimistickejší odhad nákladov na vyplácanie kompenzačného príspevku baníkom je podľa neho za 14 rokov v celkovej výške 43 miliónov eur.

Peniaze by mal baníkom vyplácať štát, pričom z návrhu nie je jasné, z kapitoly ktorého rezortu by išli. „Predpoklad je, že by sa mohol vyplácať z rozpočtovej kapitoly ministerstva práce,“ hovorí Baška. Všetko však podľa neho závisí od rozhodnutia ministerstva financií, do ktorej rozpočtovej kapitoly náklady na príspevok pridelí. Okrem príspevku by podľa návrhu mal štát platiť za baníkov, čo budú mať naň nárok, aj poistenie. Vychádzať by sa pritom podľa Bašku malo z odklepnutej výšky kompenzačného príspevku.

Na poslaneckej iniciatíve sa podieľa aj ministerstvo hospodárstva, potvrdil pre denník Pravda jeho hovorca Maroš Stano. „Kompenzačný príspevok pre baníkov, ktorí stratia zamestnanie útlmom baníctva, podporila v Akčnom pláne transformácie regiónu horná Nitra aj vláda,“ hovorí. Podstatné podľa Stana je, aby boli pre baníkov zabezpečené finančné prostriedky.

Sumy nového príspevku vychádzali z už existujúceho osobitného príspevku pre baníkov. Ten sa zaviedol ešte koncom 80. rokov minulého storočia. Vlani bol vyplatený 221 baníkom a vyšiel na vyše sedemstotisíc eur. Bývalí baníci dostávajú podľa odrobených rokov mesačne od 90 do 800 eur. Vypláca im ich štátny podnik Rudné bane v Banskej Bystrici.

Ako by mal fungovať kompenzačný príspevok pre baníkov
Nárok naň by mali baníci, ktorí boli prepustení pre útlmový program, pričom v bani odpracovali najmenej tri roky.
Kompenzačný príspevok sa má pohybovať od 200 eur mesačne až do vyše 800 eur podľa odfáraných rokov.
Zákon by mal platiť od januára 2020.
Štátna podpora pre bane sa skončí v roku 2023.
ZDROJ: Návrh zákona o kompenzačnom príspevku baníkom

Bane sú za

Nový príspevok má podporu aj v baniach. „Osobitný príspevok kompenzuje stratu príjmu zamestnancom, ktorí po 15 až 20 rokoch a dosiahnutí veku 55 rokov už nemôžu vykonávať prácu v podzemí,“ povedala za Hornonitrianske bane Prievidza Jana Janáčová. Nový príspevok je podľa nej reakciou na skrátenie doby všeobecného hospodárskeho záujmu – teda podpory pre výrobu elektriny z domáceho uhlia – o sedem rokov.

Za všetkým je transformácia regiónu horná Nitra. „Vtedy budú musieť ukončiť prácu v podzemí mladší ľudia, ktorí nebudú mať takúto odpracovanú dobu,“ hovorí Janáčová. Kompenzačný príspevok by im tak pomohol preklenúť obdobie, kým si nájdu novú prácu. Tým starším zase navrhovaná suma a doba poberania príspevku pokryjú dobu, kým budú riešiť svoj dôchodok.

Výnimku majú baníci už teraz aj pri vyplácaní dôchodkov. „Sociálna poisťovňa priznáva a vypláca okrem iného starobné dôchodky, pri ktorých sa berie do úvahy práca v rizikových povolaniach, ako sú baníci,“ povedal jej hovorca Peter Višváder. Na priznanie dôchodku totiž baníkom stačí dosiahnuť nižšie obdobie dôchodkového poistenia, dodáva. Okrem toho môže Sociálna poisťovňa priznať starobný dôchodok aj poberateľovi výsluhového dôchodku, musí však splniť zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku. Teda najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutie dôchodkového veku.

Kto všetko dostáva na Slovensku výsluhové dôchodky
Baníci dostávajú osobitný príspevok podľa zákona o osobitnom príspevku baníkom. Ten bol za rok 2018 vyplatený 221 oprávneným osobám v celkovej výške 714 040 eur.
Bývalí baníci na základe kritérií stanovených zákonom dostávajú mesačne približne od 90 eur do 800 eur. Príspevok vyplácajú Rudné bane.
Výsluhový dôchodok dostávajú podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov aj pracovníci Policajného zboru, SIS, Finančnej správy, colníci, zamestnanci NBÚ, profesionálni vojaci, hasiči a príslušníci Horskej a záchrannej služby, zamestnanci Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Výška výsluhového dôchodku je individuálna a závisí od viacerých kritérií, ako je doba trvania služobného pomeru a výška služobného platu. V súčasnosti je v systéme približne 17¤500 poberateľov výsluhového dôchodku.
Podľa zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti dostávajú osobitný príspevok aj umelci. Nárok naň majú herci, bábkoherci, mímovia, taneční sólisti, vokálni sólisti, inštrumentálni sólisti a dirigenti.
Museli však byť 25 či v prípade tanečníkov 22 rokov zamestnancami štátneho divadla, štátnej hudobnej inštitúcie, divadla v pôsobnosti samosprávneho kraja, hudobnej inštitúcie v pôsobnosti samosprávneho kraja alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu.
Príspevok vypláca ministerstvo kultúry vo výške 50 percent z priemernej mesačnej mzdy za prvý polrok kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom sa uplatňuje nárok na osobitný príspevok.
Ministerstvo kultúry v súčasnosti eviduje 50 poberateľov osobitného príspevku.
ZDROJ: MH SR, MV SR, MK SR

Spolu 17 500 výsluhových dôchodkov

Okrem bežných dôchodkov či úľav pri počte odpracovaných rokov pred odchodom do dôchodku dostávajú takzvané výsluhové dôchodky napríklad aj policajti či vojaci. Musia však odpracovať 25 rokov. „Výška výsluhového dôchodku je individuálna a závisí od viacerých kritérií, ako je napr. doba trvania služobného pomeru, výška služobného platu,“ spresňuje tlačový odbor rezortu vnútra, ktorý tieto dôchodky zastrešuje. Aktuálne ich poberá okolo 17¤500 ľudí.

Na osobitný príspevok majú nárok aj herci, speváci, tanečníci a ďalší umelci. Nárok majú tí, čo pôsobili v umení pod hlavičkou štátu či župy najmenej 25 rokov alebo odtancovali aspoň 22 rokov. Nesmú však poberať dôchodok, a to ani predčasný, ani invalidný, či dávky v nezamestnanosti. No ani pracovať na podobnej pozícii. „Ministerstvo kultúry v súčasnosti eviduje 50 poberateľov osobitného príspevku,“ hovorí za rezort Pavol Čorba z kancelárie ministerky kultúry. Osobitný príspevok pre ten-ktorý rok je vo výške polovice priemernej mesačnej mzdy v hospodárstva za prvý polrok predchádzajúce­ho roka.

Podpora baniam sa skončí v roku 2023

Pôvodne držal zákon ochrannú ruku nad baňami až do roku 2030. Na výrobu elektriny z hnedého uhlia vyťaženého na hornej Nitre sa nateraz skladajú všetci obyvatelia Slovenska cez tarifu za prevádzkovanie systému. Jej výšku určuje každoročne regulátor. Ročne sa na elektrinu z uhlia vyzbiera už sto miliónov eur. Domácnosť s priemernou ročnou spotrebou 3¤000 kilowatthodín elektrickej energie odvedie na baníkov ročne približne 15,30 eura. To sa má skončiť v roku 2023.

O ukončovaní ťažby hovorí Akčný plán, ktorý prešiel pripomienkovým konaním toto leto. No nie bez problémov. Vyslúžil si 176 pripomienok, pričom polovica bola zásadných. Zdá sa, že jasný je nateraz len termín ukončenia podpory. Ten bol určený s ohľadom na dokončenie trafostanice Bystričany. Práve od nej totiž závisí bezpečnosť dodávok elektriny v regióne. Jednotlivé bane by sa mali zatvárať postupne. Samotná Baňa Nováky má byť definitívne zatvorená v roku 2027.

Podľa analýzy v samotnom akčnom pláne nezamestnanosť nie je najakútnejším problémom regiónu. A nemala by byť ani neskôr. Koncom minulého roka sa miera nezamestnanosti pohybovala na úrovni 4,5 percenta v okrese Prievidza a tri percentá v Partizánskom. Útlm banskej činnosti síce môže priniesť nárast počtu ľudí bez práce, prebiehať však bude postupne. Nepôjde teda o skokové zvýšenie.

Otázny zostáva nielen ďalší osud baníkov, výstavba ciest či náprava zbedačenej prírody, ale aj financovanie. Tiež treba doriešiť, ako sa bude v regióne kúriť. Práve to sa môže stať aj kameňom úrazu celého plánu. Nateraz totiž teplo v regióne pochádza práve z Elektrárne Nováky. Tá však s výrobou elektriny z hnedého uhlia do štyroch rokov končí.

#útlm ťažby uhlia #uhlie #Hornonitrianske bane #baníci #bane
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku