Ovládnu svet zdielané elektromobily bez šoféra?

, 10.09.2019 15:00

Technológie a trendy sa v automobilovom sektore menia zo dňa na deň. Po cestách nám jazdí čoraz viac esuvéčok, ktoré sú síce pre šoférov pohodlné, no majú vysokú spotrebu a produkujú množstvo emisií. Elektromobily zrazu nie sú také ekologické, ako sa od nich očakávalo, a spoločne používané autá nemusia nevyhnutne znamenať zníženie hustoty prevádzky.

Prečo je to tak, prezradil v rozhovore Stanislav Gálik, inovátor a psychológ. Od januára 2018 pôsobí ako generálny riaditeľ inovačného centra AuresLab spoločnosti AURES Holdings, ktorá prevádzkuje sieť autocentier AAA Auto. Budúcnosť vidí najmä v spoločne používaných autonómnych elektromobiloch a tvrdí, že ak pôjde všetko podľa plánu, v roku 2030 by mohla byť už zhruba tretina vozidiel bez šoféra.

Stanislav Gálik vidí budúcnosť v autonómnych...
Stanislav Gálik vidí budúcnosť v autonómnych elektromobiloch, ktoré bude využívať viac osôb. Autor: Archív Stanislava Gálika

Na slovenských cestách čoraz viac dominujú veľké esuvéčka. Je to udržateľné vzhľadom na ich spotrebu?

Esuvéčka sú fenoménom tejto doby a sú populárne hlavne medzi staršou generáciou a rodinami s deťmi. Majú mnoho výhod, či už ide o zvýšenú pozíciu za volantom, komfortnejšie nastupovanie, zvýšený pocit bezpečia, priestranný interiér aj kufor. Nevýhodou je vyššia spotreba. Otázkou je aj legislatíva, pretože esuvéčka produkujú vzhľadom na svoju robustnosť viac emisií, na čo je momentálne upriamená pozornosť. Vzhľadom na tieto novely je otázne, ako sa k tomu postavia výrobcovia.

Ešte pred pár rokmi ľudia uprednostňovali autá na dieselový pohon. Platí to aj v súčasnosti? Aký očakávate vývoj v najbližších rokoch aj v súvislosti s kauzami okolo dieselov či v súvislosti so zavádzaním emisných obmedzení v Európe?

Aktuálne pozorujeme nárast podielu benzínových motorov oproti naftovým. Podľa môjho názoru ale dieselový motor ešte vôbec nepovedal svoje posledné slovo a jeho možnosti neboli zďaleka vyčerpané. S rozvojom technológií a možnosťami osadenia rôznymi druhmi filtrov dnes vidíme, že moderné naftové motory dokážu byť emisne dokonca čistejšie než benzínové.

A čo autá na alternatívne pohony?

Čo sa týka alternatívnych pohonov, je to beh na dlhšiu trať. V súčasnej dobe ide o záležitosť pre relatívne úzku skupinu majetnejších fanúšikov nových technológií. Cena takéhoto vozidla je väčšinou nad finančnými možnosťami bežnej populácie. Nedomnievam sa, že by klasické spaľovacie motory boli v blízkej budúcnosti plne nahradené. Ďalším faktorom, ktorý to bude výrazne ovplyvňovať, sú legislatívne regulácie. Dôvodom, že ich je u nás málo, je hlavne vyššia cena. Určite ich u nás postupne bude pribúdať, ale nemyslím si, že nárast bude taký markantný ako napríklad v Škandinávii.

Kedy by mohla byť pripravená infraštruktúra s dostatkom nabíjacích staníc pre elektromobily?

Slovensko momentálne disponuje viac než stovkou rýchlonabíjacích staníc. Pokrytie je dobré na celej trase D1 od česko-slovenských hraníc až po Košice, či už cez Žilinu, alebo Banskú Bystricu. Slabšie pokrytie je na juhu Slovenska, ale dá sa predpokladať, že aj na tejto trase sa bude v blízkej dobe pracovať.

Autá na elektrický pohon majú problém s nevyriešenou likvidáciou batérií a s pomerne nízkym dojazdom. Očakávate, že sa to zmení?

Každý problém je zároveň aj záležitosťou biznisu. Pokiaľ budú vznikať spoločnosti, ktoré sa zamerajú na ich ekologickú likvidáciu, budeme ich schopní nielen likvidovať, ale možno aj recyklovať. To, že dnes ešte nemáme riešenie, neznamená, že ho nebudeme mať o päť alebo desať rokov. Rýchlo dopredu ide i vývoj batérií s väčšou kapacitou. Iným problémom potom ale môže byť dostatok elektrickej energie v dobíjacej sieti.

A čo vodíkový pohon?

Je to veľmi dobrá alternatíva, ale bohužiaľ v tejto chvíli v našich končinách nerozvinutá. Ani investori, ani automobilky sa jej u nás veľmi nevenujú. Stavby čerpacích staníc, kde si môžete vodík doplniť, sú veľmi drahé, takže firmy nie sú ochotné tieto stanice stavať, pokiaľ nebude na cestách viac vodíkových áut. Automobilky zasa nechcú vyrábať autá, s ktorými budú mať spotrebitelia problém doplniť palivo. Momentálne teda vodíkový pohon nemá v tuzemsku významné zastúpenie. V budúcnosti sa to môže zmeniť.

Ako vidíte automobilovú dopravu u nás o desať rokov?

Väčšina analýz uznávaných nadnárodných poradenských firiem hovorí, že v roku 2030 by sme mohli byť až na 30 percentách, čo sa elektromobility týka. Ja vidím budúcnosť v zdieľaných, autonómnych elektromobiloch. Myslím si, že ak všetko pôjde dobre, tak by v roku 2030 mohla byť už zhruba tretina vozidiel bez šoféra, čím by sa okrem iného zvýšila bezpečnosť dopravy. Technológia autonómneho riadenia vozidla je dnes veľmi pokročilá, ale pripravené nie je prostredie, v ktorom by mohla byť nasadená. Problémom je zlý stav našich ciest, ostatní šoféri a ďalší účastníci dopravy. No najväčším problémom je legislatíva.

Investícia do auta býva jednou z najväčších počas života Slovákov. Dá sa povedať, že si Slováci vyberajú autá skôr rozumom alebo citom?

Povedal by som, že je to kombinácia oboch faktorov. Slováci sa stále viac zaujímajú o zánovné autá s vyšším štandardom výbavy. Nájazd na odometri síce oproti minulému roku pri týchto autách o niečo vzrástol, ale vek zostal rovnaký ako vlani, a to necelý jeden rok. Z našich kontinuálnych prieskumov vyplýva, že Slováci si z roka na rok kupujú drahšie a lepšie vybavené vozidlá. Keď sa pozrieme na bežné jazdenky, tu sa ľudia snažia vybrať model, za ktorý priemerne minú 5 500 eur, s nájazdom zhruba do 170 000 km.

Budú veľké rozdiely medzi vidiekom a mestom? Ak áno, v čom predovšetkým?

Rozdiely, samozrejme, sú a budú. Inak sa k alternatívnym palivám stavajú veľké mestá, či už v Európe, Amerike, alebo Ázii, a inak ľudia žijúci na vidieku. Pretože tam budú ľudia aj o desať rokov riešiť, čo do auta natankovať. Vlastniť niečo je na Slovensku stále zakorenené a platí to aj v prípade áut.

Na Slovensku je trendom vlastniť vozidlo, v zahraničí sa, naopak, udomácňujú spoločne používané autá. Prečo to u nás nefunguje?

Dôvod, prečo sa zdieľanie vozidiel u nás zatiaľ veľmi nepresadilo, vidím hlavne vo zvyklostiach obyvateľov. Predstava, že auto, v ktorom jazdia, pred nimi používali stovky ľudí, je väčšine Slovákov nepríjemná. Než by sa zbavili svojho auta a namiesto toho si požičiavali zdieľané, tak to si radšej nechajú svoje vlastné. K zdieľaniu vozidiel u nás zatiaľ dochádza len vo väčších mestách. V Bratislave je to okolo 50 automobilov, v Košiciach zhruba 20 elektromobilov, do desať zdieľaných áut ponúkajú aj Trnava a Nitra. Carsharing je síce u nás zatiaľ len na začiatku svojej cesty, no je pravdepodobné, že čoskoro bude dostupných oveľa viac zdieľaných áut a dopyt po ich prenájme bude so stúpajúcimi nákladmi na vlastnenie auta čoraz väčší.

Môže carsharing pomôcť so znížením intenzity dopravy?

Tu by som poukázal napríklad na situáciu v USA, ktorá priniesla zaujímavé, ba možno až nečakané výsledky. Nedávne štúdie skúmajúce vplyv zdieľaných a „spolujazdných“ služieb na dopravu v San Franciscu ukázali, že po ich spustení premávka rapídne zhustla. Služby ako Uber alebo Lyft podľa autorov štúdie v rokoch 2010 až 2016 spôsobili predĺženie času na dopravu do daného miesta o 60 percent. Bez týchto služieb by sa pritom podľa štúdie čas predĺžil zhruba o 22 percent. Podľa štúdie taktiež viac než dve tretiny vozidiel týchto služieb majitelia kúpili za účelom podnikania, nie teda ako vlastný automobil, ktorý zdieľajú.

Hovorí sa, že investícia do úplne nového auta je jednou z tých najstratovejších, pretože auto okamžite po výjazde zo showroomu stráca svoju hodnotu. Je to naozaj tak?

Nákup nového auta je podľa odborníkov jednou z najmenej výhodných investícií. Akonáhle nový automobil opustí autosalón, začne veľmi rýchlo strácať hodnotu. Kategóriu luxusných vozidiel od prémiových výrobcov postihuje výrazná strata hodnoty asi najviac. Počas dvoch až troch rokov sú tieto autá schopné stratiť 40 až 50 percent svojej pôvodnej hodnoty. Táto strata hodnoty potom, pochopiteľne, hrá do kariet zákazníkom, ktorí si potrpia na prémiové produkty, ale nechcú ich zbytočne preplácať.

Kedysi naše cesty brázdili škodovky či favority. Mnohí ich majú ešte v garážach aj v dobrom stave. Oplatí sa ich stále vlastniť, dajú sa dobre predať?

Pokiaľ vám v garáži stojí stará škodovka, môžete si gratulovať. Zo zachovaných áut z východného bloku sa totiž skutočne stávajú veterány a ich hodnota stúpa v radoch niekoľkých desiatok percent ročne. Aj napriek tomu, že stále ide o alternatívny spôsob, ako zhodnotiť svoje peniaze, je to ideálna cesta pre automobilových nadšencov.

Dá sa investovať do nejakého auta a čakať, že sa mi tie peniaze zhodnotia?

Podľa expertov na umenie je investícia do veteránov vyhodnocovaná ako jedna z najvýnosnejších a najmenej kolísavých alternatívnych investícii. Bežná, ale výnimočne zachovaná Škoda 120 stála pred piatimi rokmi okolo 1 200 eur, dnes ju zoženiete za viac než 3¤000 eur, takže ten nárast je úžasný. Pri kúpe automobilu na investičné účely treba mať ale na pamäti, že ide o beh na dlhú trať. Je to v podstate investícia ako každá iná, jej hodnota môže rásť, ale aj klesnúť na polovicu. Nesmieme ani zabúdať na náklady na skladovanie a údržbu, ktoré jej hodnotu priebežne znižujú.

Ako sa využívajú technológie pri stanovení ceny pri výkupe či pri predaji auta?

S týmito zložitými úlohami nám už takmer rok pomáha umelá inteligencia vyvinutá v našom inovačnom laboratóriu AuresLab, ktorá zefektívnením priniesla niekoľkopercentné úspory. Aplikácia dokáže napríklad v reálnom čase zohľadniť zmieňované premenné a porovnávať ich s aktuálnou situáciou na trhu a následne dynamicky upravovať cenu jednotlivých vozidiel. Pokiaľ by sme na toto množstvo operácií mali najímať ľudí, potrebovali by sme novú budovu plnú matematických expertov. S pomocou modernej technológie pritom stačí menší tím IT špecialistov. Umelá inteligencia riadi aj skladové zásoby, pričom reaguje a predpovedá aktuálny záujem v jednotlivých pobočkách a podľa toho riadi presúvanie áut.

Roky sa píše o projektoch lietajúcich áut, s ktorými prišli aj Slováci. Je reálne že napríklad o 15–20 rokov nám budú ponad hlavy bežne lietať?

Technológia lietajúcich áut je podľa môjho názoru ten najmenší problém. Kľúčová je otázka zákonov a pravidiel, ktoré by sa zaviedli. Keď vidíme, aké nebezpečné dokážu byť naše cesty, čo by nastalo, ak by sme dovolili ľudom lietať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#elektromobily #budúcnosť #autá
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku