„Ekonomická analýza ukázala, že to nie je vhodný projekt, tým pádom pre mňa je to zaväzujúce. Nechal som preto vypracovať analýzu,“ informoval minister v stredu pred rokovaním vlády.
O projekte národného leteckého dopravcu, ktorý je súčasťou programového vyhlásenia súčasnej vládnej koalície, by podľa ministra dopravy mala rozhodnúť budúca vláda. „Keby som bol aj v ďalšom období ministrom, tak by som to neodporučil, pokiaľ budú také čísla ako teraz,“ poznamenal Érsek. „Je to stratový podnik, ale môže sa rozhodnúť vláda alebo Národná rada SR, že chcú mať národného prepravcu,“ poznamenal minister s tým, že on tento návrh na vládu nepredloží.
Rezortná hovokyňa Karolína Ducká pre agentúru SITA uviedla, že ministerstvo dopravy pripravilo dva samostatné materiály, ktoré obsahovali analýzy fungovania národného leteckého dopravcu a vodného dopravcu v podmienkach SR, obidva odovzdali vláde v januári 2019. „Vláda vzala tieto materiály na vedomie. O konečnej podobe rozhoduje vláda na základe programového vyhlásenia,“ dodala Ducká.
Informáciu rezortu dopravy o vytvorení podmienok na zriadenie národného leteckého dopravcu vzala vláda na vedomie 23. januára tohto roka. Národný letecký dopravca by podľa materiálu mohol byť vo vlastníctve štátu, alebo v spoluvlastníctve štátu a súkromného investora vo forme akciovej spoločnosti. Ostatné spôsoby fungovania, napríklad, tradičný štátom dotovaný národný dopravca, resp. dotovanie prevádzky liniek vo verejnom záujme, sú z pohľadu európskej legislatívy neprijateľné.
Počiatočné náklady na založenie domácej leteckej spoločnosti (pred začatím prevádzky) by v prípade nákupu lietadiel boli vyše 79 mil. eur a v prípade prenájmu (lízingu) lietadiel viac ako 32 mil. eur. Finančná rezerva na krytie strát by predstavovala 95,6 mil. eur a rovnala by sa očakávanej prevádzkovej strate za prvých päť rokov prevádzky leteckého dopravcu. Celková finančná náročnosť investície za prvých päť rokov letovej prevádzky by bola pri nákupe lietadiel takmer 175 mil. eur a pri prenájme lietadiel 127,7 mil. eur.
Štát by podľa informácie rezortu dopravy bol investorom, avšak podnikateľské prostredie by bolo plne v rukách manažmentu spoločnosti. Letecký dopravca by mohol byť orientovaný na všetky tri segmenty leteckej dopravy – vnútroštátne letecké spojenia, biznis spojenia a spojenia pre podporu príjazdovej turistiky. Do úvahy pripadali linky z Bratislavy do Bruselu, Paríža, Moskvy, Petrohradu, Mníchova, Tel Avivu, Zürichu, Košíc a Popradu. Fungovať by mohli aj linky z Košíc do Milána, Kyjeva a Tel Avivu a z Popradu do Petrohradu.