Vyhrotené vášne a tvrdé fakty pri obedoch zadarmo

Opatrenie s krycím názvom obedy zadarmo vzbudzuje v niektorých prípadoch vášne. Naposledy rozvírila pokojné hladiny fotografia obeda zo školskej jedálne Základnej školy v Holíči na Školskej ulici. Tá už pár dní koluje po sociálnych sieťach a budí rozhorčenie. Obed na nej sa totiž javí viac ako malý – kopček ryže a tri kúsky mäsa vo vodovej šťave so stopami zeleniny.

12.09.2019 06:00
debata (221)

Fotografiu zverejnila matka jedného zo žiakov. Tvrdí, že porcia je zmenšená na úkor obedov zadarmo a deti sú hladné. Prudké reakcie nedali na seba čakať. Kde je však pravda?

VIDEO: Pozrite si vo videu skromnú porciu obedu zadarmo, ktorá rozprúdila vášne.
Video

Denník Pravda kontaktoval nielen samotnú školu, tamojšiu školskú jedáleň, ale aj zriaďovateľa mesto Holíč. "Neviem, ako predmetná fotografia vznikla, ale viem, že deti dostávajú obedy v poriadku,“ hovorí primátor mesta Holíč Zdenko Čambal. Situáciu nie je podľa neho potrebné riešiť, pretože nenastala. Mesto však obedy v tejto jedálni skontrolovalo a prevážilo v surovom stave a po následnej tepelnej úprave.

"Odklony od normy môžu byť v gramoch, ale v žiadnom prípade nedochádza ku kráteniu nárokov detí,“ hovorí Čambal. To podľa neho napokon uznala aj samotná matka dieťaťa. Obedy zadarmo sú vynikajúcou myšlienkou a "vedú naše decká k zdravému stravovaniu“, dodáva Čambal. Problémy s opatrením Holíč nemá, tvrdí primátor – v predstihu tam prebehla rekonštrukcia kuchyne i jedálne.

Aj táto príhoda ukazuje, koľko je okolo dotácie na stravu vášní. Opatrenie presadil vládny Smer a opozícia ho teraz tvrdo kritizuje. Problém je v skutočnosti skôr v normatíve na obedy pre žiakov, ako v novom opatrení. Denník Pravda sa preto obrátil aj na ministerstvo školstva.

"Ministerstvo školstva, žiaľ, nie je zodpovedné vo veci posúdenia kvality jedla v školskej jedálni, ale zodpovednosť preberá mesto alebo obec ako zriaďovateľ zariadenia školského stravovania,“ reagoval odbor komunikácie a protokolu ministerstva. Práve rezort školstva však určuje pásma na nákup potravín a tiež predpísané receptúry, podľa ktorých jedálne varia. Tie sa menili naposledy pred štyrmi rokmi. Do jedálnych lístkov mali dostať zdravšie jedlá ako tofu, bulgur či cviklu. Mnohé jedálne sa však pre dražejúce potraviny nevedeli do nových receptúr zmestiť. A zdá sa, že ani navýšené pásma na nákup surovín príliš nepomohli.

"Na systéme stravovania detí sa nič nezmenilo, pribudla len dotácia pre rodičov, čo je oproti predošlému stavu rozhodne významná pomoc,“ hovorí Daniela Rodinová z tlačového a komunikačného odboru ministerstva práce.

Rodičom radí obrátiť sa v prípade nespokojnosti s obedmi v ich škole na vedúcu jedálne, zriaďovateľa – teda mesto či obec, alebo na kontrolné orgány. Ministerstvo práce síce opatrenie zastrešuje, no kontrolu kvality jedál a nápojov v školských jedálňach majú pod palcom úrady verejného zdravotníctva.

Veľmi zlé PR

"Štát má práve prostredníctvom poskytovanej dotácie na stravu snahu prispievať k zabezpečeniu stravovania detí v školských zariadeniach a k finančnému odbremeneniu rodičov detí od platenia úhrady za stravu,“ hovorí Rodinová. Toľko kritizované doplácanie na samotnú stravu rodičmi závisí od určeného pásma na obedy.

Dotácia je totiž v pevnej sume 1,20 eura. A nie všade pokryje zvýšené pásma na nákup potravín. Tie určuje ministerstvo školstva a hore išli práve od začiatku tohto školského roka. Celý humbug okolo doplácania vznikol nešťastnou formuláciou „obedy zadarmo“. Opatrenie totiž len vyčlenilo pevnú sumu, to, ako mestá a obce doriešia prípadný rozdiel v tom-ktorom pásme, nechala legislatíva na ne. Preto je aj prístup odlišný. Niektoré mestá prípadný doplatok rodičom odpustili, iné si ho chcú pýtať spätne, niektoré zase dopredu.

Okrem doplatku je tu však ešte réžia. Tá pokrýva ostatné náklady ako napríklad personál či obnovu zariadení. Koľko sa za réžiu platí, je na samotných obciach a mestách. Môžu ju rodičom odpustiť, ako to urobili napríklad Košice, ale aj každoročne zvyšovať. Niekde, tak ako v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto, však vyjde aj na 20 eur mesačne, v Devínskej Novej Vsi na päť eur. Réžia sa často platila aj predtým a niektorí rodičia o tom ani nevedeli.

Dotácia štátu réžiu nepokrýva. Preto ak v minulosti rodičia platili za mesiac s 20 pracovnými dňami za obedy napríklad 29 eur, keďže okrem 5-eurovej réžie zaplatili aj 1,20 eura za každý z dvadsiatich obedov (24 eur), po novom platia len réžiu päť eur. Popri tom si škola môže vypýtať vratný kredit napríklad v sume päť eur mesačne, ktorý pokryje náklady v prípade, ak dieťa na obed nepríde, ale rodič ho v jedálni vopred neodhlási.

"Keďže zriaďovateľmi škôl sú mestá a obce, je na nich, aby sa vyrovnali s ďalšími náležitosťami, teda aj režijnými nákladmi,“ hovorí Rodinová. V mnohých lokalitách existujú dlhoročné materiálne, personálne a kapacitné problémy jedální a kuchýň, nie je však podľa nej korektné ich odrazu všetky spájať s dotáciou na stravu. Okrem toho zriaďovatelia majú automatickú povinnosť zabezpečiť obed pre všetky deti navštevujúce školy, upozorňuje Rodinová. "Majú byť na to pripravené bez ohľadu na to, či štát poskytne, alebo neposkytne takúto dotáciu,“ hovorí.

Pomôže navýšenie sumy?

Líder Smeru Robert Fico už avizoval, že v hre je aj možné zvýšenie sumy na dotáciu. O všetkom sa však rozhodne až o pár mesiacov, keď sa vyhodnotí, či 1,20 eura postačuje, alebo nie. Dotácia na stravu by sa tak zvýšila z 1,20 eura na 1,21 eura pre prvý stupeň a na 1,30 eura pre druhý stupeň základných škôl. V týchto sumách sa pohybujú tretie pásma na nákup potravín na oboch stupňoch základných škôl. Platiť by sa tak musela už len réžia.

Takéto riešenie sa pozdáva aj mestám a obciam. Odľahčilo by aj vedúce školských jedální. V súčasnosti totiž tam, kde samospráva na seba nevzala bremeno doplatkov, musia účtovať rodičom nielen rozdiel medzi výškou dotácie a nákladmi na potraviny podľa príslušného pásma, ale aj réžiu. A tiež evidovať, či dieťa bolo na vyučovaní a prevzalo si obed, alebo ho rodičia odhlásili. A v prípade, že neodhlásili, účtovať im 1,20 eura za nezjedený obed. A to buď z vopred vybranej zálohy, alebo dodatočne.

A to sme opäť na začiatku, pri rozhodnutí toho-ktorého mesta a obce. Len od nich závisí, či rodič dopláca rozdiel a či platí réžiu. "Sú mestá a obce, ktoré všetky náklady nad 1,20 eura uhradia z vlastného rozpočtu,“ hovorí Rodinová. Ako príklad uvádza už spomínané Košice a tiež Trenčín. Odkazuje aj na štatistiku samotných samospráv, ktorá ukázala, že vyše dve pätiny z nich nepožadujú doplatok na prvom stupni a štvrtina na druhom stupni základných škôl.

Ako funguje dotácia na stravu

  • Od septembra majú nárok na dotáciu na stravu vo výške 1,20 eura aj žiaci základných škôl. Podmienkou je však zúčastniť sa na vyučovaní a odobrať obed.
  • Doplatok a spôsob jeho vyberania, ale aj režijné náklady určuje zriaďovateľ – teda mesto či obec. Tie ich môžu vyberať dopredu, spätne alebo úplne odpustiť. Platí pritom úprava schválená vo všeobecne záväznom nariadení mesta či obce.
  • Výška prípadného doplatku vychádza z rozdielu medzi dotáciou na stravu 1,20 eura a finančným pásmom na nákup potravín. Platiť sa môže aj réžia.
  • To, aké jedlá jedálne varia, vychádza zo stanovených receptúr, ktoré určuje ministerstvo školstva. Určuje aj tri finančné pásma na nákup potravín. A to na jedno jedlo denne podľa veku stravníka.
  • Od septembra išli finančné pásma hore. Na prvom stupni sa pohybujú od 1,08 eura do 1,21 eura. Na druhom stupni základných škôl je to od 1,16 eura do 1,30 eura na jeden obed.
  • V prípade, že je rodič nespokojný s obedmi v školskej jedálni, treba osloviť zriaďovateľa. Ďalšou možnosťou je aj príslušný úrad verejného zdravotníctva. Na mesto či obec sa treba obrátiť aj v prípade nespokojnosti s doplatkami či výškou réžie.

© Autorské práva vyhradené

221 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #obedy zadarmo