Extrémne lacné hypotéky nafúknu realitnú bublinu

, 17.09.2019 10:00
ECB-POLICY/
Dosluhujúci prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi uvoľnil menovú politiku a podporil lacné úvery až na hranicu únosnosti. Autor: ,

Byty mali v súčasnosti už zlacňovať, ale všetko je inak. Rovnako ako ceny nehnuteľností je v poslednej dobe ťažké predpovedať aj vývoj úrokov na úveroch a pôžičkách. Úvery však nateraz zlacnejú a kúpa bytu tak nemusí byť zlou investíciou. Rizikom sú nafúknuté ceny a možné spľasnutie realitnej bubliny v budúcnosti.

Hrozba návratu ekonomickej krízy v súčasnosti úplne vygumovala plány na postupné zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré by utlmilo zdražovanie bytov. Namiesto zdražovania pôžičiek Európska centrálna banka už v novembri znovu spustí tlačenie peňazí. Po tomto dátume budú mať banky sídliace v devätnástich krajinách eurozóny používajúcich euro vrátane Slovenska každý mesiac k dispozícii 20 miliárd nových eur.

„Lacné finančné zdroje vytvoria priestor na ďalšie zlacňovanie úverov,“ povedal výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas Maroš Ovčarik. Expert vidí priestor na výrazné zlacňovanie hlavne hypoték s dlhodobou fixáciou úrokovej sadzby. „Pri desaťročnej fixácii boli úroky na hypotékach bežne na úrovni dvoch až troch percent. V súčasnosti ich banky začínajú znižovať k jednému percentu za rok,“ dodal Ovčarik.

Odvrátenou stranou lacných hypoték sú drahšie byty. Ceny dvíha zvýšený dopyt. Pred šiestimi rokmi sa dal v Bratislave kúpiť starší 4-izbový byt za rovných 100-tisíc eur. Aktuálne sa v mestskej časti Karlova Ves predávajú podobné byty za 150-tisíc eur. Ceny sú nafúknuté vzhľadom na potenciálne náklady súvisiace s prípadným postavením nového bytu. Byty sú neúmerne drahé aj po zohľadnení miezd, keďže kúpa bytu znamená zadlžiť sa na celý život. Prípadné spľasnutie realitnej bubliny a pokles cien bytov by mohli v budúcnosti spôsobiť obrovské finančné ťažkosti ľuďom aj bankám.

Hrozba návratu krízy nateraz Slovákom umožní profitovať z éry lacných peňazí takmer po celú dobu splácania hypotéky. Uvedomiť si však treba aj riziká do budúcnosti. Najkratšia doba splácania úveru na bývanie je desať rokov a najdlhšia až tridsať rokov. Pri splácaní hypotéky platí, že čím kratšia doba splatnosti, tým menej klient preplatí.

Tridsaťročná hypotéka vo výške 100-tisíc eur má pri ročnom úroku jedného percenta mesačnú splátku vo výške 322 eur. V tomto prípade klient vráti banke za tridsať rokov 115 920 eur. Ak by dlžník dokázal hypotéku splatiť už za desať rokov, mal by síce mesačnú splátku až 876 eur, ale celkovo by banke vrátil len 105 120 eur. Na jednej strane tridsaťročná hypotéka ponúka oveľa nižšiu splátku, ale na druhej strane je v porovnaní s kratšou dobou splatnosti drahšia o 10 800 eur.

Pri dlhšej dobe splatnosti sa navyše úroková sadzba zmení vždy po skončení fixácie. O desať rokov môže byť základná úroková sadzba vo výške troch percent a v takom prípade pri tridsaťročnej hypotéke vo výške 100-tisíc eur stúpne mesačná splátka na 422 eur. V tomto prípade bude klient prvých desať rokov platiť mesačne 322 eur a zvyšných dvadsať rokov až 422 eur a celkovo banke vráti 139 920 eur. „Finančné domy úročia hypotéky takzvaným zložitým úročením, a preto je najvýhodnejšie úver splácať čo najkratšiu dobu za čo najnižší úrok,“ odporučil Ovčarik.

Prvé kolo tlačenia peňazí realizovala Európska centrálna banka od marca 2015 do decembra 2019 a za ten čas napumpovala do eurozóny neuveriteľných 2,6 bilióna eur. Podľa pôvodných plánov malo prísť už toto leto k zvyšovaniu úrokov a plány na zdražovanie pôžičiek zastavila hrozba návratu krízy. Európska centrálna banka dokonca spolu so spustením tlačenia peňazí znížila aj depozitnú úrokovú sadzbu z mínus 0,4 percenta na mínus 0,5 percenta. Finančné domy tak reálne musia platiť za uloženie hotovosti v bezpečných trezoroch Európskej centrálnej banky.

.....

VIDEO: Pozrite si reláciu TV Pravda Ide o peniaze venovanú hypotékam. Dozviete sa, ako si vybrať dobrú hypotéku, aká vysoká môže byť vaša mesačná splátka, či má zmysel sledovať, aké akcie pri poskytnutí úveru banky ponúkajú, kde získať zvyšnú hotovosť, alebo či je najdôležitejší údaj úroková sadzba.

Ide o peniaze - s Marošom Ovčarikom aktuálne o hypotékach

Trumpovi slabé euro leží v žalúdku

Výsledkom je, že aktuálny úrok na desaťročných nemeckých dlhopisoch je úrok mínus 0,52 a slovenských mínus 0,23 percenta. Finančné trhy tak aj slovenskej vláde reálne platia peniaze za to, že jej môžu požičať peniaze na financovanie štátnych výdavkov a investícií. „Európania dostávajú zaplatené za to, že im požičajú peniaze a my Američania musíme platiť úroky,“ komentoval cez twitter Donald Trump. Podľa amerického prezidenta je euro dlhodobo podhodnotené, a to napriek tomu, že súčasne sa jedno euro vymieňa za 1,0963 amerického dolára. Spoločná európska mena je tak stále silnejšia ako mena Spojených štátov amerických.

Americkému doláru nepomáha ani to, že americká centrálna banka má stále základnú úrokovú sadzbu v rozpätí 2 až 2,25 percenta. No podľa predstavy amerického prezidenta majú byť úroky oveľa nižšie, čo by ešte viac oslabilo americký dolár voči euru a zlacnilo export amerických výrobkov na trhy Európskej únie. Trump ako bývalý obchodník tvrdo lobuje za zvýšenie predaja tovarov nesúcich označenie Made in USA a s Európskou úniou už dohodol zvýšenie nákupov americkej geneticky modifikovanej sóje, hovädzieho mäsa, ropy a plynu. Jedine tieto ústupky zo strany Európskej komisie zabránili uvaleniu ciel na všetky v Európskej únii vyrobené automobily. Napriek tomu Trump Európanom z času na čas znenazdajky hrozí uvalením ciel a definitívne rozhodnutie má padnúť koncom decembra.

Návrat dlhovej krízy v južnej Európe?

Prípadné clá najviac zasiahnu Nemecko, ktoré do Spojených štátov vo veľkom vyváža luxusné automobily a robotické technológie. V segmente luxusných vozidiel si až deväť z 10 bohatých Američanov vyberie nemecký automobil a luxusné SUV vozidlá pre americký trh vyrába aj Volkswagen Slovakia. Priamo z Bratislavy sa za Atlantický oceán vyvážajú luxusné automobily značiek Volkswagen Touareg, Porsche Cayenne, Audi Q7 a Audi Q8. Zároveň mnohí subdodávatelia pôsobiaci v domácom priemysle vyrábajú súčiastky do nemeckých automobilov určených pre americký trh. „Zavedenie ciel na európske automobily nepríjemne zasiahne slovenskú ekonomiku. Preto som sa prezidenta Trumpa snažil odhovoriť od zavedenia ciel,“ povedal ešte počas návštevy v Bielom dome slovenský premiér Peter Pellegrini.

V snahe zabrániť obchodnej vojne so Spojenými štátmi americkými sú proti tlačeniu peňazí Nemci. Zástupcovia najsilnejšej európskej ekonomiky sa tiež obávajú vzniku cenových bublín a následného nekontrolovateľného rastu cien. Nemeckí politici tiež upozorňujú, že tlačenie peňazí umožňuje nezodpovedným vládam južných krajín odkladať dôležité reformy. V najsilnejšej ekonomike Európskej únie pritom dlhodobo panuje politický konsenzus na hospodárení s vyrovnaným rozpočtom označovaným ako „schwarze null“ (čierna nula). Práve vďaka prebytkovému hospodáreniu majú nemeckí politici k dispozícií finančnú rezervu vo výške 45 miliárd eur.

Nemci pre nízke úroky bijú na poplach

Predstavitelia nemeckých bánk zasa upozorňujú, že politika nízkych úrokov odrádza ľudí od šetrenia a podporuje rizikové zadlžovanie. „Naši klienti pre nízke úroky pomaly úplne strácajú záujem o investovanie,“ uviedol šéf nemeckej Deutsche Bank Christian Sewing. Pri dlhopisoch sú totiž aktuálne mínusové úroky a akcie sú po rokoch extrémne vysokého rastu pravdepodobne na vrchole. Aj preto sa Slováci investujúci v bezpečných dlhopisových fondoch II. piliera musia uspokojiť s nízkymi výnosmi okolo jedného percenta za rok.

„Pretože úrokové sadzby budú veľmi dlho záporné, v ekonomike eurozóny budú prežívať firmy, ktoré budú schopné prežiť len vďaka neustálemu financovaniu zápornými úrokovými sadzbami. Teda firmy celkom neživotaschopné za normálnych trhových podmienok,“ povedala ekonómka Markéta Šichtařová, riaditeľka spoločnosti Next Finance. Podľa nej dlhodobé tlačenie peňazí môže spôsobiť technologické zaostávanie celej Európskej únie.

Kažimír o slonovi v porceláne

Podľa predstáv väčšiny guvernérov európskych centrálnych bánk lacné peniaze naštartujú investície firiem a nákupy domácností. Nasledovať bude rýchlejší ekonomický rast, ktorý dovedie infláciu k požadovanej úrovni dvoch percent. Zároveň aj podľa guvernérov centrálnych bánk pomôže ekonomike jedine to, ak vlády vykonajú reformy. „Tu sa dostávame k slonovi v porceláne, ktorým je pomalá implementácia štrukturálnych reforiem a fiškálna politika, ktorá neinvestuje do budúceho a udržateľného rastu podľa súčasných potrieb. Je nutné na rovinu povedať, že bez súčinnosti týchto dvoch bude pozitívny efekt a dosah našich opatrení vždy limitovaný a minie sa účinkom. My nie sme zázračné víly, na to netreba zabúdať,“ povedal guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.

Spustenie tlačenia peňazí v optimálnom prípade pomôže Európskej únii prekonať negatívne dosahy obchodnej vojny Spojených štátov amerických s Čínou a chaos vyvolaný tvrdým brexitom. Jeden aj druhý problém totiž zvyšuje clá a brzdí rozvoj svetového obchodu a práve clami znížený predaj má kompenzovať prístup k lacným peniazom priamo v Európskej únii.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úvery #realitný trh #realitná bublina #hypotéky #ECB
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku