Slovensko pri klíme našľapuje opatrne

, 21.09.2019 15:00

Niet sa čím chváliť. V environmentálnej legislatíve sme síce pokročili, ale míľové kroky to zatiaľ nie sú. Brusel je s nami stále nespokojný. Bolože to radosti, keď sa ministerstvu životného prostredia podarilo prijať Envirostratégiu 2030 a dostať do nej aj sporné body okolo plytvania potravinami.

Nápis "dátum minimálnej trvanlivosti“ by mal nahradiť "spotrebujte do“. Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti totiž môžu byť pri dobrom skladovaní stále vhodné na konzumáciu. Práve to sa nezdalo rezortu pôdohospodárstva a zdravotníctva. Aj preto to zo zákona o odpadoch vypadlo. Obom rezortom však sporná formulka pri schvaľovaní zásadného dokumentu ušla.

Ďalšie kroky rezortu životného prostredia trvajú dlho. Stále totiž nepredložil plán kvality vzduchu. Na stole je len návrh Národného programu znižovania emisií. "Slovensko patrí medzi krajiny EÚ so zhoršenou kvalitou ovzdušia,“ píše ministerstvo životného prostredia. Priznáva tiež, že pre nesprávne alebo nedostatočné plnenie požiadaviek smernice o kvalite ovzdušia sú voči Slovenskej republike vedené dve konania zo strany Európskej komisie, takzvané infringementy. Ďalšie konanie je v rámci systému EÚ Pilot.

Meškanie odôvodňuje rezort životného prostredia čakaním na dokončenie energeticko-klimatického plánu do roku 2030. Načasovanie termínov tak veľmi nevyšlo, keďže tento plán má doladiť ministerstvo hospodárstva ku koncu tohto roka.

Prvá verzia totiž nedopadla veľmi slávne. Z únie nám ho vrátili na dopracovanie ešte v júni. Dostať doň treba zvýšenie podielu zelenej energie aspoň na 24 percent do roku 2030, pridať na ambíciách ohľadne energetickej efektívnosti a úspor. Chýba aj zoznam energetických dotácií s plánmi na ich zastavenie. Rezort hospodárstva sa dušuje, že vo vynovenej verzii už bude plán rozvoja elektromobility, aj Akčný plán transformácie regiónu horná Nitra. Ten už jasne hovorí o termíne zatvárania baní, v čase vypracovania prvej verzie energeticko-klimatického plánu však známy nebol.

Teraz je jasné, že v roku 2023 sa definitívne skončí podpora pre domáce uhlie. Dokončená totiž najprv musí byť trafostanica Bystričany – nateraz sa počíta s rokom 2022 – ktorá má po Elektrárni Nováky prebrať stabilizáciu elektrickej siete v regióne hornej Nitry. Jednotlivé bane by sa mali zatvárať postupne. Baňa Nováky má byť definitívne zatvorená v roku 2027. Za skoršie zatvorenie baní hovoria aj prepočty Výskumného centra Európskej komisie. Ukázali, že ak by sa bane zatvorili už v roku 2023, do roku 2030 by sa ušetrilo 388 miliónov eur. Ďalších 700 miliónov by sa do roku 2030 mohlo ušetriť na podpore výroby elektriny z domáceho uhlia cez TPS.

Problém Akčného plánu je však v stále nevyjasnenom financovaní. Ešte totiž nie sú plne k dispozícii jasne definované podmienky viacročného finančného rámca pre roky 2021 – 2027. Napätý je aj štátny rozpočet, veľkým výdavkom nepraje ani spomaľujúca ekonomika.

"Ochrana ovzdušia sama nedokáže eliminovať negatívne dosahy politík a rozhodnutí iných rezortov, ktoré prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia,“ tvrdí rezort v návrhu. Riešenie vidí jedine v medzirezortnej spolupráci. Legislatíva v ochrane ovzdušia na ambicióznejšie klimatické ciele nestačí. Vo svojom predbežnom pláne počíta rezort okrem obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie aj so zemným plynom. A to najmä vo vykurovaní a v doprave do roku 2030. Základom pre nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 má byť štúdia z dielne rezortu životného prostredia. Tú vypracovalo ministerstvo životného prostredia v spolupráci so Svetovou bankou. Stratégia by mala byť akousi bibliou pre boj s klimatickými zmenami. Obsahovať má opatrenia pre všetky sektory od priemyslu až po lesníctvo.

Na aktuálnej schôdzi parlament odobril zákon o využívaní príjmov z predaja emisných povoleniek. Do roku 2030 by tak do ochrany klímy malo putovať podľa odhadov ministerstva životného prostredia 2,5 miliardy eur. Hoci je to výrazný posun oproti súčasnosti, ani zďaleka nejde o úroveň požadovanú z Bruselu. Európska smernica totiž hovorí až o polovici príjmu z emisných povoleniek.

V roku 2022 sa má rozbehnúť aj zálohovanie plastových fliaš. Dovtedy musí byť nastavený systém. Po prvotnom odpore časť obchodníkov zaradila spiatočku a dala zákonu zelenú.

Ku globálnemu klimatickému štrajku sa pridala aj Bratislava a ďalšie slovenské mesta. Pozreli sme sa na atmosféru v hlavnom meste. (vysielané 20.9.2019)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#klimatické zmeny #klima
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku