Smršť opatrení sociálneho balíčka, ľuďom zostane viac peňazí

Vláde v parlamente prechádzajú zásadné sociálne opatrenia. Deje sa tak napriek tomu, že po odchode niektorých poslancov koalícia stratila v Národnej rade väčšinu.

22.09.2019 09:30
debata (55)

Parlament počas týždňa odobril zmenu zákona o dani z príjmov, ktorú pocítia zamestnanci aj živnostníci, ktorí spolu tvoria takmer polovicu obyvateľov Slovenska. Ak teraz zamestnanec s hrubým platom tisíc eur mesačne platí daň z príjmu 102 eur, od januára bude platiť o osem eur menej a za rok sa mu tak čistý plat zdvihne takmer o sto eur.

Už na budúci rok totiž stúpne nezdaniteľná časť z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, teda 4 414,20 eura. Teraz si možno z daní odrátať niečo vyše štyritisíc eur. Výška nezdaniteľného minima na manželku či manžela sa však nemení. Ide o návrh novely zákona o dani z príjmu z dielne poslancov koaličnej strany Most-Híd, ktorý má zo sociálnych opatrení popri zvyšovaní penzií a vianočných dôchodkov najzásadnejší dosah na štátnu kasu. Poslanci na návrh SNS schválili aj zníženie daní z príjmov z 21 na 15 percent pre firmy s obratom do 100-tisíc eur a tiež dobrovoľné športové preukazy. Smer presadil zvýšenie rodičovského príspevku pre ľudí, ktorí boli nemocensky zabezpečení, na 370 eur mesačne. Ostatní budú poberať 270 eur mesačne – teda o 50 eur viac ako v súčasnosti.

Proti poklesu daní z miezd protestovali obce, keďže im to zníži príjmy. Samosprávy by však skutočnosti mali mať aj tak viac ako doteraz. "Zvýšenie nezdaniteľnej časti by malo znížiť daňové zaťaženie pre fyzické osoby s nízkym a so stredným príjmom, ktoré majú nárok na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane,“ hovorí Matej Oravec zo Slovenskej komory daňových poradcov. Pripomína, že práve táto daňová úľava sa dlhodobo nemenila. Výsledkom bolo podľa neho takzvané tiché zvyšovanie zdanenia príjmov. Teda stav, keď to, čo si človek môže z daní odrátať, rastie pomalšie ako mzdy.

Platy rástli v posledných rokoch rekordne. V druhom štvrťroku tohto roka sa zvýšili podľa Štatistického úradu SR najrýchlejšie od roku 2008. Hrubá nominálna mzda v tomto období sa priemerne zvýšila o 9,7 percenta a dostala sa na 1 101 eur mesačne.

Výsledkom bolo, že aj najslabšie zarábajúci – teda tí, čo pracujú za minimálnu mzdu, začali platiť daň. "Kým napríklad v roku 2014 neplatili žiadnu daň z príjmov, tak v roku 2019 ich daň z príjmu vychádza na 23,97 eura mesačne,“ upozornil Most-Híd v dôvodovej správe k svojej novele.

Privysoké dane Slovensku dlhodobo vyčítal aj Brusel. V najnovšej správe o stave krajiny píše, že kým v únii sa priemerné daňové a odvodové príjmy z práce v roku 2016 pohybovali na úrovni 49,7 percenta z celkovej výšky zdaňovania, u nás to bolo až 53,9 percenta.

Postupne schvaľovaný sociálny balíček

Zrušenie koncesionárskych poplatkov

  • Od platenia koncesionárskych poplatkov budú oslobodení penzisti a poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Aktuálne platia polovičnú sadzbu 2,32 eura mesačne. Ročne tak ušetria 27,84 eura. Počíta sa s výpadkom z rozpočtu Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý má byť doplnený zo štátneho rozpočtu.
  • Január 2020

Zníženie dane pre firmy

  • Sadzba dane pre firmy s obratom do 100-tisíc eur sa zníži z úrovne 21 percent na 15 percent.
  • Január 2020

Zvýšenie nezdaniteľného minima

  • Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa zvýši z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima. Z daní si tak bude možné odrátať okolo 4¤414,20 eura. Teraz je to necelých štyritisíc eur. Zamestnanec s platom tisíc eur získa v čistom navyše asi osem eur.
  • Január 2020

Nižšie sadzby DPH na potraviny

  • Zníži sa sadzba dane na niektoré zdravé potraviny z 20 percent na 10 percent. V súčasnosti sa nižšia sadzba dane uplatňuje len na základné potraviny.**
  • Január 2020

Dvojnásobný vianočný príspevok pre dôchodcov

  • Zvýši sa suma vianočného príspevku na dvojnásobok. V decembri dostanú penzisti vianočnú dávku maximálne v sume 200 eur. Hore ide aj horná hranica nároku na výplatu príspevku, zo 60 na 65 percent priemernej mesačnej mzdy z minulého roka. Príspevok tak dostane 1,3 milióna dôchodcov.
  • December 2019

Príspevok pre prvákov

  • Ide o jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa o sto eur pri nástupe do školy. Rodičia ho dostanú v októbri.
  • Október 2019

Zvýšenie prídavku na dieťa

  • Rodičovský príspevok pre ľudí, čo boli nemocensky zabezpečení, bude vo vyššej sume 370 eur mesačne – zdvihne sa tak o 150 eur. Ostatní budú poberať 270 eur mesačne – teda o 50 eur viac ako v súčasnosti.
  • Január 2020

Športový preukaz

  • Pôjde o dobrovoľný príspevok – zamestnanec, ktorý vo firme odrobil aspoň dva roky, bude môcť požiadať o zaplatenie 55 percent nákladov na športovanie svojho dieťaťa. A to až do sumy 500 eur. Maximálne tak môže získať 275 eur ročne. Návrh počíta aj so živnostníkmi, ktorí si sumu budú môcť odrátať z daní.
  • Január 2020

Nižšia DPH na printové médiá

  • Pri denníkoch klesne DPH z 20 na 10 %.
  • Január 2020

DPH z 20 na 10 percent klesne na tieto potraviny

  • cmar, kyslé mlieko, smotana, jogurt, kefír a ostatné fermentované alebo acidofilné mlieko, syry, tvaroh, ovčia bryndza, orechy, kakao, strukoviny, zemiaky, rajčiaky, cibuľa, šalotka, cesnak, pór a ostatná cibuľová zelenina, kapusta, karfiol, kaleráb, kel, hlávkový šalát, čakanka, uhorky šalátové a nakladačky, jablká, hrušky či ovocné a zeleninové šťavy bez pridaného cukru, čerstvý chlieb, sladké pečivo, koláče, oblátky, sušienky a ostatné pekárske výrobky, prírodný med
  • Január 2020

Umiernené návrhy

Poslanci Mosta-Híd pôvodne chceli razantnejšie zvýšenie nezdaniteľného minima – a to vo dvoch krokoch. Pôvodný návrh však okresali po ostrej kritike od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Zvyšovať sa tak nezdaniteľné minimum bude len raz – a to v budúcom roku. Ten pôvodný návrh totiž podľa rady mohol ohroziť rozpočtové ciele Slovenska. Počítal totiž so zvýšením na 22,7-násobok životného minima v ďalšom roku.

No ani okresaná verzia veľký potlesk makroekonómov nezožala. Rada jej vyčíta priveľký výpadok príjmov miest a obcí. Podľa jej prepočtov by mali ročne prísť o 149 miliónov eur. Príjmy do štátneho rozpočtu by na druhej strane stúpli cez vyšší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) o 13 miliónov eur, prerátala rada.

Svoj návrh krotila aj koaličná SNS. Najprv totiž chcela dane znižovať plošne. Zabrzdila až po vyčíslení horibilného výpadku z rozpočtu. Na nižšiu daň tak bude mať nárok len firma či živnostník s ročným obratom pod stotisíc eur. Právnické osoby – teda firmy, platia aktuálne daň 21 percent. Príjmy živnostníkov sa zdaňujú 19-percentnou sadzbou do príjmu, ktorý nepresiahne 176,8-násobok sumy životného minima. Teda niečo vyše 37-tisíc eur. Zvyšné príjmy sa zdaňujú sadzbou 25 percent. Výpadok na daniach by tak podľa poslanca SNS Radovana Baláža mal byť 58 miliónov eur.

No môže byť aj väčší, návrh totiž môže podporiť daňovú optimalizáciu cez delenie firiem. "Existuje riziko, že sa daňovníci budú snažiť umelo rozdeliť svoje príjmy medzi viacero spoločností, prípadne kombináciou živnosti a spoločnosti za účelom neprekročenia limitov pre uplatnenie zníženej sadzby dane,“ upozorňuje Oravec.

Lobing u Čaputovej

Samosprávy však len tak o peniaze prísť nechcú. Združenie samosprávnych krajov (SK8) sa chce kvôli novej úprave obrátiť aj na prezidentku Zuzanu Čaputovú a žiadať, aby návrh vetovala. "Aj napriek argumentom a apelu SK8 vytvárajú v rozpočtoch krajských samospráv dieru 44,7 milióna eur,“ povedal pre agentúru SITA predseda združenia Jozef Viskupič. Takýto výpadok podľa neho síce ľuďom čo-to pridá, no samosprávam vezme veľa. Výsledkom vraj môže byť úbytok miest v zariadeniach sociálnych služieb, spomalenie opravy a modernizácie ciest, chudobnejšie stredné školstvo či kultúrne zariadenia, varoval Viskupič. K výzve sa pridala aj Únia miest Slovenska.

Zákon nebol zatiaľ doručený do kancelárie prezidentky, potvrdil pre denník Pravda jej hovorca Martin Strižinec. "Pani prezidentka vníma reakcie na schválenie zákona aj diskusiu, ktorá mu predchádzala. Rozhodnutie prijme v stanovenej lehote po návrate z cesty do USA,“ odpovedal. Ak by prezidentka žiadosti vyhovela, návrh by putoval späť do parlamentu. Poslanci by tak o ňom hlasovali opätovne.

Návrh sa nestretol s pochopením ani v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS). To ho kritizuje od prvej zmienky práve pre výpadok príjmov pre mestá a obce. "Združenie miest a obcí Slovenska je presvedčené, že navrhovaná novela tým, že zníži príjmy samospráv, obmedzí ich ekonomickú kondíciu a na tento zákon doplatia občania,“ povedal jeho hovorca Michal Kaliňák.

Sú však ponosy samospráv namieste? Od roku 2016 putuje 70 percent peňazí vyzbieraných na daniach do samosprávnej kasy. Zvyšok dostanú župy. Tento rok má do rozpočtov miest a obcí pribudnúť 2,18 miliardy eur, v budúcom ešte o pár miliónov viac. Pred štyrmi rokmi boli príjmy obcí necelých 1,5 miliardy eur. Odvtedy stúpajú. Ekonomike sa totiž darilo a z rastúcich platov sa tak vyzbieralo viac na daniach.

Okrem toho majú samosprávy aj ďalšie príjmy z miestnych daní – medzi nimi aj z dane z nehnuteľností. Práve sadzby týchto daní mnohé v tomto roku zvyšovali. V tomto roku by podľa prepočtov vo schválenom štátnom rozpočte na tento rok mali obce hospodáriť s prebytkom 234 miliónov eur. Župy mali mať o 122 miliónov eur viac.

Vyrovnaný rozpočet?

Rezort financií vyčítal obom návrhom chýbajúce dosahy na štátnu kasu. Oba ich síce priznávajú, no bez podrobnejších prepočtov. "Ministerstvo financií zverejní dosah legislatívnych zmien a opatrení prijatých v Národnej rade na štátny rozpočet v najnovšej daňovej prognóze,“ odpovedal na otázky Pravdy ohľadne dosahu na štátny rozpočet tlačový odbor ministerstva financií.

Júnová daňová prognóza z dielne analytikov Inštitútu pre finančnú politiku pri rezorte financií počítala s výpadkom výberu daní vo výške 35 miliónov eur. V ďalších rokoch sa pokles podľa ich odhadov má prehĺbiť takmer na 170 miliónov. Rok nato počítajú s výpadkom vo výške 98 miliónov eur. Nové legislatívne opatrenia znižujú podľa júnových odhadov IFP daňovú prognózu o 97 až 147 miliónov eur. Najviac však ukrojil zrušený osobitný odvod z čistého obratu obchodných reťazcov v apríli tohto roka. Vláda tak urobila po pozastavení opatrenia z Bruselu.

Šéf národniarov Andrej Danko sa záťaže na rozpočet neobáva. Argumentuje aj ochotnejším platením nižších daní. Keďže si firmy už dane nemusia umelo znižovať, lebo sú dostatočne nízke, a tak sa to nevyplatí. Výpadok by sa tak podľa neho nemal dostať nad 65 miliónov eur.

"Najväčším problémom by malo byť správne určenie optimálnej sadzby dane, pri ktorej je na jednej strane daňovník motivovaný platiť dane a maximalizovať svoje ekonomické aktivity a na druhej strane je maximalizovaný príjem rozpočtu z výberu daní,“ hovorí Oravec zo Slovenskej komory daňových poradcov. Otázne tak zostáva, či to 15-percentná sadzba dane spĺňa.

© Autorské práva vyhradené

55 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #sociálny balíček