Česi chcú predbehnúť Slovákov v minimálnej mzde

Čoraz menej ľudí v regióne strednej Európy je ochotných vyrábať produkty západnej kvality približne za tretinové mzdy nemeckých robotníkov.

26.09.2019 06:30
debata (41)

Aktuálne sa preto nielen na Slovensku, ale aj v susednej Českej republike rozbehla politická diskusia o razantnom zvyšovaní minimálnej mzdy. Práve pre nízke platy totiž niektorí mladí ľudia odchádzajú na Západ a domáce firmy následne nevedia obsadiť desaťtisíce voľných pracovných miest. Výsledkom je nateraz dovoz lacnej pracovnej sily zo Srbska a z Ukrajiny.

Slovensko sa s minimálnou mzdou v poslednom čase vyrovnáva lepšie ako susedné Česko, čo sa českým politikom nepáči. „Budem vo vláde spolu s ďalšími ministrami Českej strany sociálnodemokra­tickej (ČSSD) podporovať návrh ministerstva práce a sociálnych vecí na zvýšenie minimálnej mzdy na 14 700 korún (568 eur). Na Slovensku bude od januára asi 15-tisíc (580 eur) a je nezmysel, aby česká nebola na podobnej úrovni,“ napísal na svojom blogu predseda ČSSD Jan Hamáček. V tomto roku pracuje približne 100-tisíc Čechov za minimálnu mzdu 13 350 korún (519 eur) a približne rovnaký počet Slovákov za 520 eur. V regióne visegrádskej štvorky majú najvyššiu minimálnu mzdu 523 eur Poliaci a najnižšiu, a to len 464 eur, Maďari.

Napriek danému porovnaniu mnohí Slováci chodia za prácou do susedného Česka. Priemerná mzda v Českej republike bola v 2. štvrťroku 2019 34 105 korún (1 317 eur) a na Slovenku 1 101 eur. V oblasti priemyslu sú mzdy v oboch krajinách takmer porovnateľné, ale citeľný rozdiel v prospech Česka je stále napríklad vo sfére služieb.

graf, minimálna mzda

Mzdový automat

V domácej ekonomike razantné zvyšovanie minimálnej mzdy presadzuje najsilnejšia vládna strana Smer. Tá už od dva roky chce nastaviť automatické zvyšovanie minimálnej mzdy na úroveň 60 percent priemernej mzdy. V takom prípade by už o dva roky mohla byť minimálna mzda až takmer 650 eur. Časť ekonómov navrhuje minimálnu mzdu nie na základe priemeru, ale mediánu, ktorý lepšie odráža príjmy väčšiny Slovákov. V takom prípade by minimálna mzda v roku 2021 stúpla približne na 588 eur, keďže najväčšia skupina Slovákov zarába okolo 980 eur v hrubom.

„Pre nás zvyšovať minimálnu mzdu na základe mediánu nemá zmysel. V takom prípade totiž môžu v roku 2021 klesnúť platy najslabšie zarábajúcich ľudí. My preto jednoznačne presadzujeme, aby minimálna mzda bola 60 percent priemernej mzdy,“ vyhlásil predseda Smeru Robert Fico.

Zamestnávatelia chcú pomalší rast

Proti razantnému zvyšovaniu minimálnej mzdy dlhodobo protestujú domáci zamestnávatelia. „V časoch spomaľujúceho ekonomického rastu môže rýchly rast minimálnej mzdy spôsobiť niektorým firmám vážne problémy. Od nej sa totiž odvíja výška príplatkov za prácu v noci, sobotu a nedeľu,“ uviedol tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Napríklad za každú hodinu strávenú na nočnej zmene majú zamestnanci nárok na príplatok vo výške 40 percent hodinovej minimálnej mzdy. Odpracovanie osemhodinovej nočnej zmeny hrubý plat zamestnanca zvýši o 9,56 eura. Sobotňajší príplatok je vo výške päťdesiatich percent a sobota strávená v práci zvýši mzdu zamestnanca o 11,96 eura. Najvyšší, až 100-percentný, príplatok je za nedeľu a tento deň strávený v práci zvýši mzdu takmer o 24 eur v hrubom.

Politika nízkych miezd

Razantné zvyšovanie minimálnej mzdy prinesie v najbližších dvoch rokoch aj skokové zvyšovanie príplatkov a následne by sa zrýchlil aj rast priemernej mzdy. Časť firiem preto upozorňuje, že pre vysoké príplatky príde Slovensko o svoju konkurencieschop­nosť a automobilové závody budú ťažšie získavať výrobu nových vozidiel.

„Problémom našich firiem je fakt, že svoju konkurencieschop­nosť postavili na politike nízkych miezd a túto politiku sa snažia za každú cenu udržať v chode. Produktivitu práce nezdvihne ani to, že ľudia budú pracovať viac a dlhšie. Našej produktivite práce dokonca nepomôže, ani keď ľudia budú pracovať za troch alebo štyroch. Produktivitu práce treba dvíhať inováciami a novými technológiami,“ uviedol analytik združenia Pracujúca Chudoba Milan Kuruc. Ten dlhodobo podporuje rýchlejšie zvyšovanie slovenských platov.

Slovinci sú oveľa vyššie

Minulý rok výška minimálnej mzdy prekročila 60 percent priemernej mzdy v Belgicku. Z vyspelých krajín dosahovala 59,47 percenta na Novom Zélande a 59,11 percenta v Slovinsku. „Tu by sme chceli upozorniť na fakt, že Nový Zéland, Slovensko a Slovinsko majú porovnateľnú produktivitu práce. Podľa OECD v roku 2018 bola produktivita vyjadrená v HDP na pracovníka na Slovensku 41,21 dolára, v Slovinsku 40,16 dolára a na Novom Zélande 37,27 dolára,“ priblížil Kuruc. Pozíciu lídra si Slovensko neudržalo vo výške minimálnej mzdy. Tá bola v roku 2018 520 eur, v Slovinsku 887 eur. Na Novom Zélande sú až tri tipy minimálnej mzdy a najnižšia sa začína v prepočte na 1 288 eurách.

Šesť stupňov minimálnej mzdy

Domáci zamestnávatelia dlhodobo protestujú aj proti šiestim stupňom minimálnej mzdy. V prvom stupni sú operátori výroby, ktorí môžu aktuálne zarábať 520 eur v hrubom. Druhý stupeň je 1,2-násobok minimálnej mzdy a aktuálne je na sume 624 eur. Za takýto najnižší plat pracujú napríklad predavačky v obchodoch. Tretí stupeň je stanovený ako 1,4-násobok minimálnej mzdy a momentálne je 728 eur. Takýto najnižší plat musí dostávať zdravotná sestra alebo účtovníčka. Štvrtý stupeň je 1,6-násobok minimálnej mzdy a aktuálne je na sume 832 eur. Za takýto najnižší plat môžu pracovať napríklad oblastní manažéri alebo hlavní účtovníci. V piatom stupni je minimálna mzda až 1,8-násobok minimálnej mzdy a aktuálne je 936 eur. Za takýto najnižší plat môže pracovať napríklad manažér výroby. Najvyšší, šiesty stupeň je dvojnásobok minimálnej mzdy a aktuálne ide o sumu 1¤040 eur. Za taký plat môžu pracovať napríklad výkonní riaditelia alebo začínajúci lekári.

41 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #mzda #plat #minimálna mzda