Daňové a odvodové príjmy pre brzdiacu ekonomiku zamierili nadol. Analytici inštitútu znížili odhad z tohtoročného júna o 66 miliónov eur. V ďalších troch rokoch príjmy klesnú v priemere o 700 miliónov eur. Samotný sociálny balíček zníži príjmy verejnej správy v priemere o 300 miliónov eur ročne. V júni sa pritom vravelo o výpadku 35 miliónov eur až necelých 170 miliónov eur v ďalších rokoch.
Výpadok pre tento rok nie je natoľko závažný ako ten budúcoročný, keď napriek zlepšeniu v odhaľovaní daňových únikov má v štátnej kase oproti odhadom z júna chýbať až 615 miliónov eur. Bez zvýšenia daní či iného reštrikčného opatrenia sa tento výpadok nedá nahradiť. Ak by vláda, ktorá vzíde z februárových volieb, dieru neriešila, začne sa zvyšovať deficit a dlh pre budúce generácie.
"Žiaľ, potvrdili sa naše obavy, že spomalenie ekonomiky bude mať vplyv aj na dane a odvody. Ten prepad je však oproti júnu obrovský, a to má, samozrejme, negatívny vplyv aj na pripravovaný rozpočet. Nehovorí sa mi to ľahko, ale situácia je vážna. Verím však, že rozpočet aj napriek týmto číslam zostavíme tak, aby sme ho v zákonom stanovenom termíne predložili na vládu a následne do parlamentu,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický. Ten včera už od rána avizoval, že s daňami to dobre nevyzerá.
Za všetkým je slabnúca ekonomika. Kým ešte v júni sa počítalo s rastom 3,5 percenta v tomto a 3,4 percenta v budúcom roku, v septembri je to už o celé jedno percento menej.
Najväčší podiel na prepade bude mať v rokoch 2020 až 2022 trh práce, ktorý spomalí a spôsobí pokles daňových a odvodových príjmov z práce, upozorňujú analytici Inštitútu pre finančnú politiku (IFP) pri rezorte financií. Tí očakávajú aj nižšiu spotrebu domácností. Výsledkom bude stámiliónový prepad príjmov.
"Zavedenie novej legislatívy sa odzrkadlí v poklese príjmov v budúcom roku. Významný úbytok príjmov spôsobí nový legislatívny balíček,“ tvrdia analytici IFP. Z rozpočtu tak vypadne okolo tristo miliónov eur. Najväčší negatívny vplyv bude mať zvýšenie nezdaniteľného minima, zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny a zavedenie nižšej, 15-percentnej sadzby dane pre živnostníkov a firmy s obratom do stotisíc eur ročne. Viac peňazí na druhej strane môžu ľudia a firmy minúť, otázka je, či na to pri hrozbe príchodu krízy vo svete budú mať chuť.
Čiastočne by vplyv balíčka mohlo kompenzovať predpokladané zvýšenie sadzby dane z tabakových výrobkov. Návrh novej legislatívy na zdanenie tabakových výrobkov je súčasťou prognózy, vysvetľuje rezort financií – bol totiž schválený vládou. Ak však návrh po politickej dohode nebude schválený, prepad daňových príjmov sa zvýši. Proti zdraženiu cigariet až o 40 centov na škatuľku je zatiaľ koaličná SNS.
Na vyrovnaný rozpočet môžeme zabudnúť
Nižší výber daní v tomto aj v budúcom roku je podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej pravdepodobný. Vidí za tým spomaľovanie našej ekonomiky. Tá totiž v druhom kvartáli tohto roka celkom výrazne šliapla na brzdu. "Smerom nadol stiahol naše hospodárstvo hlavne slabší export a investície, ktoré už takýmto spôsobom zareagovali na ochladenie globálnej ekonomiky,“ hovorí analytička. Hlavnými hrozbami pre svetovú ekonomiku sú podľa nej brexit a obchodná vojna medzi USA a Čínou.
"Nižší výber daní bude tlačiť aj na prehlbovanie deficitu verejných financií. Jedinou možnosťou, ako zabrániť zvýšeniu verejného deficitu, je zníženie verejných výdavkov,“ hovorí Glasová. Nateraz je však podľa nej ešte ťažké odhadnúť, ku akému výpadku na daniach dôjde a ako sa to odrazí na verejnom rozpočte. Veľa bude závisieť od toho, ako sa s touto situáciou popasuje vláda, dodáva. Záležať bude aj na tom, ako veľmi sa naša ekonomika spomalí. "Ministerstvo financií už ale potvrdilo, že vyrovnaný rozpočet tento rok nedosiahneme a je pravdepodobné, že ani v budúcom roku sa nám to nepodarí,“ hovorí Glasová.
Aj podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka je vyrovnaný rozpočet v budúcom roku veľmi málo pravdepodobný. Vzhľadom na rastúce výdavky je najpravdepodobnejší mierny deficit, odhaduje Tomčiak. "Našťastie má Slovensko rezervu a niekoľko rokov deficitného rozpočtu by len mierne zvýšilo dlh štátu,“ hovorí. Dlh k hrubému domácemu produktu bol vlani 49 percent, čo bola najnižšia úroveň od roku 2011, dodáva Tomčiak.
Slabší výber daní a odvodov je podľa analytika prekvapujúci. Slovenskej ekonomike sa totiž darí, firmám rastú tržby a zisky. Zvyšujú sa aj platy domácností, ktoré potom viac utrácajú. "Nižší výber daní a odvodov v období ekonomickej expanzie môže naznačovať neefektívny systém výberu daní,“ tvrdí analytik. Pripomína, že rozpočet na budúci rok však musí počítať s ďalším rastom výdavkov. "Ak by sa budúci rok zopakoval nižší výber daní, tak by sa deficit určite prehĺbil,“ dodáva Tomčiak.
Varovanie od rozpočtovej rady
Na poplach bije aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Rada odhaduje, že ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, deficit dosiahne takmer 1,14 miliardy eur – teda 1,20 percenta hrubého domáceho produktu. "Riziká pre saldo vyplývajú najmä z nadhodnotených nedaňových príjmov, podhodnotených výdavkov samospráv a vyššieho rastu výdavkov v sociálnej oblasti,“ upozorňuje ďalej RRZ.
Aktuálne zhoršenie výhľadu ekonomického vývoja, ktoré je zapracované v odhade, nemá v tomto roku podľa RRZ zásadný vplyv na saldo verejnej správy. Daňové príjmy po očistení o položky rozpočtované nad rámec minuloročnej prognózy sú oproti rozpočtu vyššie o 44 miliónov eur. Minulý rok totiž daňová prognóza počítala napríklad aj s osobitným odvodom pre reťazce. Ten mal do rozpočtu priniesť okolo 50 miliónov eur ročne. Nakoniec bol po kritike z Bruselu zrušený.
K odhadovanému zhoršeniu salda prispieva podľa rady aj hospodárenie samospráv. Riziko vidia analytici RRZ najmä vo výdavkoch na mzdy. Problémy spôsobujú aj sociálne dávky, to ostatne priznal aj minister financií na tlačovke k septembrovej makroekonomickej prognóze. Paradoxne totiž rastie počet ľudí, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti.