Problémom z iného súdka je akútny nedostatok pracovníkov v sadoch a cena práce. Ekonomika pestovateľov je napätá do krajnosti. Vlaňajšia rekordná úroda rany po dvoch mrazivých rokoch nezacelila, paradoxne ich v dôsledku poklesu cien ešte viac prehĺbila. Časť ovocinárov sa zachraňuje drastickým znižovaním výmery sadov. Ovocné stromy vyrúbali na ploche 270 hektárov, čo je osem percent z výmery rodiacich sadov.
V tohtoročnej ponuke ovocia sa zatiaľ úbytok výmery neprejavuje. Podľa Mariána Vargu, prezidenta Ovocinárskej únie, sa očakáva dobrá úroda, ba v najlepších profesionálnych sadoch možno druhá najvyššia v histórii.
Mnohí ovocinári však v porovnaní s vlaňajškom hlásia úrodu o 30 percent nižšiu alebo len priemernú. A tam, kde ponechali stromy samy na seba, teda po lanskom zbere ich na konci leta a jesene neprihnojili a nezavlažili, jablone alternujú. Znamená to, že odpočívajú a prinesú len menšiu úrodu.
Spotrebiteľov, samozrejme, nemusia zaujímať problémy ovocinárov, ale skôr či neskôr pocítia ťažkosti, ktorým čelia domáci pestovatelia. Po etape lacných predajov až výpredajov, ako to ukázali v minulosti likvidácie chovov ošípaných a dobytka, totiž celkom zákonite prichádza obdobie zdražovania, ktoré je odpoveďou na nižšiu domácu ponuku.
Tento týždeň začali v sadoch zberať zimné odrody jabĺk. Zber by mal potrvať až do začiatku novembra. Oberačková sezóna sa začala o desať dní skôr, v čom sa prejavuje urýchlenie vegetácie spôsobené šnúrou troch horúcich mesiacov, predovšetkým júnom. Počasie podľa Vargu opäť nevyspytateľne miešalo kartami, po veľmi mokrom a studenom máji, ktorý vybičoval na maximum ochranu stromov, prišla reťaz suchých a horúcich týždňov. K slovu museli prísť závlahy. Nie všade ich však mali. A výsledok?
Plody sú o čosi menšie, ako by si priali ovocinári aj spotrebitelia, ideálny kaliber 75 až 85 milimetrov, ktorý sa najlepšie predáva, nevie ponúknuť každý sad.
Najlacnejšie sú sady
Kto chce prísť k jablkám lacno a vybrať si, čo mu najlepšie vyhovuje, ten by si mal naoberať jablká sám v rámci tzv. samozberu. Sady napríklad otvorili vo Fructope v Ostraticiach, možno si tu nazbierať jablká kilogram po 50 centov.
Slovenské jablká a za dobré ceny ponúkajú aj podnikové predajne pestovateľov. Má ich vari každá väčšia ovocinárska firma, spomínaný Fructop ich predáva v piatich okresných mestách. Spoločnosť Poľnohospodár z Nových Zámkov má tri predajne. Jedna je na výpadovke smerom na Bratislavu, kde nakupujú najmä motoristi smerujúci do hlavného mesta.
V Poľnohospodárovi sa chytili rozumu a rozšírili ponuku aj o stolové hrozno. Najvďačnejší sú spotrebitelia z veľkých miest, práve tí oceňujú krátky dodávateľský reťazec. Na vidieku, ako vraví Juraj Hatala, ovocinár z Poľnohospodára, totiž ešte stále veľa ľudí pestuje jablká v záhradách.
Uprostred oberačiek sa cena v podnikových predajniach pohybuje v rozmedzí spravidla od 40 do 80 centov za kilogram, no čím je sad bližšie k hlavnému mestu, tým viac cena ovocia aj v rámci samozberu rastie, keď vlastnoručne obraté jablká vyjdú kilogram na 60 centov. Trh jednoducho zohľadňuje kúpnu silu Bratislavy a menších mestečiek vo vnútrozemí či na okrajoch krajiny. Zaujímavom postrehom je, že do módy prišli červené odrody, známy Golden Delicious zostáva podľa Juraja Hatalu trochu v ich tieni. Vyhľadávané sú aj jablká mimo hlavného prúdu, Hatala dáva do popredia napríklad Santanu, ktorá je vhodná pre alergikov.
Oberači utekajú na Západ
Reštrukturalizácia, to je slovo, ktoré dnes často počuť z úst ovocinárov. Má rôzne podoby. Niektoré podniky sa usilujú rozšíriť predaj cez systém vlastných predajní. Ponúkajú samozber, ktorý spravidla rastie v rokoch, keď v malých pridomových sadoch je nižšia úroda. A tak najlepším liekom na efektívny predaj je vytváranie odbytových združení.
Jedno z najlepšie fungujúcich je Ovocinárske združenie Bonum, ktoré cez obchodnú spoločnosť Bonifructi posúva do reťazcov slovenské jablká pestovateľov z juhozápadného Slovenska. Aj tí sa však musia vyrovnať s cenou zahraničnej, predovšetkým poľskej konkurencie.
"Situácia na európskom trhu s jablkami sa skomplikovala uvalením embarga na ruský trh. Poľsko, ktoré tam exportovalo 40 percent produkcie, ju teraz rozpúšťa v celej Európe,“ konštatoval František Prochászka z Bioplantu Ostratice. Obrovská ponuka poľských jabĺk vlani stlačila cenu k 20 centom za kilogram, keď výrobné náklady sú okolo 35 centov. Jablká na šťavu sa predávali dokonca po 4 centy za kilogram. Na Slovensku zostalo neobratých z celkových 70-tisíc ton jabĺk asi 20-tisíc ton.
To vyústilo do znižovania plôch. Slovensko, unisono to vravia všetci ovocinári, nedokáže konkurovať cenami ani Poliakom, ani západoeurópskym producentom. Čoraz vypuklejším problémom je nedostatok pracovníkov. V sadoch pracujú Srbi a Ukrajinci a Slováci utekajú oberať jablká do Talianska či Francúzska.
"Kým u nás si oberač zarobí za hodinu zberu 4,25 eura, vo Francúzsku 7 eur. Je to preto, lebo tam nezaťažujú mzdu brigádnikov takými vysokými odvodmi ako na Slovensku,“ porovnal rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím Marián Varga. Práve cena práce je jednou z boľavých stránok slovenských sadov.
Ako si počínajú susedia
No nielen ona. Hoci v Európskej únii vládne voľný trh, mnohé štáty, vidno to v Maďarsku, šikovne nachádzajú spôsob, ako pod zámienkou povedzme fytosanitárnych či iných opatrení skomplikovať dovoz ovocia. "Slovensko citlivo posudzuje dovoz mäsa, ale pokiaľ ide o ovocie a zeleninu, mali by sa domáce kontrolné orgány viac pozrieť na to, čo sa do krajiny dováža. Ide sem nehatene neraz aj produkcia, čo sa inde nevie predať,“ povedal František Prochászka z Bioplantu.
Aj po tejto sezóne sa očakáva, že dôjde k znižovaniu výmery sadov. Podľa pestovateľov im rastú náklady, ale cena dlhodobo stagnuje. Slovensko nedokáže podporovať svojich pestovateľov ako susedné Poľsko, ktoré má prepracovaný systém nízkych odvodov. V Poľsku prežívajú aj malé 5– či 7-hektárové sady, o ktoré sa rodiny starajú popri hlavnom zamestnaní. Doplnkový príjem z predaja ovocia drží mnohé rodiny nad vodou. Produkciu vykupujú odbytové organizácie a končí aj na Slovensku.
Teraz ministerstvo vypísalo výzvu na vybudovanie skladov s celkovým objemom 5 000 ton na zeleninu a ovocie. "Sklady potrebujeme ako soľ, ale súčasne treba vytvárať porovnateľné konkurenčné podmienky, a to sa žiaľ, najmä pokiaľ ide o cenu práce, nedarí,“ konštatoval Marián Varga, ovocinár z Veselého pri Piešťanoch.