Nemecké ministerstvo poľnohospodárstva chce na ich záchranu v najbližších štyroch rokoch uvoľniť stovky miliónov eur navyše, na niektorých miestach do boja s kôrovcom úradmi vyslali dokonca armádu. Podľa odborníkov sú ale zmeny v posledných rokov také dramatické a rýchle, že nakoniec nezostane nič iné, než sa im prispôsobiť, a to predovšetkým iným zložením lesov, z ktorých budú miznúť smreky.
„V Nemecku je to vážny problém. Len za minulý a tento rok máme vyše 100 miliónov kubických metrov napadnutého dreva, a to sa týka len smrekov,“ zhŕňa aktuálnu situáciu Jens Düring zo Zväzu nemeckých lesníkov. Problém sa podľa neho vo väčšej či menšej miere týka prakticky všetkých smrekových porastov, ktoré tvoria okolo 26 percent nemeckých lesov.
Z rakúskych lesov, kde je lykožrút rozšírený ako nikdy predtým, muselo byť vlani podľa serveru weekend.at odstránených 4,3 milióna kubických metrov napadnutého dreva. To zodpovedá 1,3 milióna urastených stromov, z ktorých by išlo postaviť 107 000 rodinných domčekov. Najsilnejšie zasiahnutými regióny sú oblasti Waldviertel na severozápade Dolného Rakúska a Mühlviertel na severe Horného Rakúska. Oba tieto regióny susedí s Českou republikou a v roku 2018 na ne pripadali dve tretiny škôd spôsobené v Rakúsku lykožrútom.
V nemeckých národných parkoch sa podľa During napadnuté stromy nechávajú svojmu osudu, v ostatných lesoch sa s chrobákom bojuje. Najčastejšie tým, že sa napadnuté stromy čo najrýchlejšie vyrúbu a z lesa odstránia. Menej častou metódou je odstránenie kôry a celkom výnimočne sú nasadené insekticídy.
Na vážnosť situácie v posledných dvoch rokoch ukazuje aj to, že v stredonemeckom pohorí Harz od utorkového rána s kôrovcom bojuje aj 60 vojakov. Spolu s lesníkmi označujú a rúbu napadnuté stromy. Vojaci sú nasadení aj v Sasku a o ich zapojené sa uvažuje v Durínsku. Problémy berie vážne aj ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré chce v najbližších štyroch rokoch na ochranu lesov vyčleniť dodatočných 547 miliónov eur . Ďalších zhruba 250 miliónov eur majú pridať jednotlivé spolkové krajiny.
Nemeckí vládni politici aj odborníci sa zhodujú, že za súčasnú situáciu môžu predovšetkým klimatické zmeny. „V roku 2018 prišli veľké suchá, na mnohých miestach takmer nepršalo,“ pripomína Düring. „A bude to len horšie. Roky ako 2018 a 2019 budú skôr pravidlom, než výnimkou,“ myslí si a poukazuje na predpovede vedcov zaoberajúcich sa zmenami klímy.
S tými podľa neho síce lesníci počítali, nikto ale nečakal, že prídu tak rýchlo a razantne. „Mysleli sme si, že budeme mať čas zhruba do roku 2050 na postupné zmeny. Ten čas ale nemáme,“ podotýka.
„Nemecko sa preto bude musieť so smrekmi už v najbližších rokoch z väčšej časti rozlúčiť,“ je presvedčený. Ďalšie generácie tak podľa neho možno budú poznať úplne iné lesy ako my dnes. Tiež ministerstvo životného prostredia počíta s tým, že sa v najbližších rokoch lesy budú musieť meniť z monokultúrnych na zmiešané, ktoré budú stabilnejšie aj v období klimatických zmien.
Aj rakúske úrady si stanovili, že do budúcnosti bude v lesoch menej smrekov a budú rozmanitejšie. V tejto alpskej krajine je rovnako ako v Nemecku masové rozmnoženie lykožrúta dávané do súvislosti s vysokými teplotami a suchom, teda so zmenami klimatických podmienok z posledných rokov.