Draghi vyzval eurozónu, aby vytvorila spoločný rozpočet

30.09.2019 12:41

Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi v pondelok vyzval vedúcich predstaviteľov eurozóny, aby vytvorili spoločný rozpočet „určitej hodnoty“. Pridanie takéhoto nástroja by podľa neho mohlo urýchliť zotavenie sa regiónu z finančnej krízy.

„V eurozóne musíme mať určitú fiškálnu politiku,“ povedal Draghi v rozhovore pre noviny Financial Times (FT).

Eurozóna sa potrebuje posunúť od „pravidiel založených na vnútroštátnej fiškálnej politike ku fiškálnej kapacite postavenej na inštitúciách“, vyhlásil Draghi a pripomenul, že „ide o existenciálnu časť eurozóny, ktorú je potrebné dokončiť“.

A hoci by spoločný rozpočet mohol vyvolať napätie v regióne pre národnú suverenitu, „to, na čom záleží je, aby bola menová únia silnejšia“ a lepšie sa dokázala vyrovnať s globalizáci­ou, dodal.

Draghi na budúci mesiac končí vo funkcii, ktorú zastával osem rokov, pričom sa mu pripisuje zásluha za záchranu jednotnej meny euro po tom, ako v roku 2012 sľúbil, že urobí všetko, čo je potrebné, aby ju udržal.

Ale svoj post odovzdáva bývalej šéfke Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeovej v čase, keď sa nad eurozónou opäť sťahujú mraky.

Roky masívnych stimulov centrálnej banky na podporu ekonomiky nedokázali zvýšiť infláciu k cieľovej hranici ECB tesne pod úrovňou 2 %.

Bez spoločného, centrálneho rozpočtu, alebo aspoň väčšej podpory zo strany národných vlád, môže menová politika fungovať iba „pomalšie a s väčšími vedľajšími účinkami“, uviedol Draghi.

„Kombinácia menovej a fiškálnej politiky by mohla priniesť podobné výsledky v oblasti rastu a inflácie, ale rýchlejšie a pri vyšších úrokových sadzbách.“

Niektoré bohatšie severoeurópske krajiny nesúhlasia s Draghim pre roky trvajúce nízke úrokové sadzby, ktoré sťažili podnikanie finančných inštitúcií a odkrojili časť z úspor sporiteľov.

A sú presvedčené, že investície ECB vo výške 2,6 bilióna eur do nákupu dlhopisov eurozóny (tzv. kvantitatívne uvoľňovanie, QE) v rokoch 2015 až 2018, ktoré sa majú obnoviť od 1. novembra v rozsahu 20 miliárd eur mesačne, podkopali disciplínu vlád pri obmedzovaní nových dlhov.

Rozhodnutie o obnovení nákupu dlhopisov prinútilo šéfa Bundesbank (nemeckej centrálnej banky) Jensa Weidmanna a ďalších, verejne vyjadriť svoj nesúhlas. Nemecká členka správnej rady ECB Sabine Lautenschlägerová zašla ešte ďalej a odstúpila z funkcie.

Draghi napriek tomu povedal v pondelok FT, že „s menovou politikou môžeme urobiť viac“.

Takéto vyhlásenie „je obvyklým spôsobom, ako zvýšiť dôveryhodnosť nedávnych rozhodnutí,“ uviedol pre agentúru AFP stratég spoločnosti Pictet Wealth Management Frederik Ducrozet.

Ale vzhľadom na odmietavý postoj predstavenstva ECB k ďalším stimulom môžu byť Draghiho slová v skutočnosti „zamerané na posun politickej línie smerom k fiškálnemu uvoľneniu“, dodal.

Vláda najväčšej ekonomiky eurozóny v Nemecku vo svojom rozpočte na rok 2020, ktorý predstavila začiatkom tohto mesiaca, napriek kritike pokračovala vo svojej politike žiadneho nového dlhu.

Samotná nemecká kancelárka Angela Merkelová však minulý týždeň uviedla, že politici by nemali nadmerne zaťažovať ECB tým, že ju nechajú samu, aby bojovala proti spomaľujúcemu rastu a inflácii.

#ECB #eurozóna #Mario Draghi
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku