"Pri nezmenených ostatných parametroch očakávame nárast koncovej ceny okolo 9 až 10 percent,“ hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Východoslovenská energetika Miroslav Kulla. Ak by takéto zvýšenie cez regulátora prešlo, domácnosti s ročnou spotrebou 2 300 kilowatthodín by si mesačne mohli priplatiť 2,40 až takmer tri eurá.
Cena elektriny na burze v prvých šiestich mesiacoch tohto roka totiž medziročne poskočila až o vyše 28 percent. Hore ju tlačili rastúce poplatky za emisné povolenky, ktoré v lete lámali doterajšie cenové rekordy. Nepomohla však ani meniaca sa cena ropy či obchodná vojna a stále nedoriešený odchod Britov z únie. Práve priemer cien z tohto obdobia však vstupuje do vzorca na výpočet konečných cien.
To, o aké zdraženie nakoniec pôjde, však bude podľa Kullu závisieť od vývoja ďalších zložiek ceny. Na mysli má hlavne rôzne tarify, keďže samotná komodita tvorí len asi tretinu ceny pre odberateľov. Ich výšku má v rukách regulátor.
"Úrad verejnosti dlhodobo otvorene hovorí, že mimoriadny nárast ceny silovej elektriny na burzách bude mať vplyv na koncovú cenu elektriny pre slovenské domácnosti,“ priznáva hovorca regulačného úradu Radoslav Igaz. Dušuje sa však, že regulačný úrad v maximálnej možnej miere využije všetky regulačné nástroje v zmysle platnej legislatívy. "Isté je, že nebyť regulácie, ceny energií by pre slovenské domácnosti po návrhoch od dodávateľov elektriny výrazne stúpli už minulý rok,“ hovorí Igaz. Pripomína, že aj vďaka regulátorovi majú slovenské domácnosti jednu z najnižších cien elektriny v rámci únie. A to aj napriek poplatkom za zelenú elektrinu či uhlie, ktoré sú zahrnuté v tarife za prevádzkovanie systému, dodáva Igaz.
Ak však chce úrad udržať ceny aspoň ako-tak porovnateľné s týmto rokom, bude musieť siahnuť na niektorú z taríf, čo vstupuje do vzorca na výpočet konečnej ceny elektriny. Komodita sa totiž na výsledku podieľa len približne tretinou. Aké zvýšenie teda možno čakať, sa ukáže do konca tohto roka. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zatiaľ o svojich krokoch mlčí. "Úrad nikdy vopred nekomentuje výsledok cenových konaní,“ hovorí Igaz.
Zdá sa však, že regulátor si predsa len uvedomuje, že budúcoročné zdraženie bude ťažké skrotiť. Aj preto už v lete siahol do vzorca na výpočet primeraného zisku distribučiek cez vynovenie regulačnej vyhlášky. A to cez aktualizácie hodnoty miery výnosnosti, takzvanej WACC na najbližšie dva roky. Po novom tak celková maximálna prípustná miera výnosnosti pred zdanením poklesne zo 6,04 na 5,81 percenta. Dodávateľov by sa táto úprava dotknúť nemala. Výsledkom zmeny vzorca môže byť zmena výšky tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému či ceny za distribúciu.
Prvé rozhodnutia
Regulačný úrad už postupne schvaľuje cenové návrhy energetických firiem. Rozhodnutie má už na stole napríklad spoločnosť Magna Energia. Tej regulátor povolil zvýšiť cenu silovej elektriny o 24 percent. Kým v tomto roku účtuje spoločnosť za komoditu 48,45 eura na megawatthodinu, v tom budúcom to bude 59,90 eura za megawatthodinu.
"Ide však o ceny samotnej elektriny ako komodity, teda bez distribučných a ďalších poplatkov,“ hovorí portfólio manažér spoločnosti Magna Energia Martin Semrič. O tých bude regulačný úrad ešte len rozhodovať v najbližších mesiacoch. Celkové zdraženie je tak pre odberateľov ťažké vyčísliť, dodáva Semrič.
Na desatinové zdraženie elektriny sa majú domácnosti od januára pripraviť aj podľa riaditeľa predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiřího Koudelu. Zaváži, samozrejme, aj rozhodnutie regulátora.
Priplácať sa bude aj za plyn
Len o niečo menšie bude navýšenie cien pri plyne, upozorňuje Koudela. Plyn medziročne dražel miernejšie ako elektrina – a to o necelých desať percent. "Pokiaľ sa cena ostatných regulovaných položiek, ako je distribúcia, nezmení, celkovo si domácnosti a malé podniky priplatia cca 4 až 8 percent z celkovej platby za plyn – v závislosti od tarify, v ktorej odoberajú,“ hovorí Koudela. Počítať tak možno s len o niečo vyšším zdražením ako v tomto roku, keď plyn poskočil priemerne o necelých šesť percent. Domácnosti, čo na plyne len varia a ohrievajú vodu, zaň platia od januára priemerne o 90 centov viac. Počítať tak možno s príplatkom okolo jedného eura.
Pri plyne je však situácia podľa Semriča mierne odlišná. " Jeho ceny na komoditných burzách po prvotnom náraste v ostatnom období opäť klesli,“ hovorí. V budúcom roku by tak plyn nemal poskočiť až tak výrazne ako elektrina, k zdraženiu však dôjde. Do úvahy sa totiž berie vývoj cien na burze za 12 mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom sa podáva cenový návrh, vysvetľuje Semrič.
Regulátor pri stanovení cien plynu pre slovenské domácnosti vychádza z priemeru cien na burze v Nemecku, ktorý je v sledovanom období mierne vyšší, vysvetľuje hovorca SPP Ondrej Šebesta. "Vzhľadom na tieto skutočnosti existuje mierny tlak na úpravu regulovaných cien za dodávku plynu na Slovensku od budúceho roka,“ hovorí.
Posledné slovo má regulátor
Cenové návrhy jednotlivých spoločností sa schvaľujú na valných zhromaždeniach, vysvetľuje hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano. Práve ministerstvo hospodárstva má podiel napríklad aj v už spomínanej spoločnosti SPP. "Zástupcovia ministerstva hospodárstva v energetických spoločnostiach pri rozhodovaní o nových cenových návrhoch budú prísne zohľadňovať realitu, aby každý návrh bol jednoznačne odôvodnený objektívnymi skutočnosťami,“ povedal Stano. Pripomenul však, že konečné rozhodnutia má v rukách nezávislý regulátor.
Práve ÚRSO má podľa Stana dostatočnú oporu v legislatíve, aby mohol preveriť nákladovú štruktúru regulovaných subjektov. "Nastavený systém dôsledne dbá na záujmy citlivých odberateľov, teda domácností, a neprenáša na nich v plnej miere čoraz rýchlejšie rastúce ceny energií,“ hovorí Stano.
Denník Pravda oslovil kvôli zdražovaniu aj koaličné strany. Na otázku, či sa pokúsia zmierniť dosah zdraženia na burzách energií, nám do uzávierky odpovedal len Most-Híd. " Ani ÚRSO, ani politická strana nedokáže reálne ovplyvniť vývoj ceny komodity na trhu,“ povedala hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár.
Pre domácnosti, ktoré sú na hranici energetickej chudoby, je viacero možností, ako zmierniť dosah zvyšovania cien energií, dodala. A to cielená sociálna pomoc zo štátneho rozpočtu a vytvorenie čo najlepších podmienok pre regulátora "aby dôslednejšie kontroloval výšku oprávnených nákladov v tej časti koncovej ceny, ktorá je regulovaná, teda poplatok za prenos, prepravu, distribúciu a ostatné zložky koncových cien energií“, vysvetlila Debnár.