Nízke ceny lámu hydinárom väzy

, 14.10.2019 13:00
08-farma-4x
Pre tvrdý cenový tlak obchodných reťazcov môže na pultoch už o dva roky prevládať zahraničná hydina. Autor:

Vajcia a kuracie mäso sú najlacnejšou živočíšnou bielkovinou. Kilo kurčaťa sa dá kúpiť v akcii v cene okolo 1,50 eura za kilogram, škatuľa desiatich vajec štandardnej veľkosti M v cene od 1,10 po 1,29 eura. Tieto ceny pomaly, ale isto lámu slovenským hydinárom väzy. Svoje výrobky totiž predávajú obchodným sieťam pod výrobné náklady.

Vajcia sú jedným z posledných produktov, pri ktorých je ešte Slovensko sebestačné. O hydine to už neplatí, domácu produkciu čoraz viac nahrádzajú lacné dovozy z Poľska, Ukrajiny či Brazílie. Táto kuracina sa predáva predovšetkým v podnikoch verejného stravovania, ale aj na pultoch obchodov je mäso z dovozu. Napríklad z Česka, ktoré svojich výrobcov hydiny podporuje výdatnejšie.

Problém slovenských hydinárov vyostrili krátiace sa národné podpory. Kým ešte pred rokom z balíka zelenej nafty dostávali zhruba 10 percent, čo postačilo na vykrytie straty spôsobovanej stláčaním nákupných cien, teraz je to len 0,5 percenta. Sektor hydiny sa dostáva do slepej uličky.

Väčšina potravinových nákupov, okolo 85 percent, sa odohráva v super- a hypermarketoch. Vajcia a hydina nie sú výnimkou. Veľké siete sú na jednej strane hlavným prívodným kanálom potravín k spotrebiteľovi a súčasne hlavným odberateľom produktov od výrobcov. „Hoci dnes často počuť, ako im záleží na tom, aby predávali slovenské potraviny, pri uzatváraní kontraktov sa licituje predovšetkým cena,“ povedal Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska.

Rub a líce zliav

Spotrebiteľa, pravdaže, nezaujíma, koľko stojí vajce obchodníka, preňho je kľúčová cena na pulte. Reťazce v priebehu necelých dvoch desaťročí výrazne zmenili správanie slovenských spotrebiteľov. Zaviedli inštitút výrazných cenových zliav, ktoré znižujú štandardné ceny o 20 až takmer 30 percent.

Keďže na trhu súperí o priazeň spotrebiteľa niekoľko veľkých sietí, akcie na vychytené tovary, medzi ktoré patria hydina aj vajcia, sú takmer nepretržite. Raz v tej, druhý raz v onej sieti. „Zo slovenského spotrebiteľa sa stal kupujúci, ktorý cieľavedome vyhľadáva akcie. Výsledkom potom je, že 60 percent predaja hydiny ide za akciové ceny,“ poukázal na fenomén trhu riaditeľ hydinárskej únie Daniel Molnár.

Nie je normálne, aby sa väčšina tovaru predávala v akciách, tie by sa predsa mali uplatňovať vtedy, keď dochádza potravinám trvanlivosť, alebo na trhu sú extrémne prebytky. Tie síce globálny trh plodí, ale v dôsledku nerovnakých zverozdravotných nárokov na chov hydiny v tej či onej krajine a, samozrejme, rozdielnych národných podpôr.

Ekonomika hydinárov sa však dostala nielen pod permanentný cenový tlak obchodných reťazcov, ale museli sa vyrovnať aj s rýchlym rastom mzdových nákladov. Tie medziročne (2018/2019) stúpli o 22,5 percenta. Jednak sa zvýšila a opäť zvýši minimálna mzda, jednak prácu zdražili príplatky za dni odrobené počas víkendov a sviatkov. Nuž a sliepky znášajú vajcia, či je sviatok, alebo piatok. Náklady stúpli aj kvôli rekreačným poukazom.

Okrem toho za posledné tri roky narástli náklady na energie – vo výkrme brojlerov o 41 percent a v chove nosníc o 56 percent. Horúce letá nútia znáškové a výkrmné haly klimatizovať, čo zvyšuje spotrebu energie. Slováci sa čoraz viac zaujímajú o to, ako sa hydina chová a čo žerie. Chovatelia používajú non GMO kŕmne zmesi, teda krmivá, ktoré nepochádzajú z geneticky modifikovanej sóje či kukurice. Takáto sója je však drahšia a krmivá patria k najdrahšej nákladovej položke.

„Ocitáme sa v zvláštnej situácii, keď na jednej strane rastú nároky spotrebiteľov aj obchodníkov na to, ako má vyzerať ideálny produkt, ale na druhej nie je ochota zaplatiť zvýšené náklady, ktoré produkcia takýchto vajec a hydinového mäsa nevyhnutne vyvoláva,“ povedal Ladislav Birčák, ktorý v Únii hydinárov zastupuje chovateľov nosníc.

Čie to vajce vlastne je

Keď príde na lámanie chleba, reťazce si vynucujú cenovú poslušnosť slovenských dodávateľov hrozbou, že dovezú vajcia alebo hydinu spoza hraníc. Podľa hydinárov odrazu neprekáža, že vajcia pochádzajú z klietkového chovu a boli určené na priemyselné spracovanie, dôležitá je cena. Tá teraz pri vajciach predávaných v akcii klesla producentom na 0,67 eura za desať vajec. Výrobná cena je okolo 0,75 eura a spotrebiteľská cena na pulte od 1,10 do 1,29 eura. Jasne vidno, kto ťahá za kratší koniec.

Čoraz viac vajec sa predáva pod privátnymi značkami jednotlivých reťazcov. Stráca sa tak prehľad o tom, kto vlastne vajce vyrobil, tobôž, keď obaly sú v štyroch jazykoch krajín V4. Vzniká dojem, akoby sliepky znášali vajcia do obalov rovno na pultoch obchodných sietí a nie na farmách. Obchod je všetko, skutočný výrobca je nikto, znie ponosa hydinárov.

Kým obchod tvrdí, že preferuje privátne značky, odôvodňujúc to svojimi vysokými nárokmi na kvalitu vrátane parametrov výroby, za ktorou si stojí, výrobcovia hovoria o chovateľskom Me too – dodávateľskom znásilňovaní, výsledkom ktorého je potieranie skutočného pôvodu výrobku a výrobcu.

„Pred pätnástimi rokmi si málokto vedel predstaviť, že slovenské bravčové a hovädzie mäso bude vzácnosťou. To sa môže prihodiť aj hydine a vajciam,“ varoval Ladislav Birčák. Hydinárske podniky dokážu extrémne nízke ceny znášať na konto rezerv maximálne jeden až dva roky, potom príde k dramatickému rozuzleniu. Farmy sa začnú zatvárať a bude ich za babku skupovať zahraničný kapitál. Podľa Birčáka do sektoru prenikne poľský alebo holanddský kapitál, ktorý ho ovládne, tak ako dnes dánski investori ovládli produkciu bravčového mäsa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vajcia #hydinári #hydina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku