Desaťtisíce Slovákov sa vracajú z cudziny

, 15.10.2019 06:00

Čoraz viac Slovákov, krátkodobo pracujúcich v cudzine, sa rozhoduje pre návrat domov. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa len za posledný rok zo zahraničia natrvalo domov vrátilo viac ako 12–tisíc ľudí.

Ešte v polovici roka 2016 krátkodobo pracovalo za hranicami vyše 165–tisíc Slovákov a tento rok to je necelých 128–tisíc. Za rastúcou vlnou návratov stojí čoraz vyššia životná úroveň na Slovensku. Domáce firmy vedia slušne zaplatiť kvalifi kovaných ľudí ovládajúcich cudzí jazyk, a to najmä v IT odvetviach, technických či ekonomických smeroch. K rozhodnutiu odísť preč zo zahraničia tiež prispieva súčasná neistota okolo brexitu a čoraz hlasnejšie odmietanie cudzincov vo Veľkej Británii.

„Za zvýšeným počtom ľudí vracajúcich sa do vlasti je viacero faktorov. V prvom rade sú to rastúce platy na Slovensku, ale veľa robí aj brexit,“ potvrdil analytik Inštitútu zamestnanosti Alexej Dobroľubov.

Na Západe síce stále ľudia zarobia výrazne viac, ale musia počítať aj s oveľa vyššími cenami za ubytovanie, materskú školu či zdravotnú starostlivosť. V nemecky hovoriacich krajinách sú navyše považovaní za cudzincov. „Pre mnohých môže byť lákadlom to, že oproti krajine, odkiaľ prichádzajú, budú mať na Slovensku lepšie kariérne vyhliadky do budúcnosti,“ dodal Dobroľubov.

V domácej ekonomike je aktuálne voľných viac ako 100–tisíc pracovných miest. Nedostatok ľudí dvíha platy. Tento rok idú mzdy v krajine hore zatiaľ takmer 10–percentným tempom, keď priemerná nominálna mesačná mzda v druhom štvrťroku stúpla na 1 101 eur.

„Niečo sme si s priateľkou našetrili a vrátili sme sa domov. Pár mesiacov dozadu sa nám narodil syn a kým dostaviam chalupu, budeme bývať u svokrovcov. Takéto zázemie by sme v cudzine rozhodne nemali a Veľkú Britániu som vždy bral len ako šancu zarobiť za pár rokov viac peňazí,“ povedal murár Rastislav Magnusek z Bratislavy. Ten si za peniaze zarobené v zahraničí kúpil automobil a aktuálne dokončuje rodinný dom.

„Potom už nebudem potrebovať tak veľa peňazí a šikovný murár si vie aj na Slovensku zarobiť okolo tisíc eur za mesiac. Veľmi slušne sú platené najmä rôzne fušky, keď sa ľudia rozhodnú prerobiť si byt a potrebujú šikovných majstrov,“ dodal Magnusek.

Návrat na Slovensko je zaujímavý nielen pre ľudí pracujúcich v robotníckych profesiách, ale aj pre vysokokvalifi­kovaných zamestnancov. „Zhruba rok som robil na jednom IT projekte v Nemecku, ktorý bol zameraný na prepájanie rôznych databáz. Napriek tomu, že firma mi hradila letenky, po čase ma prestalo baviť byť s priateľkou len cez víkendy. Tak som si našiel prácu v Bratislave a postupný kariérny rast mi začína vyrovnávať vzniknuté finančné straty,“ uviedol programátor Michal Slamka z Bratislavy.

Najviac Sloveniek opatruje v Rakúsku

Pre voľný pohyb osôb v Európskej únii nie je možné presne zistiť, koľko Slovákov aktuálne žije v cudzine. Štatistický úrad zisťuje len v rámci slovenských rodín, koľko ich členov aktuálne pracuje mimo Slovenska. „Zameriavame sa na ľudí pracujúcich v cudzine do jedného roka a v našich štatistikách nie sú Slováci dlhodobo žijúci v zahraničí,“ priblížila Jana Morhá čová zo Štatistického úradu SR.

Zverejnené štatistiky však hovoria o tom, že domov sa vrátilo viac Slovákov krátkodobo pôsobiacich v cudzine, ako ich odišlo do zahraničia. Podľa najnovších čísel sa počet Slovákov žijúcich v zahraničí v 2. štvrťroku 2019 znížil o 8,7 percenta na 127,7 tisíca osôb. Rok predtým mimo územia Slovenskej republiky pracovalo 139,8 tisíca ľudí. Za posledných deväť rokov najviac Slovákov v cudzine pracovalo v roku 2016, keď ich bolo mimo územia Slovenskej republiky až 165,1 tisíca. Po skončení tohto roku sa karta obrátila a spustil sa trend postupných návratov.

V druhom štvrťroku 2019 sa najviac rozhodli za prácou mimo Slovenska cestovať ľudia pracujúci v priemysle, ktorých bolo 34,4 tisíca. Na druhom mieste je stavebníctvo s 31,2 tisíca ľudí a na treťom zdravotníctvo aj sociálne služby s 25,7 tisíca ľudí. Práve opatrovanie ľudí je jedinou možnosťou na zarobenie peňazí pre mnoho slovenských žien.

„Väčšinou v Rakúsku odpracujete dva týždne staraním sa o dôchodcu a ďalšie dva ste doma. V závislosti od úrovne nemčiny si viete za 14 dní v čistom zarobiť od 800 do 1 400 eur,“ priblížila Jana Jankovičová z Topoľčian. Najväčším nedostatkom tejto práce je dvojtýždňové odlúčenie od rodiny a ťažkosti môže spôsobiť starosť o ležiacich pacientov.

Pozor na dávku v nezamestnanosti

Po návrate z cudziny môžu ostať nepríjemne zaskočení tí Slováci, ktorí si nenájdu hneď prácu a rozhodnú sa požiadať o podporu v nezamestnanosti.

„Jednou zo základných zásad je vždy žiadať o dávku v nezamestnanosti v tej krajine Európskej únie, v ktorej ste pracovali. Dôvodom je nielen európska legislatíva, ktorá to prikazuje, ale najmä fakt, že vybavenie je rýchlejšie a jednoduchšie pre samotného žiadateľa o dávku,“ povedal Peter Višváder zo Sociálnej poisťovne.

Evidenciu sociálneho poistenia si totiž vždy vedie tá krajina, v ktorej je človek zamestnaný, a po návrate na Slovensko je pomerne komplikované vybaviť vyplácanie peňazí. Človek musí štátnym úradníkom dokázať, koľko rokov odpracoval v zahraničí, či za neho zahraničná firma platila sociálne poistenie a podmienkou je aj zachovanie trvalého pobytu na Slovensku počas práce v cudzine. Úspešné vybavenie zložitého byrokratického procesu bežne trvá niekoľko mesiacov a nie vždy musí byť úspešné.

„Je to komplikovaný spôsob žiadosti o dávku, ku ktorej sa nakoniec pre rôzne prekážky alebo neúpl né informácie človek nemusí dostať, preto je dôležité žiadať o dávku tam, kde pracoval,“ dodal Višváder.

Láka Rakúsko, Česko, Nemecko

Kvôli opatrovateľkám je Rakúsko najčastejšou destináciou Sloveniek odchádzajúcich do cudziny. Na druhom mieste je Česká republika, kam odchádzajú najmä študenti vysokých škôl, a na treťom Nemecko.

„Najnovšie čísla ukazujú, že až 30–tisíc mladých ľudí zo Slovenska odišlo študovať do zahraničia. V porovnaní s okolitými krajinami ide o desaťnásobne vyššie číslo a problém je v tom, že Slovensko nedokáže odliv mozgov zastaviť príchodom zahraničných študentov,“ povedal generálny riaditeľ Joint Research Centre Vladimír Šucha.

Môže to spôsobiť ťažkosti v čase blížiacej sa transformácie hospodárstva – z výrobného na ekonomiku postavenú na vede a výskume. „Prichádzajúca priemyselná revolúcia je aj zápasom o talenty a my musíme urobiť všetko preto, aby sme ich vedeli prilákať nielen do Bratislavy, ale aj do regiónov stredného a východného Slovenska,“ dodal Šucha.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovensko #slováci #práca #domov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku