„Ľahké najviac predávané igelitové tašky sme vyradili už v roku 2017. Podľa štatistík však priemerný Slovák spotrebuje ročne až 466 igelitových tašiek, čo je najviac spomedzi všetkých Európanov,“ povedal Richard Bendík, riaditeľ nákupu spoločnosti Kaufland. Len tento obchodný reťazec minulý rok predal 9 miliónov igelitových tašiek. „Preto sme sa rozhodli vyradiť všetky jednorazové igelitové tašky do konca roka a nahradiť ich výlučne viacnásobne použiteľnými ekologickými variantmi. Sme hrdí na to, že sme na Slovensku prvý reťazec, ktorý sa k takémuto kroku odhodlal, a môžeme tak ísť príkladom,“ dodal Bendík.
Nadnárodný obchodný reťazec patriaci do skupiny Schwarz zaviedol stratégiu s názvom Reset Plastic. „Jej cieľom je nielen zabrániť tvorbe nových plastov, ale aj redizajn existujúcich obalov, recyklácia a likvidácia plastov, ako aj vývoj v tejto oblasti a osveta verejnosti,“ vysvetlil Paul Pauls, generálny riaditeľ spoločnosti Kaufland Slovensko.
V znižovaní počtu predaných plastov obchodné reťazce podporuje aj štát. „V zákone o odpadoch pripravujeme pôdu pre úplný zákaz mikroténových vreciek,“ povedal László Sólymos, minister životného prostredia SR. Aktuálne sa štátni úradníci zaoberajú tým, pri ktorých potravinách je možné zakázať mikroténové vrecká a kde by to, naopak, mohlo spôsobiť zdravotné problémy. V budúcnosti pravdepodobne aj naďalej ostanú zachované plastové tégliky jogurtov a skončia pravdepodobne jednorazové plastové rukavice slúžiace na naberanie pečiva.
Lyžice namiesto plastových rukavíc
Vo veľkých obchodných reťazcoch bývajú na jednej kope uložené obľúbené rožky a ľudia si ich naberajú práve pomocou mikroténových rukavíc. Práve zákaz ich používania môže spôsobiť šírenie chorôb ak si ich zo spoločnej kopy naberie niekto so špinavými rukami. Na druhej strane pár rokov dozadu plastové rukavice v obchodoch nefungovali a nikomu to neprekážalo. Rožky sa zároveň dajú nabrať aj pomocou špeciálnych lyžíc a následne si ich zákazník môže uložiť do papierového vrecúška.
Spolu s mikroténovými vreckami svetové moria aj oceány veľmi znečisťujú aj plastové fľaše a hliníkové plechovky. Tie sa podľa výsledkov americkej výpravy Five Deep Expeditions nachádzajú aj na dne Mariánskej priekopy. V hĺbke 10 928 metrov vedci okrem stôp ľudského znečistenia našli aj štyri nové druhy kôrovcov.
Každý rok skončí približne 8 miliónov ton plastov vo svetových moriach a oceánoch. Výrobky z umelej hmoty sa koncentrujú na niekoľkých miestach v obrovských hnedých škvrnách. Tá najväčšia sa nachádza v Tichom oceáne a plochou pokrýva územie väčšie ako Španielsko, Francúzsko a Nemecko dohromady. Vedci tento plastový ostrov nazvali Great Pacific Garbage Patch (GPGP), čo v preklade znamená Veľká tichomorská odpadová škvrna. Jej rozloha pokrýva povrch oceánu s rozlohou 1,6 milióna štvorcových kilometrov.
Tony plastov v moriach
„Našli sme v nej asi 80-tisíc ton plávajúceho plastu,“ uviedol pre časopis Scientific Reports holandský vedec Laurent Lebreton. Ten sa so svojimi kolegami dlhodobo venuje práve skúmaniu Veľkej tichomorskej odpadovej škvrny. Podľa holandských vedcov je v nej až 1,8 bilióna kusov umelej hmoty.
Pár desaťročí dozadu boli pritom na Slovensku plastové fľaše výnimkou a nápoje aj mlieko sa balili do skla. V parlamente je práve v druhom čítaní zákon, ktorý ukladá obchodným reťazcom pripraviť v najbližších dvoch rokoch zálohovanie PET fliaš a plechoviek. „Práve toto možno zmení nákupné správanie zákazníkov, ktorí sa možno opäť vrátia ku ekologickému sklu,“ uzavrel Richard Bendík, riaditeľ nákupu v Kauflande Slovensko. Ministerstvo životného prostredia odhadlo náklady spojené so spustením zálohovania plastových fliaš na 80 miliónov eur. Tieto peniaze poslúžia na to, aby sa od roku 2022 každý rok recyklovala na Slovensku 1 miliarda PET fliaš a 350 miliónov plechoviek. V súčasnosti sa v domácej ekonomike vytriedi približne 60 percent plastových obalov. Ľudí bude k recyklovaniu o dva roky motivovať záloha, ktorá bude pravdepodobne pri PET fľašiach vo výške 12 centov a pri plechovkách 10 centov. Podobný systém záloh už dnes funguje nielen vo vyspelých západných krajinách, ale aj v Chorvátsku a Srbsku.