Štát dupne na banky

, 17.10.2019 21:00

Koaličná rada finančným domom škrtla zisky o približne 130 miliónov eur za rok. Stojí za tým snaha vlády mať aj v horších ekonomických časoch dostatok peňazí na financovanie sociálnych balíčkov. Domáce finančné domy preto budú aj v najbližších rokoch povinné platiť špeciálny bankový odvod vo výške 0,2 percenta.

„Slovenské banky zvyšovaním poplatkov dosahujú obrovské zisky na úkor ľudí. Koalícia preto nevidí žiaden dôvod na zrušenie bankového odvodu,“ povedal predseda politickej strany Smer Robert Fico. Fungovanie odvodu aj po roku 2020 v koalícií presadila Slovenská národná strana (SNS).

„Keď bude zachovaný bankový odvod, bude v tomto štáte aj na zvýšenie minimálnych dôchodkov či na iné dôležité veci,“ povedal predseda SNS Andrej Danko. Ten zároveň upozornil, že peniaze sú nielen v bankách, ale aj iných nadnárodných spoločnostiach, ktoré si so slovenským daňovým systémom vraj robia, čo chcú.

Faktom je, že vďaka tvrdej daňovej optimalizácii platia do slovenského rozpočtu len desaťtisíce eur veľké internetové giganty ako Facebook, Google či Apple. Keďže ide o americké spoločnosti, snahy v EÚ o ich vyššie zdanenie môžu narážať na odpor amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Na Slovensku začal bankový odvod platiť v roku 2012 a skončiť sa mal už v roku 2017. Lenže pre nedostatok financií prišlo k predĺženiu jeho platnosti do roka 2020.

„Od predĺženia odvodu v roku 2017 sa ročne vyzbiera priemerná suma cca 130 miliónov eur, ktoré sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív,“ priblížila hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová. Celkovo sa prostredníctvom bankového odvodu od finančných domov vybralo už 1 065 775 eur.

Pôvodným cieľom vyššieho zdanenia bánk bolo získanie dostatočnej rezervy na prekonanie prípadnej krízy finančného sektora. V ťažkých časoch totiž finančné domy bežne zachraňujú vlády, keďže v nich majú uložené úspory všetci obyvatelia a prípadná strata peňazí môže viesť k obrovským nepokojom zo strany obyvateľstva. V najbližších rokoch má bankový odvod slúžiť na financovanie sociálnych balíčkov zameraných na zlepšovanie života obyvateľstva.

Finančné domy nie sú z toho nadšené. „Bankový sektor na Slovensku je jedno z najviac zaťažených odvetví, čo sa týka odvádzania daní a odvodov. Snaha o ďalšiu opätovnú zmenu podmienok od samotného zavedenia odvodu vnáša neistotu nielen do bankového sektora, ale aj do podnikateľského prostredia na Slovensku ako takého,“ povedal hovorca Tatra banky Boris Fojtík.

Súčasné prostredie finančné domy postavilo pred obrovské výzvy. „Okrem vysporiadania sa s dlhodobo nízkym úrokovým prostredím musia banky počítať aj s obdobím pomalšieho rastu ekonomiky a s tým spojeným nárastom nesplácaných úverov. Pre slovenskú ekonomiku ako celok bude preto veľmi dôležitá stabilita a plná funkčnosť bankového sektora, ktorú bude predĺženie bankového odvodu obmedzovať,“ dodal Fojtík.

Domáce banky sa zhodujú v tom, že už súčasné daňové zaťaženie finančného sektora je dosť vysoké.

„Slovenská sporiteľňa k septembru 2019 zaplatila na bankovom odvode 24,1 milióna eur, ďalších približne 8,2 milióna eur zaplatí v poslednom štvrťroku 2019. Znamená to, že celkovo tento rok bude banková daň približne 32,4 milióna eur. Okrem toho sme tento rok odviedli 3 milióny eur do Rezolučného fondu a 1 milión eur do Fondu ochrany vkladov,“ priblížila hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková. Milióny eur prostredníctvom odvodu do štátnej banky zaplatili nielen tri najväčšie finančné domy, ale aj menšie banky.

„Naša spoločnosť na tomto odvode zaplatila v období rokov 2012 do konca polroka 2019 spolu 115,6 milióna eur,“ uviedla hovorkyňa ČSOB banky Anna Jamborová.

Napriek fungovaniu bankového odvodu dokázali domáce finančné domy za prvých šesť mesiacov tohto roka zvýšiť svoje zisky medziročne o 2,2 percenta na 345,6 milióna eur. Za zvyšovaním ziskov stoja čoraz vyššie bankové poplatky, ktorých výnosy stúpli z 285 miliónov na 298 miliónov eur.

#sociálne balíčky #rozpočet #dane #banky #bankový odvod
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku