Strapec hrozna za milión

V ktorej krajine stojí stolové hrozno najvyššie na rebríčku hodnôt? Nie je to ani Grécko, ani Taliansko, ba ani slnečná Kalifornia či Čile, ale Japonsko. Každoročne tam dražia prvý strapec otvárajúci sezónu stolového hrozna. Japonci sú ochotní za najkrajší strapec odrody Ruby Roman zaplatiť cenu malého osobného automobilu, aj vyše 10-tisíc dolárov.

20.10.2019 10:00
Korpás, víno, hrozno, vinič
Nádejné novošľachtence v rukách šľachtiteľov stolového hrozna Ondreja Korpása st. a jeho syna Ondreja: Ružovočervený Abigél, parížsky modrý Carbon, žltá Cintia a znova francúzsky modrý Kajmán.
debata (4)

Keby Japonsko bolo bližšie, mohli by do dražby prihlásiť strapec hrozna aj šľachtitelia viniča zo Slovenska, otec a syn Korpásovci z Rúbane. Obaja Ondrejovia v rodinnom vinohrade na Starom vrchu pracujú na niekoľkých pozoruhodných novošľachtencoch stolových odrôd viniča.

Na prvý pohľad zaujmú vzhľadom – atraktívnou farebnosťou, veľkosťou bobúľ. Nos ovanie neočakávane príjemná vanilková vôňa, ktorá sa šíri z krov odrody Vanilla obsypanej strapcami. A potom prichádza crescendo, keď bobule štvorice novošľachtencov – ružovočerveného Abigélu, parížsky modrého Carbonu, žltej Cintie a znova francúzsky modrého Kajmánu – rozohrajú v ústach dokonalú symfóniu chutí.

Chutné ovocie prináša vzrušujúci pôžitok, nečudujme sa Japoncom, že hrozno postavili na vrchol labužníckeho piedestálu a vytvorili kult, aký nepoznali ani antickí Gréci. Hrozno patrí k najlepším výtvorom prírody a ľudí, ktorí ho už osemtisíc rokov zlepšujú. Za ten čas zaregistrovali vedci v jednom z najlepších centier výskumu vo francúzskom Montpellier zhruba desaťtisíc odrôd viniča.

Korpásovci sa zaradili medzi tých, ktorým talent podporený trpezlivou prácou a vinohradom s grand cru polohou umožnili obohatiť svetovú odrodovú paletu o nové kultivary. Už spomínaná Vanilla ako vynikajúci genetický zdroj je v Montpellier, ale sú tam aj niektoré červené rieky Slovenska, ktoré sa narodili v Bratislave a ich potenciál naplno ukázali v strekovsko-rúbanianskom chotári – muštové odrody Devín, Dunaj, Rosa, Nitria.

Extrakt prírody

Nedávno v jednom z reťazcov dali do akcie stolové hrozno, kilogram po 1,50 eura predávali v malých kartónoch. Strapec s veľkými zelenými bobuľami aj obal povzbudzovali ku kúpe. Doma prišlo vytriezvenie, z veľkého talianskeho prekvapenia zostalo v ústach sklamanie z nedozretého kyslého hrozna.

Rúbaň je jednou z mnohých vinohradníckych obcí, ktorá leží na Pohronskej pahorkatine. Hron ústiaci do Dunaja je relatívne ďaleko, ale popod vinohrady tečie potok Paríž. S Parížom nemá nič spoločné, keď je v jeseni chladno, vznáša sa nad ním para, potok sa parí, preto Paríž. Najmä na dozrievajúce muštové hrozno má fenomén zvýšenej vlhkosti vzduchu blahodarné účinky v podobe tvorby cibéb, ktoré napáda Botrytis cinerea. Pre hrozno a múdrych vinohradníkov požehnané územie.

Korpásovci vnímajú vinič ako veľké universum, fascinuje ich víno, preto šľachtia muštové odrody, ale je tu niečo, čo stojí pred vínom, čo mu predchádza a čo môžeme ochutnať in natura – ovocná šťava ukrytá v bobuli.

Šľachtiteľ je racionálny umelec, aby uspel, musí nová odroda rozoznieť ľudské zmysly a musí byť aj pestovateľsky efektívna. V praxi to znamená, že novošľachtenec je zdravý, odolný proti obávaným hubovitým chorobám, ker znesie výčiny počasia v priebehu všetkých štyroch ročných období a podaruje človeku hrozno, ktoré nie je poznačené chémiou a nezaťažuje jeho zdravie. Niektoré novinky z dielne Korpásovcov akceptujú práve tieto atribúty, aj keď výber je vždy kompromisom: najodolnejšie elity v určitých vlastnostiach väčšinou majú slabiny v iných. Veľmi pozoruhodné je kvarteto Abigél, Carbon, Cintia a Kajmán. Sú to čisto ušľachtilé elity, čiže vyžadujú preventívne postreky proti peronospóre a múčnatke. Zaujme však ich trvanlivosť na kroch aj pri skladovaní.

Čo novinky spája a čo rozdeľuje

Pri pohľade na štyri strapce by nikomu ani nezišlo na um, že majú spoločných rodičov, každý totiž vyzerá inak. A predsa zdedili po Čauši ružovom, s ktorým rada pracovala aj šľachtiteľka Dorota Pospíšilová, a po bulharskej odrode Velika, to najlepšie, čo mohli. V tom je podstata tvorivosti šľachtiteľa. Tá spočíva v umení, cite a inštinkte výberu najlepšieho potomstva, ktoré kríženie ponúka.

Pokým farebnosť odrody odlišuje, do istej miery aj tvar bobúľ, spája ich nadštandardná, aj keď nie rovnaká veľkosť plodov, chuťová sviežosť, pravdaže s povahovými odtienkami, aké badáme u súrodencov. Takže do žlta sfarbená Cintia vie dať strapec aj veľkosti 2 až 3 kilogramy. Má sladkastú chuť pripomínajúcu plody moruše, ktorá sa takmer vytratila z vidieka. V Kalifornii sú teraz populárne stolové odrody s chuťou cukrovej vaty. Nuž Cintia z južného Slovenska je sladká, ale nie priamočiaro. Je v nej bodrosť našich chladných nocí, preto bude chuti našinca bližšia.

Kajmán má predátorské meno, je to skorá odroda a pritom trvanlivá. Vydrží na kroch mesiac aj šesť týždňov. V tom si je podobný s Cintiou, ktorá dozrieva okolo 20. septembra a na kroch, ak neprídu mrazy, môže byť do konca októbra. Carbon, modrý brat Kajmána, má ešte väčšie bobule. Tento dobrák od kosti, či skôr od chrumkavej dužiny, je stredne skorý. No a napokon tu máme Abigél, odrodu so starým hebrejským menom, otcovo milované dieťa. Žeby kvôli farebnosti alebo harmonickej chuti, kde sladkosť je v súlade s potrebnou dávkou príjemnej kyselkavosti?

Kľúč k duši krajiny

Ľudstvo prežíva šťastné obdobie hojnosti, ktoré si vie aj vďaka práci šľachtiteľov predĺžiť. Najskoršie odrody viniča dozrievajú na konci júla, neskoré v závere jesene. Odrody, so šľachtením ktorých teraz Korpásovci finišujú, v chlade vydržia pokojne do Vianoc a môžu byť ozdobou štedrovečerného stola. Veľké obchodné siete ponúkajú hrozno aj počas Vianoc, no chýba mu vitalita, býva predčasne odtrhnuté a preto je v chuti mdlé alebo, naopak, kyslé.

Je to zrejmá daň logistike, doprave hrozna z ďalekých krajín. To všetko možno odstrániť, keď využijeme potenciál územia Slovenska. Medzi Novými Zámkami a Štúrovom sa ponúka ideálny priestor na pestovanie viniča, pôdu však obsadzujú obilniny, kukurica a olejniny. Platíme za vlastnú hlúposť. Doma sa nám pritom môžu rodiť poklady.

Možno treba vyhlásiť aj na Slovensku súťaž o najkrajší strapec hrozna a pritiahnuť pozornosť verejnosti k chutnému a čerstvému ovociu. To by sme, pravda, museli trochu či podstatne zmeniť koncept agrárnej politiky a stimulovať ovocinárov, vinohradníkov a zeleninárov, čo naozaj tvoria a dorábajú produkty, ktoré ľuďom chutia.

Keď dvaja robia to isté…

…nie je to to isté. Podľa Ondreja Korpása ml. legálne uvedenie novošľachtencov do obehu značne sťažuje súčasná legislatíva. Slovensko je v nevýhode v porovnaní so susednými krajinami V4. Po nežnej revolúcii sme pritom mali rovnaký štart. Po tridsiatich rokoch sú mnohé veci inak.

Zatiaľ čo Česká republika pozná pojem okrasný vinič a v Maďarsku po prihlásení do Štátnych odrodových pokusov je pre novinku hneď dočasne povolené množenie, na Slovensku je všetko komplikovanejšie.

Poriadok platný u susedov praje stolovým odrodám, ale aj novošľachtencom všeobecne. Maďari sú vo vinohradníctve, vinárstve a napohľad konzervatívni, ale právom sú pyšní na ich autochtónne – pôvodné – odrody. Veľmi úspešne sa zapojili do ekologizácie vinohradníctva, a to aj šľachtením viniča na odolnosť.

Česká republika, najmä južná Morava, má tiež pozoruhodné výsledky v šľachtení. Slovenskí milovníci vína a stolového hrozna vyhľadávajú a zbožňujú novinky. Bola by škoda, keby sme vo chvíli, keď aj počasie praje teplomilnému viniču, a hlavne muštové modré a pravé veľkoplodé stolové odrody pravidelne dávajú excelentné výsledky, premárnili príležitosť dorábať chutné domáce stolové odrody viniča. Ako ostatné slovenské ovocie môžu poskytovať vrcholný labužnícky zážitok. Naozaj ho však poskytnú až vtedy, ak sa budú dať jednoduchšie registrovať.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #víno #vinič #vinohrad #Ondrej Korpás #Korpásovci