"Tento rok spotrebiteľské ceny rastú o niečo dynamickejšie a priemerná inflácia za prvých deväť mesiacov je 2,6 percenta,“ hovorí. Najrýchlejšie ceny rástli v lete. Z pohľadu centrálnej banky sú práve takéto čísla priaznivé. Tá sa snaží udržať rast cien na úrovni okolo dvoch percent. "Eurozóna bojuje s nízkou mierou inflácie, a preto sa snaží centrálna banka svojimi krokmi nakopnúť infláciu,“ hovorí analytička.
Úroveň rastu cien v únii, ale aj v eurobloku sa od inflačného cieľa vzďaľujú. Medziročná inflácia v eurozóne sa v septembri spomalila na 0,8 percenta. V rámci celej únie klesla na 1,2 percenta. Slovensko sa s infláciou blízko troch percent dostalo na druhé miesto spomedzi krajín únie. Rýchlejšie ako u nás rástli v septembri ceny len v Rumunsku. Tesne za nami – na tretej priečke – je susedné Maďarsko. Na piatom a šiestom meiste je Česko a Poľsko. Defláciu, teda pokles cien, zaznamenali v septembri na Cypre a v Portugalsku.
"Inflácia by sa v nasledujúcich mesiacoch mala stále pohybovať okolo úrovne 3 percent respektíve jemne nad touto úrovňou,“ hovorí o vývoji cien na Slovensku analytik Unicredit Bank Ľubomír Koršňák. Na ceny budú totiž podľa neho tlačiť vyššie ceny potravín a služieb. Tie totiž porastú pre rast platov. "Nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácii naplno prejaviť v roku 2020, keď očakávame jej návrat k úrovni 2 percent,“ hovorí analytik.
Inflačné tlaky by v najbližších mesiacoch mali byť podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka mierne. Rast spotrebiteľských cien by sa tak mal udržať na úrovni 2,5 percenta. "Výraznejšie zníženie inflácie sa nedá kvôli ekonomickému rozmachu Slovenska očakávať,“ hovorí. V prípade, že ekonomika spomalí, opadnú podľa analytika aj inflačné tlaky. Výraznejší rast cien očakáva Tomčiak v nákladoch na bývanie a energie. Dražieť však budú aj potraviny a nealkoholické nápoje, keďže maloobchodné reťazce presúvajú na zákazníkov svoje zvýšené náklady, dodáva.
Drahé energie a školy, obedy zadarmo pomohli
V septembri rástli medzimesačne ceny o 0,1 percenta, medziročne poskočili na 2,9 percenta. Na zdražovanie tlačili ceny vo vzdelávaní – teda poplatky za škôlky, školské kluby či jazykové kurzy, zdražela však aj doprava a zdravotníctvo. Naopak, spomalilo zdraženie potravín. Po lete síce potraviny tradične zdražovali, vysvetľuje Koršňák – a to v priemere o 0,4 percenta, no jesenné zdraženie bolo tento rok miernejšie.
Infláciu brzdili aj obedy zadarmo, dodáva analytik. "Ceny stravovania na základných školách v dôsledku zavedenia opatrenia dotovaných obedov pre žiakov základných škôl v septembri klesli o 82,9 percenta a z celkovej inflácie ubrali viac ako desatinu,“ hovorí.
Od začiatku roka tlačí infláciu na Slovensku nahor aj rast cien za bývanie a energie – tie si podľa analytičky mesačne pripisujú zhruba 4 percentá.
Rast cien v septembri
- Inflácia v eurozóne sa v septembri medziročne zvýšila o 0,8 percenta. V auguste rástla o jedno percento.
- Inflácia v Európskej únii bola 1,2 percenta, kam sa dostala z augustovej 1,4 percenta. Vlani sa pohybovala na úrovni 2,1 percenta.
- Na Slovensku rástli ceny v septembri medzimesačne o 0,1 percenta, medziročne poskočili z 2,8 percenta na 2,9 percenta.
- Infláciu ťahali hore ceny vo vzdelávaní, doprava a zdravotníctvo, ale aj potraviny.
- Slovensko sa tak dostalo na druhú priečku inflačného rebríčka krajín únie. Predbehlo nás len Rumunsko.
ZDROJ: Eurostat, ŠÚ SR
Na ceny potravín zatlačil aj africký mor
Ceny potravín sa v septembri zdvihli takmer o 5 percent. "Zákonné príplatky za prácu v noci sa od mája prejavili v plnej miere, čo zvyšuje náklady výrobcom, kde sa vyžaduje práca v noci,“ hovorí Dovalová. Ako príklad uvádza pekárenské výrobky. No zdražela aj bravčovina, a to kvôli africkému moru ošípaných v Číne. Peking má preto vyšší záujem o dovoz bravčového mäsa z Európy. O polovicu však oproti minulému roku zdraželi v auguste aj zemiaky. "Naša produkcia nestačí našim potrebám, a preto musíme dovážať, avšak sucho z minulého roka znížilo ponuku, čo zatlačilo cenu nahor,“ hovorí Dovalová. V septembri ich ceny mierne stlačila nová úroda, dodáva.
Ľudí trápi hlavne rast cien na pultoch predajní. " Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov,“ hovorí analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská. Európsky priemer je však 12 percent. V rámci únie však máme aj naďalej ôsme najlacnejšie potraviny a nealkoholické nápoje, dodáva Sadovská. Ich ceny však s malými výkyvmi od začiatku roka rastú. "Počas prvého polroka 2019 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 3 percentá,“ hovorí analytička. V júli pridali na medziročných 4,7 percenta, v auguste dokonca na 5,2 percenta. V septembri troška zvoľnili a medziročne zdraželi o 4,9 percenta.