Zatiaľ čo v 3. štvrťroku 2018 vyrobili uhoľné elektrárne o 31 % viac elektrickej energie, a to 145,9 terawatthodín (TWh) a plynové 111,2 TWh, v 3. štvrťroku 2019 sa pomer otočil v prospech plynu s výrobou 134,6 TWh. Produkcia energie z uhoľných elektrární pritom poklesla v tomto období na 95,8 TWh.
„Keďže plyn má nižšie úrovne emisií uhlíka na megawatthodinu vyrobenej energie, tento posun by mal viesť k výraznému zníženiu úrovní európskych emisií uhlíka,“ pripomenula analýza.
Rozsah prechodu z uhlia na plyn sa líši podľa trhu a závisí od dostupnosti uhoľných a plynových elektrární a infraštruktúry. Napríklad v Českej republike uhlie a lignit naďalej zabezpečujú veľkú časť výroby, zatiaľ čo v Grécku, Taliansku a Španielsku došlo k výraznejšiemu prechodu z uhlia na plyn.
Podľa analýzy sa zastavil rast výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Tá sa za posledných päť rokov postupne zvýšila zo 178 TWh v roku 2015 až na 237 TWh v rokoch 2017 a 2018, no v tomto roku poklesla na 232 TWh.
Na ďalších miestach rebríčka zdrojov energie sa za jadrovými, plynovými a uhoľnými elektrárňami umiestnili na štvrtom mieste vodné elektrárne s podielom 14,3 %, veterné s podielom 11,1 % a na šiestom mieste skončili solárne elektrárne s podielom 6,0 % na celkovej výrobe elektrickej energie EÚ.