Bieda II. piliera. Nízke penzie zvýši štát?

V parlamente prvým čítaním prešiel zákon, ktorý má zachrániť mizerne nízke súkromné dôchodky. Riešenie Most-Híd a zjavne aj väčšina koaličných aj opozičných poslancov, ktorí hlasovali za zmenu, vidí vo zvyšovaní štátnych penzií. Skutočný problém nízkych dôchodkov v druhom pilieri však spočíva v slabom zhodnocovaní peňazí a vo vysokých maržiach poisťovní pri vyplácaní penzií z úspor v II. pilieri. Tento problém sa riešiť nejde.

Penzie z II. piliera sa začali vyplácať v roku 2015. Kombinované dôchodky zo súkromného a štátneho systému sú však nižšie ako v prípadoch, kde si ľudia II. pilier nezaviedli. Poslanci sa namiesto tvrdej regulácie ziskov poisťovní rozhodli problém vyriešiť tak, že stratu vzniknutú vstupom do II. piliera zaplatia všetci pracujúci ľudia. Teda aj tí, ktorí nechceli svoju starobu spájať s investovaním peňazí na svetových finančných burzách.

Zmenu podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna obhajuje tým, že penzie ľuďom s II. pilierom stúpnu. „Po schválení zákona priemerný dôchodok stúpne o 13 eur za mesiac a za rok až o 156 eur,“ povedal Švejna. Človek zarábajúci priemernú mzdu dostal v roku 2015 čisto štátny dôchodok vo výške 422 eur. Ak sa ten istý človek rozhodol vstúpiť do II. piliera, jeho mesačný dôchodok klesol o 25 eur, na 397 eur. Po schválení zákona časť spomínanej straty doplatí štát. Na zisky súkromných firiem, ktoré v systéme sú, štát nesiahne.

Človek zarábajúci celý život priemernú mzdu mal v roku 2015 našetrených v II. pilieri 7¤360 eur. Za tieto peniaze si od súkromnej poisťovne mohol v tom čase kúpiť mesačný dôchodok vo výške 21 eur. Zároveň, keďže väčšinu odvodov počas svojej pracovnej kariéry zaplatil štátu, dostal od Sociálnej poisťovne penziu vo výške 376 eur. Výsledný dôchodok vyplácaný z prvého aj II. piliera tvoril sumu 397 eur. Suma 21 eur je na prvý pohľad nízka a človek by na penzii musel žiť až 30 rokov a po zohľadnení inflácie aj viac, aby sa mu nasporené peniaze vrátili, čo je dôsledok vysokých ziskov poisťovní. Preto teraz väčšina sporiteľov penzie z II. piliera nepoberá a peniaze necháva ležať ako dedičstvo, čo však nebolo cieľom pri tvorbe II. piliera.

Ak v parlamente prejde zákon z dielne Mosta-Híd, štátny dôchodok sa v spomínanom príklade zvýši o 13 eur, na 389 eur za mesiac, a zvyšných 21 eur bude aj naďalej vyplácať súkromná poisťovňa. V tomto prípade tak strata na vstupe do II. piliera nebude 25, ale len 12 eur za mesiac. Problém je v tom, že poslanci vôbec neriešia nízke súkromné dôchodky. Ďalším problémom je, že dôchodok vo výške 21 eur nebude na rozdiel od štátnych penzií vôbec valorizovaný a dôchodca bude rovnakú sumu dostávať počas celej svojej staroby.

Ľudia nachádzajúci sa v II. pilieri platia časť dôchodkových odvodov na svoj súkromný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti a zvyšok ide do Sociálnej poisťovne na vyplácanie súčasných penzií. Aktuálny pomer je 4,75 percenta do dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) a 13,75 percenta do Sociálnej poisťovne. Tento pomer sa každý rok mení a stabilizovať sa má až v roku 2024 na hodnote 6 percent do DSS a 12 percent do Sociálnej poisťovne.

„Pre platenie časti odvodov na súkromné účty sporiteľov je správne krátiť štátom vyplácané dôchodky. Problém je v tom, že súčasné krátenie odvodov je nespravodlivé a vôbec nezohľadňuje peniaze odvedené do rezervného fondu,“ uviedol Švejna. Peniaze nachádzajúce sa v rezervnom fonde plne slúžia na vyplácanie dôchodkov a výška tohto odvodu je 4,8 percenta. V praxi tak pracujúci človek odvedie do prvého piliera dôchodkové odvody vo výške 13,75 percenta a z rezervného fondu v hodnote 4,8 percenta. „No peniaze zaplatené do rezervného fondu dnes ľuďom nachádzajúcim sa v II. pilieri nijako nezmenia výšku štátneho dôchodku, a toto chceme zmeniť,“ pokračoval Švejna.

Zmenili v Smere názor?

Na druhej strane peniaze odvedené do rezervného fondu mali Sociálnej poisťovni slúžiť na zmiernenie straty spôsobenej zavedením II. piliera. Ak by totiž systém súkromných dôchodkov vôbec neexistoval, mali by dnešní dôchodcovia oveľa vyššie penzie. Zároveň pri spúšťaní II. piliera sa ľuďom sľubovalo, že krátenie penzií bez problémov vykryjú zisky druhého piliera, čo sa nestalo. V praxi na systém súkromných dôchodkov najviac doplatili dnešní penzisti a víťazmi majú byť súkromné poisťovne. Tie totiž svoje vysoké zisky dokázali obhájiť aj na úkor štátu.

Proti zmene výpočtu v minulosti tvrdo vystupoval predseda Smeru Robert Fico, ktorý ako jeden z mála poslancov ním vedenej strany aktuálne v prvom čítaní nehlasoval za zmenu zákona. Väčšina poslaneckého klubu Smeru hlasovala za a celkovo zákon v prvom čítaní podporilo až 112 poslancov. S prijatím zmeny súhlasili nielen vládni poslanci, ale aj väčšina opozície. Ešte za predchádzajúcej jednofarebnej vlády Smeru takúto zmenu tvrdo kritizovalo aj ministerstvo práce. „Je potrebné rešpektovať vôľu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí návrh schvaľujú, aktuálne je v druhom čítaní. Samozrejme, je potrebné pripomenúť aj tú skutočnosť, že k návrhu absentovala širšia odborná diskusia, ktorá by pomenovala a zodpovedala aj možné vznikajúce riziká,“ reagoval hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Pre silnú podporu opozície schválenie zákona pravdepodobne nezastaví ani hnev predsedu SNS Andreja Danka, ktorý odmieta podporiť návrhy zákonov z dielne Mosta-Híd, keďže práve jeho poslanci zablokovali ním navrhovaný vznik ministerstva cestovného ruchu. „Ani v prvom čítaní nás nepodporili všetci poslanci SNS. Napriek tomu zákon v prvom čítaní získal silnú podporu a veríme, že prejde aj v druhom a treťom čítaní,“ povedala poslankyňa Mosta-Híd Irén Sárközy.

Správcovia penzií sa tešia

Približne 1,5 milióna Slovákov má v II. pilieri investovaných 9,07 miliardy eur. Za posledný rok mali najmenšie výnosy garantované fondy, ktoré peniaze ľudí zhodnotili v rozmedzí od 1,5 do 5,8 percenta. Menšie zisky sú v týchto fondoch kompenzované istotou, že prípadné straty musia DSS doplatiť z vlastných peňazí. V zmiešaných, akciových aj indexových fondoch si prípadné straty zaplatia sporitelia z vlastných peňazí vložených do II. piliera. Práve toto riziko má byť kompenzované vyššími výnosmi, ktoré sa pri zmiešaných fondoch za posledný rok pohybovali v rozmedzí od 2,8 do 3,2 percenta, pri akciových od 5,5 do 10,5 percenta a indexových do 8,6 do 14,4 percenta.

Napriek dlhodobo vysokým ziskom indexových fondov majú ľudia dlhodobo najviac peňazí uložených v najslabšie zarábajúcich garantovaných fondoch. V nich je celkovo investovaných až 6,68 miliardy eur. Nasledujú akciové fondy s objemom majetku 1,17 miliardy eur, indexové s 1,12 miliardy eur a zmiešané s 96 miliónmi eur.

Z pripravovanej zmeny zákona sa tešia zástupcovia dôchodkových správcovských spoločností. „Návrh novely zákona o sociálnom poistení veľmi vítame. Takáto zmena by odstránila nespravodlivosť, ktorá existuje v prvom pilieri. Nastavenie výplaty dôchodku z prvého piliera by sa malo zosúladiť pre všetkých rovnako, bez ohľadu na to, či je sporiteľ zúčastnený v druhom pilieri, alebo nie. Dnešné nastavenie umelo diskriminuje sporiteľov v druhom pilieri a je najvyšší čas túto nespravodlivosť nastavenia prvého piliera odstrániť,“ povedal Vladimír Mlynek, predseda predstavenstva DSS VÚB Generali.

Podobne to vidia aj zástupcovia ďalších spoločností. „Podporujeme proklientske návrhy, a to predovšetkým s ohľadom na aktuálny demografický vývoj, ktorý núti ľudí viac myslieť na svoju budúcnosť a finančné zabezpečenie svojho štandardu na dôchodku z vlastných zdrojov,“ uviedol Martin Višňovský, člen predstavenstva NN DSS.