Sporný herbicíd Roundup sa na Slovensku stále používa

Európska komisia totiž dáva skôr na európske inštitúcie. A tie považujú glyfosát za neškodný. Do úvahy, naopak, neberie iné posudky, ktoré hovoria o jeho pravdepodobnej karcinogenite.

Najnovšie striekajú látkami so sporným glyfosátom štátne lesy. Povolenie dostali v niektorých lokalitách až do roku 2025. „Súhlas na použitie povolených prípravkov žiadajú odštepné závody nášho podniku miestne príslušný okresný úrad, vždy na konkrétnu lokalitu a spravidla na časovo obmedzené obdobie,“ povedal hovorca spoločnosti Lesy SR Pavel Machava. Presné lokality nekonkretizoval. Podľa medializovaných informácií však ide o Pečniansky les, Ostrovné lúčky, Gajc a Fialkovú dolinu. Teda lesy na území Bratislavy.

Medzi látkami sú aj herbicídy ako Roundup Biaktiv. Tento prípravok sa podľa Machavu používa proti neželanej vegetácii – a to na jar na plochy, kde boli zasadené malé stromčeky. „Tam je potrebné počas prvých rokov bojovať s neželanou vegetáciou,“ hovorí. Ide hlavne o invazívnu drevinu pajaseň žliazkatý, ktorý rýchle rastie a utláča ostatný porast.

Iné spôsoby, ako napríklad kosenie, sú vzhľadom na veľkosť plochy, kde treba zatočiť s burinami, nepoužiteľné. „Látka sa aplikuje lokálne, pomocou ručných rozstrekovačov. Obyvatelia ani návštevníci lesa by nemali byť ohrození,“ hovorí Machava.

.....

VIDEO: "Keď vidím glyfosátom ošetrenú plochu, vždy si predstavujem, ako vyzerala Hirošima na druhý deň po zvrhnutí atómovej bomby,“ hovorí exminister pôdohospodárstva Stanislav Becík. Jeho názor na chémiu na poliach si pozrite vo videu.

Lesy hovoria aj o prípravku Pellacol, ktorým sa ošetrujú stromy, ak pri ťažbe prišli o kôru. Vďaka prostriedku poškodené stromy údajne prežívajú. Lesy aktuálne v rámci hospodárneho narábania s financiami prípravok už nenakupujú, iba vypotrebovávajú staré zásoby. „Lesy SR sú si vedomé, že sa prípravok môže používať iba do 31. 1. 2020, preto je podnik v najbližších mesiacoch pripravený komunikovať s odborníkmi v okolitých krajinách s podobnými geografickými podmienkami, ktorý prostriedok sa im osvedčil ako najúčinnejšia náhrada Pellacolu,“ dodal Machava.

Zákazy pre glyfosát

Používanie glyfosátu, ale aj iných chemických pesticídov v lesoch považuje predseda Centra pre trvalo udržateľné alternatívy Daniel Lešinský za nevhodné.

„V štátnych lesoch je to pre mňa neprípustný spôsob hospodárenia,“ hovorí. A to nielen kvôli ľuďom, návštevníkom a pracovníkom, ale aj kvôli biodiverzite. „Mieru rizika priamej kontaminácie zvyšuje čas a spôsob aplikácie prípravku,“ hovorí. Zvýšené riziko vidí pri leteckej aplikácii. Nebezpečné je však aj možné vdýchnutie prípravku či priamy dotyk pokožky s postriekaným povrchom alebo pitie vody s rezíduami glyfosátu. Ide podľa neho čisto o opatrenie zamerané na zvyšovanie zisku. „Nepotrebujete tak platiť ľudskú prácu, ale nenesiete zodpovednosť ani náklady za externé škody týmto opatrením spôsobené – tak na zdraví, ako na biodiverzite či kontaminácii pôdy a vody,“ hovorí Lešinský.

Plošné používanie glyfosátu už zakázalo, respektíve plánuje zakázať v blízkych rokoch viacero krajín. Lešinský verí, že sa čoskoro pridá aj Slovensko. Používanie glyfosátu je podľa neho vzorovým príkladom tohto, ako „sila kapitálu a vidina zisku dokáže od roku 1970 valcovať verejný záujem vo vede, v politike aj v praxi za potlesku väčšiny, ktorá využíva tento herbicíd ako výborné, lacné a inovatívne riešenie“. A to až tak, že prišlo k zmene tradičných osevných postupov, ktoré minimalizovali zaburinenie poľnohospodárskej pôdy. „Na používaní herbicídov v poľnohospodárstve sme sa tak stali do veľkej miery závislí. Poučíme sa?“ pýta sa Lešinský.

Prístup štátnych lesov vzbudil rázny ohlas. Žaloby podalo Lesoochranárske zoskupenie Vlk, ale aj občianske združenie Som Petržalčan. „Aplikácia chemických látok na tomto území ohrozuje zdravie občanov, ktorí sa v ňom budú pohybovať, a predovšetkým ohrozuje spodné vody, ktoré sa v lokalitách nachádzajú,“ povedal pre agentúru TASR Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho združenia VLK. Tieto herbicídy totiž nie sú podľa neho v povoľovacom konaní testované na biologickú bezpečnosť.

S glyfosátovými postrekmi nič neurobí ani štátna inšpekcia. „V prípade, ak bol vydaný súhlas na aplikáciu chemických látok, pre inšpekciu je takéto právoplatné rozhodnutie záväzné a inšpekcia je povinná takéto rozhodnutie rešpektovať,“ hovorí Zuzana Kačániová zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Inšpekcia je podľa nej totiž len orgánom štátneho dozoru – teda len kontroluje, a súhlas na postrek vydáva príslušný okresný úrad. Ak je vydaný, tak do procesu už inšpektori z oblasti životného prostredia nezasahujú. Inšpekcia preto s Lesmi SR v žiadnom prípade nerokuje a nedohaduje sa o plochách postreku, dodáva Kačániová.

Škodlivosť treba nahlásiť

Lesníci nemajú veľmi na výber, obhajuje postreky Machava. „Lesy SR používajú iba tie prípravky, ktoré sú podľa platnej legislatívy považované za bezpečné,“ hovorí. Zoznam povolených, a teda aj bezpečných prípravkov je k dispozícii stránke Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.

„Pokiaľ nebudú tieto prípravky považované za bezpečné, Lesy SR ich okamžite prestanú používať,“ dodáva Machava. Kritikom odporúča, aby v prípade, že existujú relevantné informácie o tom, že prípravok Roundup Biaktiv nie je bezpečný, nech ich oznámia príslušným úradom. Iba tie môžu podľa neho totiž rozhodnúť o tom, že nejaký prípravok je alebo nie je bezpečný.

Nežiaduce účinky však už zosumarizovala aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá považuje glyfosát za potenciálny karcinogén, pripomína Lešinský. V USA už boli vysúdené desiatky miliónov dolárov za poškodenie zdravia zapríčinené nesprávnym používaním „neškodného“ herbicídu, za zavádzanie a nesprávnu klasifikáciu prípravku. Vo väčšine prípadov išlo o rakovinu lymfatického systému.

Dá sa to teda aj inak?

Úplne inou cestou sa rozhodli ísť správcovia bratislavských mestských lesov. Tí vyhlásili takzvanú zónu bez pesticídov. „Na celom našom území našich lesných pozemkov, lúk, ale aj detských ihrísk a rekreačných areálov nebudeme používať žiadne chemické pesticídy,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Mestské lesy v Bratislava Matej Dobšovič. Celkovo tak ide približne o 3¤200 hektárov porastu bez postrekov. Jedinú výnimku na území hlavného mesta majú prostriedky na odstraňovanie inváznych rastlín na všetkých pozemkoch v mestskom vlastníctve a správe, dodal hovorca Bratislavy Peter Bubla. Využívanie glyfosátu nie je nevyhnutné ani v poľnohospodár­stve, tvrdí ekológ Lešinský. „Je to však jednoduché a z krátkodobého hľadiska ekonomicky výhodné riešenie, žiaľ bez znalosti reálnych rizík a dosahov použitia tejto chemikálie a jej degradantov na zdraví, v pôde, vo vode,“ hovorí.

Rozhoduje Brusel

„Európska aj slovenská legislatíva určujú pravidlá pre používanie priemyselných hnojív a slovenskí poľnohospodári musia tieto podmienky dodržiavať,“ upozorňuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Tieto pravidlá upravujú podmienky skladovania, aplikácie hnojív a zabraňovania úniku nebezpečných látok do podzemných vôd, vysvetľuje Holéciová. Práve od ich dodržania sa totiž odvíja aj získanie dotácií. Poľnohospodári musia povinne absolvovať školenia – končiace sa certifikátom – o tom, ako sa konkrétna látka používa.

Aj pre samotných farmárov je však používanie látok s glyfosátom citlivá téma. A to hlavne kvôli množiacim sa informáciám o účinkoch na ľudské zdravie. A, samozrejme, nie sú v názore na ňu jednotní. Nájdu sa takí, čo postreky uznávajú, ale aj takí, čo ich hania.

„Pokiaľ v budúcnosti Európska komisia rozhodne o obmedzeniach alebo priamom zákaze používania látok obsahujúcich glyfosát, teda aj Roundupu, vo svojich členských krajinách, budeme sa musieť zmenám prispôsobiť,“ hovorí Holéciová. Takémuto rozhodnutiu by však podľa nej mala predchádzať odborná diskusia o účinnej alternatíve. „Určite nebude jednoduché skĺbiť ochranu poľnohospodárskych plodín pred burinami, prevenciu pred možnými vysokými hospodárskymi škodami s ochranou prírody a najmä ľudského zdravia,“ hovorí Holéciová.

O látkach, ktorými možno u nás striekať ,rozhoduje podľa hovorcu ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Machalíka Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky so sídlom v Bratislave. A to na základe „odborného posúdenia jednotlivých prípravkov národnými expertmi tak v oblasti toxikológie ako aj ekotoxikológie a vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia,“ vysvetľuje Machalík.