V bohatých západných krajinách sa pracujúci ľudia v chudobe ocitnú hlavne pre vysoké ceny bytov a nájmov.
„Za slušný jednoizbový byt platím v berlínskej štvrti Gleimviertel mesačne takmer 1 200 eur. Ak by som v ňom nebýval s priateľkou, ktorá platí polovicu nájmu, tak si ho takmer nemôžem dovoliť, keďže ako skladník v čistom zarábam 1 700 eur,“ uviedol pre Pravdu Erik Henček. Ten plánuje po našetrení pár desiatok tisícov eur návrat na Slovensko a v optimálnom prípade si za úspory chce svojpomocne postaviť menší dom. „Keď máte vyriešené bývanie, dokážete slušne vyžiť aj z menších slovenských platov,“ dodal Henček.
V najsilnejšej, nemeckej ekonomike je nedostupnosť bývania dlhoročný problém. V Berlíne zašla situácia až tak ďaleko, že časť miestnych obyvateľov žiadala znárodnenie nájomných bytov. V hlavnom meste až 81 percent bytov vlastnia súkromné spoločnosti, ktoré neustále zvyšujú nájom. Miestna samospráva nakoniec problém vyriešila stanovením nájomného stropu. Bez stanovenia pevnej hranice bolo totiž bývanie dostupné pre čoraz menšiu časť manuálne pracujúcich ľudí.
Chudoba na vidieku je väčšia
V okrajových častiach hlavného mesta Slovenska sa dá jednoizbový byt prenajať približne za 500 eur. „Ako vodič vysokozdvižného vozíka zarobím vďaka nočným zmenám približne 800 eur za mesiac. Priateľka zarába podobne, a tak máme dosť peňazí na slušný život v hlavnom meste Slovenska,“ uviedol pre Pravdu Andrej Polanský. Ten sa do Bratislavy prisťahoval z dediny Uhorské nachádzajúcej sa neďaleko Poltára.
Práve pre veľké regionálne rozdiely hrozí na Slovensku chudoba 20 percentám obyvateľov vidieka. Pre chýbajúcu diaľničnú sieť nie sú na južnom ani na východnom Slovensku takmer žiadne väčšie fabriky. Väčšina investícií je sústredených v takzvanom zlatom slovenskom trojuholníku, ktorý tvoria mestá Bratislava, Trnava a Nitra. Silne priemyselne rozvinutá je až po Žilinu oblasť okolo rieky Váh. V Nemecku hrozí chudoba približne 17 percentám obyvateľov vidieka.
Na čele je Luxembursko
Čo sa týka samotnej ekonomickej sily, sú na tom nové členské krajiny Európskej únie oveľa horšie ako staré členské krajiny. Po prepočte na obyvateľov dosahuje Slovensko len 76 percent priemerného európskeho hrubého domáceho produktu (HDP) a Nemecko až 124 percent. Obrovský rozdiel v ekonomickej sile najlepšie ilustruje minimálna mzda, ktorá je na Slovensku 520 eur a v Nemecku až 1 557 eur.
Aj pre sústredenie európskych inštitúcií je na tom najlepšie Luxembursko, ktoré dosahuje 225 percent priemeru HDP v EÚ. V tejto krajine dosahuje minimálna mzda 2¤071 eur za mesiac. Na opačnom konci rebríčka je Bulharsko len so 49 percentami priemeru HDP v EÚ a minimálnou mzdou vo výške 286 eur. Lídrom v dobiehaní ekonomickej sily západných krajín je Česká republika, ktorá je už dnes na 90 percentách a minimálnou mzdou 519 eur.
V Rumunsku je dovolenka luxus
Rozdiel v životnej úrovni ilustruje aj počet domácností, ktoré si nemôžu dovoliť zaplatiť týždennú dovolenku mimo domova. V Rumunsku je takých domácností až 65 percent, na Slovensku 42 percent, v Českej republike 23 percent a v Nemecku len 15 percent.
Hrubý domáci produkt celej Európskej únie dosiahol v minulom roku hodnotu takmer 15,88 bilióna eur. Na celkovom ekonomickom raste sa 21,3 percenta podieľalo Nemecko, nasledované Veľkou Britániou s podielom 15,1 percenta a Francúzskom so 14,8 percenta. Pripravovaný odchod Veľkej Británie tak Európsku úniu pripraví o druhú ekonomicky najsilnejšiu krajinu.
Všetky spomínané údaje vychádzajú z najnovšej ročenky Európskeho štatistického úradu (Eurostat). „Regionálna ročenka Eurostatu je založená na najnovších dostupných údajoch, zvyčajne za rok 2017 alebo 2018. Zároveň poskytuje analýzy zmien prebiehajúcich za posledných päť až desať rokov,“ uviedla Mariana Kotzeva, generálna riaditeľka Eurostatu.