Foto: SITA/AP, Evan Vucci
Trump si vypočul ostrú kritiku viacerých ostatných hláv štátov. Francúzsko skritizovalo kroky amerického prezidenta už v utorok. Prezident Emmanuel Macron je momentálne v Číne, kde má podpísať s čínskym prezidentom dohodu, ktorá deklaruje nezvratnosť parížskej klimatickej dohody. „Ľutujeme, čo sa deje, no práve preto je potrebné francúzsko-čínske partnerstvo v oblasti klímy a biodiverzity,“ vyjadril Macron sklamanie nad krokmi Donalda Trumpa.
Spojené štáty za tento krok kritizovali aj Rusko a Nemecko. Odstúpenie Washingtonu od parížskej klimatickej dohody „závažným spôsobom oslabuje túto dohodu, pretože Spojené štáty sú, čo sa týka produkovania emisií (skleníkových plynov), vedúcou krajinou“, povedal novinárom hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov. „Bez najväčšej ekonomiky sveta je veľmi ťažké hovoriť o akejkoľvek klimatickej dohode,“ dodal.
Trump bojoval za odstup od dohody s odôvodnením, že dohoda poškodzuje hospodárstvo v ich krajine. Podľa pravidiel OSN však musel počkať do pondelka tohto týždňa, aby predložil doklady na odstup. Americká hlava štátu sľubuje podporu amerického plynárenského priemyslu, čo je však málo na zastavenie klimatických zmien.
Odstúpenie od klimatickej zmluvy nadobudne právoplatnosť jeden deň po amerických prezidentských voľbách. Environmentálne skupiny v Amerike preto dúfajú, že Trump bude vo voľbách v roku 2020 porazený rivalom, ktorý sa k dohode opäť pripojí. „Budúci prezident sa bude musieť k dohode okamžite vrátiť a zaviazať sa k rýchlej, veľkoobchodnej transformácii čistej energie, ktorú si vyžadujú požiadavky na zmenu klímy,“ uviedol Jean Su, energetický riaditeľ Centra pre biologickú diverzitu.
Trump je za svoje skutky kritizovaný nielen doma, ale aj v zahraničí a ľudia po celom svete okamžite vyzvali na zmenu boja proti klíme. „Druhý najväčší producent na svete sa obracia chrbtom k Parížskej dohode. Je to nezodpovedný čin v čase, keď si klimatická kríza vyžaduje neodkladné kroky,“ reagoval Nikolas Hohne, zakladateľ New Climate Institute.
Parížsku dohodu o klíme podpísalo skoro 200 krajín sveta. Každá krajina si v dohode stanovila svoje ciele na zníženie emisií plynov, ktoré vedú k zmene a zlepšeniu klímy. USA podpísali dohodu ešte počas prezidenta Baracka Obamu a podpisom prisľúbili, že znížia skleníkové plyny do roku 2030 na 26 až 28 percent. Pôvodný program predošlého amerického prezidenta bol zameraný na vytlačenie uhoľných elektrární z elektrickej siete krajiny.
O tom, že sa ľudstvo rúti do ekologickej katastrofy a musí obmedziť spotrebu, sa hovorí už dlhšie. K zastaveniu globálneho otepľovania máme k dispozícii len nepopulárne riešenia, avšak ak sa rast teplôt nezastaví, budeme čoraz častejšie čeliť výkyvom počasia, povodniam či suchám. Prejaví sa to v poľnohospodárstve, nedostatku vody a chudobe, ktorá môže možno viesť až k vojnovým konfliktom. Je na svetových lídroch, aby si vybrali cestu.