„Získané peniaze plánujeme použiť na zaplatenie sociálnych programov. Ja osobne plánujem ísť v roku 2020 veľmi tvrdo do zavedenia 13. dôchodku,“ povedal v utorok predseda najsilnejšej koaličnej strany Smer Robert Fico. Smer ku koncu súčasnej vlády zvýšil vianočné dôchodky, ale na stále trináste penzie ich zatiaľ netransformoval.
Vyššie zdanenie bánk podporuje aj SNS, ktorá presadzuje použitie získaných peňazí na razantnejšie zvýšenie minimálnych dôchodkov. Pre tento rok vláda počíta so zdvojnásobením vianočného dôchodku na sumu 200 eur. Tieto peniaze vyplatí Sociálna poisťovňa tým starým ľuďom, ktorých mesačná penzia je 210,2 eura. S narastajúcou výškou dôchodku sa znižuje výška vianočného príspevku a nič nedostanú tí dôchodcovia, ktorých penzia presiahne 658,50 eura. Zároveň minimálny dôchodok sa už v budúcom roku má zvýšiť z tohtoročných 278,90 eura na 334,30 eura.
Vláda schválila zvýšenie odvodu
Vláda v stredu schválila, že osobitný bankový odvod bude naďalej fungovať a jeho výška sa v budúcom roku zdvojnásobí. Ak by takýto návrh vo vláde neprešiel, šéf Smeru Robert Fico avizoval, že ho presadia cez poslanecký návrh. Vláda zároveň navrhuje, aby parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. V budúcom roku by tak mohli štátu zaplatiť o 144 miliónov eur viac.
Tvrdé zdanenie finančného sektora má byť odpoveďou na stále rastúce bankové poplatky a obrovskú ziskovosť slovenského finančného sektora. V minulom roku dosiahol čistý zisk domácich bánk hodnotu 640 miliónov eur. Tento rok sa finančným domom darí o trochu horšie, keď ich čistý zisk za prvých deväť mesiacov klesol o 4,2 percenta a dosiahol 497 miliónov eur.
Finančným domom sa darí horšie hlavne pre neustále klesajúce úroky na hypotékach. Zároveň na rozdiel od minulosti pre obmedzenia zo strany Národnej banky Slovenska nemôžu nižšie úroky kompenzovať rastúcim objemom pôžičiek. Za prvých deväť mesiacov tohto roka čisté úrokové výnosy klesli o 2,1 percenta na 1,3 miliardy eur.
Vzniknutý výpadok sa banky aspoň sčasti snažia vykryť rastúcimi poplatkami. „Ľudia si najviac priplatia za operácie realizované priamo v pobočke banky. Finančné domy sa tak snažia ľudí motivovať, aby si napríklad zmenu trvalého príkazu spravili sami prostredníctvom internet bankingu,“ povedal výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný Kompas Maroš Ovčarik. Ľudia si tiež viac priplatia za vloženie hotovosti na účet a niektoré finančné domy spoplatnili aj posielanie SMS správ. Výsledkom je, že za prvých deväť mesiacov tohto roku stúpli výnosy z bankových poplatkov o 1,8 percenta na 454 miliónov eur.
Kamenický poslúchne Fica
Aj s príchodom novembra zvýšili ceny svojich služieb tri finančné domy. Zároveň niektoré banky znížili na rovnú nulu úroky na sporiacich účtoch. Navyše talianska finančná skupina UniCredit otvorene hovorí o možnosti zavedenia mínusových úrokov zatiaľ na vklady nad 100-tisíc eur.
„Pre vysoké poplatky čoraz viac ľudí dostane z bánk menej peňazí, ako do nich vloží. Zároveň vysoké zisky finančného sektora končia mimo Slovenska, a preto jedine prostredníctvom vyšších daní máme šancu vrátiť aspoň časť peňazí ľuďom,“ tvrdí Fico.
Peniaze z bankového odvodu sú uložené na špeciálnom účte a majú slúžiť na prípadné sanovanie strát slovenského bankového sektora. Táto finančná rezerva zároveň pomáha znížiť deficit a tým uvoľňuje zdroje na financovanie rôznych vládnych programov.
„Mojím prvoradým cieľom je, aby bol rozpočet na budúci rok schválený tak, aby deficit verejných financií v roku 2020 nepresiahol 0,49 percenta HDP. V predvolebnom období a pri opatreniach, ktoré prechádzajú Národnou radou SR, je však tento cieľ stále ohrozený, preto som zareagoval na výzvu koaličnej rady a predložím na rokovanie vlády návrh novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický.
.....
VIDEO: Čo také robia slovenské banky, že ich vláda ide mimoriadne zdaniť a na aké sociálne opatrenia chce Fico použiť peniaze od bánk? Pozrite si vyjadrenie Fica vo videu TV Pravda.
NBS varovne dvíha prst
V tomto roku niektoré finančné domy už trikrát menili svoje poplatky a v decembri plánujú ďalšie dve banky. Zároveň nízke úroky nemajú Slováci len na sporiacich produktoch, ale aj na pôžičkách. Najlacnejšie hypotéky sa dnes predávajú s úrokom pod 0,8 percenta a nie je vylúčené ďalšie zlacňovanie. Európska centrálna banka totiž v novembri obnovila tlačenie peňazí a každý mesiac do ekonomiky eurozóny natlačí 20 miliárd nových eur. Zároveň základná úroková sadzba je na rovnej nule a depozitná na mínus 0,5 percenta. Finančné domy tak musia reálne platiť za krátkodobé uloženie peňazí v Európskej centrálnej banke.
Bankový odvod bol zavedený v roku 2012 a skončiť sa mal už v roku 2017. Lenže pre nedostatok financií bola jeho platnosť predĺžená do konca roku 2020. Najnovšie sa pravdepodobne neskončí ani po tomto termíne. Počas osemročnej platnosti bol priemerný ročný výnos z bankového odvodu 130 miliónov eur.
V tomto roku odkrojil 0,2-percentný odvod približne 16 percent zo zisku slovenského bankového sektora. Ak by už dnes bol vo výške 0,4 percenta, prišli by domáce finančné domy podľa prepočtov Národnej banky Slovenska až o 33 percent súčasného zisku. Problémy môžu nastať v prípade návratu krízy, keď by mohol bankový odvod zobrať finančným domom podstatnú časť ich zisku.
„Ak by banky neboli schopné tvoriť zisk, z dlhodobého hľadiska to môže negatívne vplývať na ochotu materských bánk investovať v slovenskom bankovom sektore a aj na finančnú stabilitu bankového sektora,“ povedala hovorkyňa NBS Martina Vráblik Solčányiová.
Bankový odvod na slovenskom finančnom trhu vznikol v čase, keď ministerstvo financií viedol Peter Kažimír, ktorý je dnes guvernérom Národnej banky Slovenska.