Dohoda v mene včiel a zdravých polí

Slovenskí včelári patria k najlepším výrobcom medu na svete. Potvrdzujú to už poldruha desaťročia na medzinárodných súťažiach.

11.11.2019 14:00
debata (3)

Naposledy na šampionáte v Kanade získali 20 medailí za med či medovinu a iné včelie produkty. Paradoxne však Slovensko nie je v produkcii medu sebestačné. Ročná produkcia 6,5 milióna kilogramov stačí na pokrytie domácej spotreby len na 50 až 60 percent.

So situáciou nie sú spokojní ani včelári, ani ich hlavní partneri – poľnohospodári. Na sklonku minulého týždňa podpísali memorandum, ktoré by malo odštartovať novú etapu vzťahov, ktorej by mala dominovať spolupráca. Iniciátorom za poľnohospodárov sa stala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, presnejšie pestovatelia cukrovej repy a cukrovarníci, za včelárov vyhlásenie o porozumení a spolupráci podporila ich najväčšia stavovská organizácia Slovenský zväz včelárov.

Cukor z repy, ak nerátame vajíčka či obilie, je poslednou komoditou, kde je Slovensko na sto percent sebestačné. "Chceme pomôcť včelárom tým, že nebudeme ohrozovať včelstvá, že naše hospodárenie bude voči životnému prostrediu aj včelám priateľské. Mienime to dosiahnuť obapolnou zvýšenou informovanosťou o tom, čo vzájomne robíme na poliach,“ povedal Adrián Šedivý zo Slovenského cukrovarníckeho spolku, ktorý pripojil svoj podpis pod memorandum.

Za posledných desať rokov došlo k oživeniu včelárenia. Počet včelstiev stúpol na 305-tisíc, čo je o sto tisíc viac ako na začiatku tejto dekády. Včeláreniu sa venuje 19 150 občanov, čo je o 5-tisíc viac ako na konci minulého desaťročia. Nárast záujmu o včelárenie sa odohral v čase, keď v poľnohospodárstve prevládla až na výnimky rastlinná výroba orientovaná na obilniny, kukuricu, olejniny a realitou sa stalo otepľovanie planéty sprevádzané veľkými výkyvmi počasia. To v súčte zhoršilo podmienky včelárom, ale aj poľnohospodárom.

"Sme na jednej lodi, ak má prežiť slovenské poľnohospodárstvo, ak sa má zvýšiť jeho výkonnosť, ak má byť zelenšie a pestrejšie, musia na poliach žiť aj včely,“ povedal predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Robert Kovács z Hronoviec. Patrí k intenzívnym hospodárom, ale na svojej farme chová aj včely. Práve ony ho nabádajú gazdovať tak, aby na poliach nachádzali pri opeľovaní rastlín vždy zdravú potravu.

Je možná kooperácia medzi poľnohospodármi a včelármi? Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho je presvedčený, že je to možné. V porovnaní so západoeurópskymi krajinami, najmä Holandskom či Belgickom, je Slovensko z hľadiska spotreby napríklad priemyselných hnojív, ale aj chemických ochranných látok poloekologickou krajinou.

Mimochodom, na poslednej súťaži v Kanade, kde Slovensko počtom medailí predstihlo všetky krajiny, vyradili polovicu medov kvôli zvýšenému obsahu cudzorodých látok. Krajina má teda na čom stavať. Najúspešnejší slovenský včelár v Kanade Tibor Vargapál, ktorého si všimli vari všetky slovenské médiá, vyhlásil, že "hodnota slovenského medu spočíva v tom, že máme ešte pomerne dobrú krajinu. Aj keď sa tu používajú pesticídy, stále je to ešte pomerne únosné oproti iným krajinám.“

Predseda poľnohospodárskej a potravinárskej samosprávy Emil Macho realisticky povedal, že ak má krajina zvýšiť produkciu potravín, nezaobíde sa to bez citlivej ochrany rastlín. Možno ju však minimalizovať a robiť tak, aby nedochádzalo k ohrozovaniu hmyzu, ktorý je dôležitou súčasťou života rastlín. Farmár Robert Kovács k tomu dodal:,,Máme veľký záujem, aby životné prostredie bolo čisté, veď sami vidiek obývame, žijú tu naše deti, dorábame potraviny, ktoré sami jeme, a chceme, aby boli zdravé.“

Základom memoranda je, aby poľnohospodári a včelári, ktorých životným priestorom sú polia, lúky a stromy, vedeli, čo a ako robia. Aby spolupracovali v mene trvalo udržateľného hospodárenia. To podporuje aj štát, ktorý z Národného programu stabilizácie a rozvoja slovenského včelárstva dáva včelárom na roky 2019/2020 a 2021/2022 ročne takmer 1,5 milióna eur.

Na Slovensku sa priemerne ročne spotrebuje 2,1 až 2,2 kilogramu medu na osobu . Polovicu vyrobia slovenskí včelári, druhá polovica sa dovezie z Ukrajiny, Moldavska, Číny či Brazílie. Len časť tohto medu sa deklaruje ako med z tretích kraín, časť sa balí do obalov s etiketami slovenských firiem, čo navodzuje dojem, že ide o slovenský med. Preto je najlepšie kupovať med od prevereného včelára.

"Pre zdravie ľudí je slovenský med najväčšou istotou,“ povedal Milan Rusnák, predseda Slovenského zväzu včelárov. To je bezpečné aj z hľadiska alergií, čo sa pri dovážaných medoch nedá povedať. Nehovoriac o tom, že chýba istota, ako vlastne včely chovajú svetoví veľkoproducenti medu. Na Slovensku 90 percent včelárov predstavujú tzv. hobby včelári, len 10 percent tvoria včelárske farmy s veľkosťou nad 30 včelstiev.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo #med #včela #včelár