Chorvátsko v lete požiadalo Európsku centrálnu banku (ECB) o vstup do mechanizmu výmenných kurzov ERM II, ktorý sa tiež nazýva čakárňou na euro. Mena kandidátskej krajiny totiž musí prinajmenšom dva roky pred vstupom do eurozóny byť súčasťou ERM II, pričom jej výmenný kurz sa môže pohybovať v určenom fluktuačnom pásme.
„Naším plánom je pripojiť sa k ERM II v druhej polovici 2020, kde by sme podľa našich očakávaní mali stráviť 2,5 až 3 roky. Následne by sme mohli prijať euro najskôr na začiatku roka 2023 alebo na začiatku roka 2024,“ povedal Plenkovič na ekonomickej konferencii v Záhrebe.
Medzi hlavné výhody, ktoré by priniesla spoločná mena Chorvátsku, patrí odstránenie menových rizík, zlacnenie financovania a posilnenie konkurencieschopnosti ekonomiky.
Chorváti už teraz držia väčšinu svojich úspor v eurách, v uplynulom desaťročí to bolo v priemere okolo 75 %.
Chorvátsko sa snaží udržať pod kontrolou svoj rozpočet a znížiť verejný dlh smerom k 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda v návrhu budúcoročného rozpočtu počíta s rozpočtovým prebytkom na úrovni 0,2 % HDP, prebytok by potom mal vzrásť na 0,8 % HDP v roku 2022. Verejný dlh by mal do konca roka 2022 klesnúť zo 71,3 % HDP na konci tohto roka na 61,6 % HDP.