Štát posiela peniaze U. S. Steelu, hutníci čelia recesii

, 12.11.2019 19:30
Žiga, Bruno, U.S. Steel
Minister hospodárstva Peter Žiga a prezident U. S. Steelu Košice James E. Bruno. Autor: ,

U. S. Steel Košice získa od štátu 12,4 milióna eur ako kompenzáciu poplatkov na podporu obnoviteľných zdrojov, ktoré sú súčasťou tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Štát uvoľnil dokopy 40 miliónov eur, ktoré si rozdelí 76 spoločností, dotácia pre železiarne je najvyššia. Fabrika uvítala túto podľa ministerstva hospodárstva historicky prvú podporu od štátu. V súčasnej recesii v hutníckom priemysle to však zrejme oživenie neprinesie.

„U. S. Steel Košice si veľkú časť elektrickej energie pre svoju vlastnú spotrebu vyrába sám. Od roku 2011 platíme TPS aj z tejto vlastnej výroby a spotreby. V minulom roku sme zaplatili celkovo 40 miliónov eur, z toho bolo 25 miliónov z elektrickej energie, ktorú firma vyrobila a spotrebovala sama,“ informoval Ján Bača, hovorca košického U. S. Steelu. Spoločnosť TPS platí od roku 2011 a až po ôsmich rokoch sa dočkala kompenzácie.

Žiga hovorí o historickom kroku

Uvedená kompenzácia vo výške 12,4 milióna eur predstavuje len časť z možnej dotácie v rámci pravidiel EÚ. "Oceliarne u našich susedov majú voči nám konkurenčnú výhodu,“ upozornil Bača. S finančnou kompenzáciou počíta aj návrh budúcoročného štátneho rozpočtu. Jej výška pre jednotlivé podniky závisí od reálnej spotreby elektrickej energie.

„Z pohľadu ceny elektriny pre domácnosti patrí Slovensko k najlacnejším krajinám Európskej únie. V prípade priemyslu je to inak, pretože na rozdiel od Nemecka vláda odmieta, aby sa na dotácie na zelenú elektrinu skladali občania v cenách elektriny. Na druhej strane sa náš priemysel dostal do horšej pozície oproti zahraničnej konkurencii. Preto sme presadili historicky prvé kompenzácie,“ uviedol minister hospodárstva Peter Žiga.

Podľa neho sa zvýši konkurencieschop­nosť firiem a energeticky náročné podniky získajú späť časť poplatkov, ktorými prispievajú na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Kompenzácie získajú podniky z odvetví ako železiarstvo, oceliarstvo, metalurgia neželezných kovov, výroba cementu, chemický priemysel, výroba celulózy/papiera, drevársky priemysel, ale aj podniky zaoberajúce sa recykláciou materiálov.

Podľa rezortu hospodárstva je poskytnutie kompenzácie v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré počítalo s posúdením zníženia koncovej ceny pre priemyselných odberateľov. Jej vyplatenie je v súlade s európskymi pravidlami štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky a po súhlase Európskej komisie.

„Podniky teda neurčovalo a nenavrhovalo ministerstvo, ale ide o transparentnú a nediskriminačnú podporu pre všetkých žiadateľov, ktorí splnili podmienky na poskytnutie,“ zdôraznil minister hospodárstva.

Kiššová: Je to zvrátené

Opozícia vratku kritizuje. Poslankyňa Národnej rady SR a predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Jana Kiššová ju označila za zvrátenú. Upozornila, že slovenské firmy bez rozdielu prispievajú na obnoviteľné zdroje podľa tarify, ktorá je jedna z najvyšších v Európskej únii, ale kompenzáciu od štátu dostanú len tie, ktoré spotrebúvajú najviac elektriny.

„Argument, že práve tieto spoločnosti prispievajú do systému najviac, vecne síce sedí, ale tým je celý koncept podpory obnoviteľných zdrojov výroby elektriny diskriminačný a postavený na hlavu. Veď práve tí, ktorí spotrebúvajú najviac elektriny, by sa mali skladať na jej ekologicky čistú výrobu,“ povedala Kiššová.

Navrhuje po prvé znížiť tarifu za prevádzku systému na ekonomicky únosnú úroveň. „Po druhé, skončiť s výrobou elektriny z hnedého uhlia v Novákoch. A po tretie, prehodnotiť celý systém regulácie zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví tak, aby výsledkom bol férový a zároveň konkurencieschopný energetický trh na Slovensku. Predpokladom je, že regulačný orgán nebude podriadeným politickým orgánom vlády, ale nezávislou regulačnou autoritou,“ dodala Kiššová.

Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo výzvu koncom júna a podniky mali priestor predkladať žiadosti do konca augusta. Museli patriť do podporovaného odvetvia, museli tiež preukázať, že najmenej 50 percent z celkovej hrubej pridanej hodnoty podniku je tvorených v činnostiach podporovaných odvetví. Podmienkou bola aj spotreba elektriny najmenej vo výške 1 GWh v predchádzajú­com roku.

Okrem U. S. Steelu takúto kompenzáciu získajú aj bratislavský Slovnaft, Mondi SCP Ružomberok, Železiarne Podbrezová, CRH Slovensko, ale aj Považská cementáreň či Bekaert Hlohovec a Metsa Tissue Slovakia.

„Vláda a ministerstvo hospodárstva plnia prísľub, že napríklad košickým železiarňam aktívne pomôžeme preklenúť zložité ekonomické obdobie, hoci ich skutočný problém je dovoz lacnej ocele z krajín mimo Európske únie,“ podotkol Žiga.

Minister sa pravidelne stretáva s predstaviteľmi hutníckej spoločnosti. Začiatkom roka uviedol, že ministerstvo prijíma opatrenia z hľadiska znižovania cien energií v oblasti energeticky náročných podnikov, kam patrí aj U. S. Steel. Počas návštevy podniku v lete spomenul možnosť kompenzácie cien elektrickej energie v závislosti od možností štátneho rozpočtu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#U.S. Steel Košice #OZE #energetika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku