Počasie opäť ukázalo, že vie vo vinohradoch navodiť neopakovateľnú situáciu. Pozrime sa, ako ju opísal Ondrej (Bandi) Korpás mladší, ktorý ju pozorne sledoval vo vinici na Starom vrchu v Rúbani. V mnohom je príznačná nielen pre Juhoslovenskú vinohradnícku oblasť, ale s väčšími či menšími odchýlkami aj pre ostatné regióny.
Až do konca apríla to bol extrémne suchý rok. Spadlo len 60 milimetrov zrážok, potom však prišiel studený a naozaj mokrý máj, prekonal aj pranostiku, keď spadlo vyše 170 litrov vody na štvorcový meter. Táto voda dodala viniciam chýbajúcu vlahu aj na nasledujúce mesiace.
Jún bol opakom mája, na vlahu skromný, ale zlomil rekordy od začiatku meteorologických meraní v celej strednej Európe. Prázdniny odštartoval chladnejší júl, po ktorom prišiel horúci august. Nepadli síce štyridsiatky, ale teploty kolísali medzi 33 až 35 stupňov Celzia. Na konci septembra na Starom vrchu dosahovali niektoré modré muštové odrody cukornatosť medzi 24 až 26,5 stupňa.
Mimoriadna príloha Víno
vo štvrtok, 14. novembra v denníku Pravda
o Slovenské víno tridsať rokov po novembri 1989 o Vinohradníctvo a vinárstvo očami troch generácií – sedemdesiatnikov, päťdesiatnikov a mileniálov o Príbehy silných značiek, rodinných vinárstiev a chateau zo zabudnutých kútov Slovenska
Keď sme chodili po septembrovom vinohrade, podotkol Bandi Korpás, že v posledných rokoch sa zintenzívnilo slnečné žiarenie, čo je dôsledok čistejšieho ovzdušia a obnovovania ozónovej vrstvy v atmosfére. Táto poznámka je veľmi dôležitá. Október sa začal rozpačito, ľudia sa nevedeli dočkať babieho leta. Boli vyslišaní – priam rozprávkové počasie indiánskeho leta pripravilo podmienky na skvelý finiš modrých muštových odrôd. Nepochybne v tom svoju rolu zohrala intenzita žiarenia, už blízka stredomorskému.
Bandiho otec Ondrej Korpás starší, ktorý vo vinohrade prežil bezmála 50 rokov, osudovosť ročníka charakterizuje vždy iným rozdelením teploty a vody. Keby aj v sumáre bola rovnaká, ich distribúcia v jednotlivých mesiacoch, týždňoch a dňoch je vždy iná. Tu je ukrytá príčina inakosti ročníkov, zvýrazňovaná polohou, mikroklímou a interakciou rastliny s jej pôdnym a horninovým lôžkom. Preto je Slovensko a jeho vína v konečnom dôsledku také rôznorodé. Ale hlavný prúd je viditeľný.
"Tohtoročné podmienky priali najmä bielym vínam,“ myslí si Ondrej Korpás starší. V tom sa s ním zhoduje aj Vladimír Mrva. Málokto má taký prehľad o kvalite muštového hrozna ako trnavský vinár. Vinárstvo Mrva&Stanko totiž dorába víno z najlepších vinohradov takmer všetkých vinohradníckych oblastí Slovenska.
Na margo bielych Mrva podotkol, že sú oproti predchádzajúcim ročníkom koncentrovanejšie, šťavnatejšie, pevnejšie, aromatickejšie, bohatšie štruktúrované, s archivačným potenciálom. Je to takmer vyčerpávajúca charakteristika, ktorá zvyšuje nedočkavosť ochutnať na trh prichádzajúce mladé biele vína.
Zastavme sa však ešte pri červených vínach. Modré muštové odrody zažili dramatický rok. Vinohradníci a vinári, ktorí na prelome septembra a októbra naplno oberali, nemali zďaleka ideálnu surovinu. Dunaj mal vtedy cukornatosť síce už 25 stupňov, ale až 9 gramov kyselín na liter muštu a kabernet dokonca 12 gramov kyselín. Už sa zdalo, že to povedie k výrobe tvrdých – adstringentných vín, keď počasie ponúklo nádherné rozuzlenie.
"Vyčkali sme na zber Dunaja, frankovky, kabernetu, ale aj ďalších odrôd na poslednú októbrovú dekádu. Došlo k poklesu kyselín, v litri muštu spadli k 7 gramom, máme skvelú surovinu, kde sme sa dočkali fyziologickej vyzretosti muštu, poctivého základu na produkciu veľmi dobrých červených vín,“ hovorí Vladimír Mrva.
Vinár dáva do pozornosti vplyv počasia na víno, ale aj trpezlivosť vinohradníkov a ochotu riskovať s predĺžením zberu úrody až do októbra. Zázemím pre takúto riskantnú hru je aj manažment zberu opierajúci sa o dostatok zberačov. A tí sú z roka na rok čoraz vzácnejší.
Dobré víno je teda súhrnom množstva drobných faktorov, ktoré musia vzácne zapadnúť do seba. Tí najlepší ako Karol Braniš z Dolných Orešian, Jozef Melečke z Kamenného Mostu či družstevníci z Abrahámu réžiu dozrievania zvládli a vytvorili podmienky na zrod dobrého víno.
Koniec dobrý všetko dobré. Prevláda názor, že rok 2019 vínu požehnal na celom území Slovenska. Pavol Michálek, ktorý hospodári v Sobranskej vinohradníckej oblasti považuje ročník za nadpriemerný. "Klimatické podmienky v čase vegetačnej aktivity vinnej révy boli v Orechovej blízke optimálnym. Vinohrady získali dostatok slnečnej energie a priebeh zrážok bol akurátny s ohľadom na potreby rastu, tvorby cukru, kyselín i obsahu senzorických látok vo víne.“
Sumarizujúc tieto vyjadrenia súdime, že sa môžeme tešiť na vína, ktoré sľubujú veľký zážitok.