Po 30 rokoch má Slovensko len štvrtinu dojníc a polovičnú produkciu mlieka

18.11.2019 12:36

V roku 1989 sa na Slovensku chovalo 559 tisíc dojníc a produkcia mlieka dosahovala vyše dvoch miliárd litrov. V súčasnosti sa na Slovensku chová len necelá štvrtina stavov dojníc a produkcia mlieka poklesla na polovicu.

„Je mi veľmi ľúto, že za sektor prvovýroby mlieka musím uviesť takéto veľmi smutné čísla,“ konštatovala pre agentúru SITA riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) Margita Štefániková.

Za ostatných tridsať rokov od produkcie mlieka odišli aj farmy z takých regiónov, kde bola práca v poľnohospodárstve jednou z mála možností na zamestnanie. „Všeobecne sa dá povedať, že náklady na výrobu mlieka rástli za posledných 30 rokov výrazne vyšším tempom ako výnosy z predaja mlieka. Dôsledkom toho sa prvovýrobcovia mlieka dostali do zložitej situácie a majú problémy s pokrytím nákladov na výrobu mlieka, nemajú teda voľné zdroje na investície do nových ustajňovacích priestorov a nových technológií, ktoré sú potrebné pre zvýšenie efektívnosti výroby. Nedávny prieskum nášho zväzu nám ukázal hrozivé číslo – až 76 % ustajňovacích priestorov pre chov mliekového hovädzieho dobytka bolo vybudovaných v období od roku 1950 do roku 1989. Znamená to, že voči sektoru prvovýroby mlieka máme obrovský investičný dlh,“ dodala Štefániková.

Poľnohospodárov môže tešiť aspoň výrazný nárast priemernej úžitkovosti kráv. Pokiaľ priemerná úžitkovosť na prelome osemdesiatych rokov dosahovala 3 764 litrov na kravu a rok, tak aktuálna úžitkovosť sa približuje 7 300 litrom. Priemerná slovenská úžitkovosť je tak od minulého roku vyššia, ako je priemer štátov EÚ. Podľa zväzu ide o výrazný úspech našich poľnohospodárov, keďže až 85 percent európskeho mlieka sa vyrobí v starých členských štátoch. „Pokles produkcie bol našťastie pomalší, ako pokles stavov a to len vďaka nárastu úžitkovosti. Za týmto nárastom je potrebné vidieť hlavne zlepšenie genetickej skladby, produkčných a reprodukčných ukazovateľov a chovateľskej disciplíny. Dá sa tiež povedať, že pri chove dojníc zostali len tí, ktorí to myslia s poľnohospodár­stvom vážne a ktorí si uvedomujú, že rastlinná a živočíšna výroba sú spojené nádoby a patria k sebe nielen z hľadiska zachovania pôdnej úrodnosti, ale aj z hľadiska zachovania života na vidieku pre budúce generácie“ myslí si predseda SZPM Alexander Pastorek.

Ani nástup demokracie, ani členstvo Slovenska v EÚ nepriniesli podľa zväzu pre sektor mlieka pozitívne zmeny. „Osobne si myslím, že v súčasnosti, kedy sa pripravujeme na nové programovacie obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky, nastal čas, aby náš štát prehodnotil priority a zamyslel sa nad tým, či chce, aby sa na Slovensku mlieko vyrábalo, alebo nie. Ak budeme chcieť na Slovensku zachovať výrobu mlieka, bude potrebné opätovne uvažovať o podpore investícií na budovanie a rekonštrukcie ustajňovacích priestorov, podpore nových technológií v oblasti dojenia, kŕmenia, odpadového hospodárstva a iných činiteľov s cieľom zvýšenia efektívnosti výroby mlieka,“ uzatvoril Pastorek.

#Slovensko #Potraviny #poľnohospodárstvo #mlieko #17. november 1989
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku