Slovenská mliečna rieka vysychá, tridsať rokov postupne upadá

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku stúpa, ale výroba klesá. Krajina, ktorá bola dve desaťročia na chvoste mliečneho rebríčka EÚ, kryje rastúcu mliečnu konzumáciu dovozmi hotových výrobkov. Pritom práve v mlieku by mohlo Slovensko najskôr obnoviť potravinovú sebestačnosť. Spotreba je na úrovni vyše miliardy litrov, predaj z fariem do mliekarní čosi cez 800 miliónov litrov.

21.11.2019 20:00
debata (14)

Na mliečnej scéne nastala dlho očakávaná konštelácia hviezd, ľudia sa dožadujú slovenských potravín. Lenže pokiaľ ide o mlieko, slovenská produkcia kryje dopyt po konzumnom mlieku len čosi viac ako na 80 percent, pri masle, syroch a tvarohu je to podľa údajov zo Slovenského mliekarenského zväzu dokonca len jedna tretina produkcie.

Oživeniu výroby nahráva aj dopyt zo strany obchodníkov. Aj reťazce, ktoré si predtým príliš nevšímali slovenské mliečne produkty a dovážali ich z Poľska, Česka, Nemecka či Holandska, teraz chcú slovenské produkty. Mliekarne však nestačia kryť dopyt. Jednak preto, že niektoré z nich majú aj exportné záväzky a zahraničné objednávky nechcú stratiť, jednak im domáci producenti nestačia dodávať toľko mlieka, koľko potrebujú.

Napätie v produkcii mlieka vyvrcholilo (nateraz) v októbri, keď medziročne poklesol predaj mlieka o 6 percent. „Dúfajme, že ide o jednorazový výkyv, lebo keby tento stav pokračoval do konca roka, znamenalo by to výpadok produkcie okolo 60 miliónov litrov mlieka,“ zhodnotil situáciu predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.

To, že mliekarne neprežívajú komfortnú situáciu, potvrdil Stanislav Voskár, šéf Slovenského mliekarenského zväzu. Podľa jeho odhadov sa tohtoročná produkcia mlieka oproti vlaňajšku zníži o 30 až 40 miliónov litrov mlieka. „Bude to jeden z najslabších rokov v poslednej dekáde, ktorá bola poznačená dvoma mliečnymi krízami,“ povedal Voskár.

zväčšiť
mlieko, graf

Nie bezvýznamný zamestnávateľ

Poľnohospodári aj mliekari sa zhodujú v tom, že krajina žne plody dlhodobo nevyrovnanej poľnohospodárskej politiky. V dlhodobom tridsaťročnom horizonte možno pozorovať trvalý úpadok v produkcii mlieka. Kým ešte pred tridsiatimi rokmi dosahovala ročná produkcia viac ako dve miliardy litrov mlieka, tohto roku to bude hlboko pod jednou miliardou. Mliekarne podľa Voskára očakávajú predaj len na úrovni 811 miliónov litrov.

Logicky sa natíska otázka, čo je za úpadkom mlieka a vôbec celého mliekarenského sektora? Z hľadiska nielen slovenského potravinového hospodárstva, ale celej ekonomiky nejde o bezvýznamné odvetvie, veď aj po polovičnom poklese produkcie zamestnáva stále okolo desaťtisíc ľudí. To je viac ako napríklad košické oceliarne US Steel.

Význam mlieka pritom nespočíva len v tom, že ide o základnú potravinu, ktorá rozhoduje o kvalite ľudského zdravia. Mimochodom, Slovensko ani pri zvýšenej spotrebe mlieka a mliečnych výrobkoch, ktorá konečne prelomila hranicu 176 kilogramov, nespĺna odporúčania lekárov. Optimálna spotreba je na úrovni 220 kilogramov, toľko skonzumujú napríklad Poliaci, a Česi dokonca 247 kilogramov.

Mlieko je dôležité aj z hľadiska zdravia samotnej krajiny, pretože dobytok je producentom organickej hmoty. Od jej obsahu v pôde závisí podiel humusu, ktorý sa významne znížil, čo súvisí s prudkým poklesom stád dobytka. Za tri desaťročia klesli stavy rožného statku z 1 650 000 kusov na menej ako pol milióna kusov.

Hneď po revolúcii v jednej z prvých analýz Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva sa hovorilo o tom, že v chove dobytka vládne extenzita a poľnohospodári sa musia stať produktívnejšími chovateľmi. Do istej miery túto požiadavku splnili, veď aktuálna ročná dojivosť kráv sa pohybuje na úrovni 7 300 litrov mlieka, čo je takmer dvojnásobok úžitkovosti z konca osemdesiatych rokov a mierne lepší výsledok, ako je priemer 28 krajín EÚ.

Mliečne odvetvie ako celok však nie je ani zďaleka v dobrej forme. Jeho zoštíhľovanie prebehlo chaoticky, v niektorých okresoch by sa podniky chovajúce dobytok dali spočítať na prstoch jednej ruky. Pre deväťdesiate roky boli typické výpredaje kráv po osem korún za kilogram a pre posledné obdobie zasa aj likvidácia špičkových vysokoproduktívnych stád dojníc s priemernou ročnou dojivosťou 10-tisíc litrov.

Súviselo to s predajom podnikov novým investorom, ktorí nemali záujem o živočíšnu výrobu. Na Slovensku síce nedošlo po zrušení mliečnych kvót tak ako vo Francúzsku k samovraždám farmárov, ale mnohí špičkoví zootechnici a ošetrovatelia zvierat prišli po predaji stád podobne ako ich západní kolegovia o zmysel života.

Koľkí ešte vypadnú z hry

Ešte pred pätnástimi rokmi produkovalo mlieko 755 slovenských poľnohospodárskych podnikov, v jeseni tohto roku ich však bolo už len 413, čo znamená, že výroby mlieka sa vzdalo 342 družstiev, akciových spoločností či eseročiek. Zdalo by sa, že mlieku zostali verní len tí, ktorí ho naozaj chcú a vedia robiť. Lenže ako ukázala posledná analýza Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, päť až desať percent podnikov uvažuje, že „mliečne farmy nechá jedno dobehnúť “

„Mnohí ťahali mliečnu káru v nádeji, že poľnohospodárska politika štátu napokon docení výrobu mlieka. Nestalo sa to však. Kravy sa chovajú v niektorých podnikoch ešte v maštaliach, ktoré boli postavené pred polstoročím. Modernizačná politika však uprednostnila investície do kombajnov či do agropenziónov a produkcia mlieka nebola patrične ocenená,“ zhŕňa pocity chovateľov dojníc Alexander Pastorek, ktorý stojí na čele spoločnosti Agrocoop Imeľ.

Zvýšiť podiel slovenských potravín na pultoch predajní znamená vyrovnať podnikateľské podmienky domácich producentov na úroveň konkurencie. Nehovoria to len poľnohospodári, ale už aj obchodníci.

„Už viac ako rok rezort deklaruje pomoc poľnohospodárom vo výške 80 miliónov eur, obávame sa však, že z nich bude vyplatených možno len 50 miliónov eur,“ povedal Stanislav Voskár. Potravinári mali sľúbený príspevok v sume 12 miliónov eur, ten sa vraj má zredukovať na 5,5 milióna eur.

Možno je za šetrením zhoršovanie celkovej výkonnosti slovenskej ekonomiky, ale nech už sa odôvodní prípadné krátenie podpôr čímkoľvek, stabilizácii živočíšnej výroby to nepomôže.

„Pod tlakom spotrebiteľov si už aj obchod pýta slovenské produkty. Lenže napokon je pri kontraktoch vždy rozhodujúca cena. Ak je výrobok z dovozu o 15 až 20 percent lacnejší ako domáci, dostáva sa rýchlejšie na pulty ako slovenský,“ povedal predseda Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár.

Za lepšou cenou dovozových produktov je podľa Voskára o.i. vyššia podpora, ktorú dostávajú ako zahraniční poľnohospodári, tak aj spracovatelia mlieka. Porovnáva pomery v Českej republike a na Slovensku. Kým český štát nalieva rôznymi spôsobmi ročne do podpory, výroby a predaja mlieka 18 miliónov eur, potom Slovensko využíva len podporu prostredníctvom tzv. školského mlieka, ktoré dotuje 1,5 milióna eur. Tieto čísla dvoch krajín, kde kedysi platili rovnaké podmienky, vari nepotrebujú komentár.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo #mlieko