Projekt je rozšírením plynovodu Nord Stream, ktorý obchádza tranzitné trasy cez Ukrajinu alebo Poľsko. Nord Stream 2 má zdvojnásobiť prepravnú kapacitu plynovodu na 110 miliárd kubických metrov plynu ročne, pripomenula agentúra Reuters.
Plynovod sa nepáči predovšetkým Poľsku a Ukrajine, ktorá je teraz kľúčovou tranzitnou krajinou, ale aj niektorým ďalším štátom, vrátane Slovenska, ktoré malo významný príjem z tranzitu ďalej do Európy. Hlasným odporcom sú aj Spojené štáty, ktoré upozorňujú na rastúcu závislosť Európy od dodávok energií z Ruska.
Polovicu nákladov na výstavbu plynovodu Nord Stream 2 znáša ruský plynárenský gigant Gazprom. Jeho európskymi partnermi sú nemecké firmy Uniper a Wintershall, ďalej britsko-holandská spoločnosť Royal Dutch Shell, rakúska OMV a francúzska Engie.
Dôležitú úlohu pri transporte ruského plynu cez Nord Stream 2 by malo mať aj Česko. Práve cez neho bude smerovať väčšina suroviny, ktorú plynovod dopraví z Ruska do Nemecka. Desiatky miliárd metrov kubických plynu ročne má do Česka privádzať nový plynovod Eugal; táto trasa umožní tranzit ruského plynu do Bavorska, Rakúska, Talianska či Chorvátska.
Praha síce najskôr plány na rozšírenie plynovodu Nord Stream kritizovala, potom ale rady kritikov opustila: koncom novembra 2015 bolo Česko medzi desiatimi štátmi EÚ, ktoré rozšírenie kritizovali, v decembri 2015 ale vláda Bohuslava Sobotku na návrh ministra priemyslu Jana Mládka rozhodla, že sa Česko nepripojí k listu členských štátov únie proti Nord Streamu.