Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Ste autorkou knihy Rosé: porozumenie revolúcii ružového vína. Podieľalo sa na nej aj Slovensko?
Myslím si, že slovenské ružové víno sa môže zapojiť do revolúcie až teraz, a to svojím vlastným štýlom, s nadhľadom a pochopením. Slovensko môže aj prostredníctvom ružového vína priniesť niečo charakteristické. Ale to hovorím z pohľadu cudzinca, lebo možno z pohľadu slovenských producentov vína tu už revolúcia prebieha, o ktorej ja ako cudzinka neviem.
Myslíme si, že sme v ružových dobrí, lebo sme mali pred desiatimi rokmi svetového šampióna z Paríža.
Áno, viem o tom, veľa ľudí mi to hovorilo. Jedni povedali, že to bolo skvelé víno, iní, že nie celkom, ale ja osobne si myslím, že slovenské ružové vína sú výborné a majú veľký potenciál.
Na stretnutí so slovenskými vinármi ste povedali, že prototypom moderného ružového vína sú vína z Provensálska, ktoré prešli vývojom od rustikálneho typu vína k modernému. Ale súčasne ste povedali, že slovenské ružové by malo ostať slovenským.
Ja sama som dlho predávala starý štýl provensálskeho vína, teda rustikálne víno. Vždy to však bolo víno naozaj kvalitné, žiadne druhotriedne. Pravda, dnes sa aj v Provensálsku robí iné ružové víno. Jedno je isté, každá krajina by si mala uchovať vo víne svojho ducha.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Ako by ste charakterizovali moderné ružové víno?
A ako by ste zadefinovali červené víno? Keď hovoríme o ružovom víne s komerčným potenciálom, ktoré sa predáva v supermarketoch, tam je dôležitá sviežosť, kyselinky, ovocnosť. To isté platí pre červené a biele predávané v supermarketoch. To je spodok pyramídy. U ružových vín hľadám dobré kyselinky, ktoré pomáhajú dlhej životnosti, zrelosť ovocia. To je veľmi dôležité pre rosé vína. Žiaľ, veľa vinohradníkov oberá hrozno pre rosé príliš skoro, aby pomohli kyseline, lenže hrozno ešte nie je dozreté. Niektorí hovoria, že rosé je technické víno, lebo vinári pri jeho výrobe sledujú iba určité technické parametre, ktoré by malo mať. Víno je však živý produkt.
Čo je najdôležitejšie pre dobré ružové víno?
Chcem v ňom cítiť odrodu, tak ako ju chcem cítiť v bielom a červenom víne. Stačí, že ho ovoniate a hneď viete, že je to Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá. A chcem vo víne cítiť aj pôdu, terroir, miesto, kde vinič vyrástol.
Ponúkajú už toto niektoré slovenské ružové vína? Samozrejme, to je pre vás ťažká otázka, lebo ste na Slovensku len druhý raz.
Z tohto hľadiska je pre mňa slovenské víno tvrdý oriešok, nepoznám slovenské vinohrady, tak ich nemôžem cítiť vo víne. Ale vo Francúzsku sa v ružovom víne dá čoraz častejšie identifi kovať terroir. Pravda, nie u všetkých rosečiek.
Na Slovensku sa hovorí, že rose víno treba vypiť do roka. Povedali ste, že máte rada aj staré ružové víno, čo mnohých prekvapilo. Aké je staré ružové víno, ktoré vám chutí?
Na degustácii slovenských ružových vín sme ochutnali dve rosé z roku 2016. Keď vám trh povie, že rosé musíte vypiť do roka, znamená to, že vinári používajú kvasinky, ktoré umožnia vínu prežiť iba rok. Výrobcovia vyrábajú a ponúkajú trhu také víno, aké od nich trh očakáva. Ale sú tu aj kvalitní výrobcovia, ktorí už vyrábajú ružové víno so zámerom, aby sa ukázalo hrozno, pôda, terroir. Po roku je to víno dobré, po druhom roku sa začne otvárať a vtedy sa ukážu vlastnosti, ktoré u ružového vína hľadám. Najstaršie víno ružové, ktoré som pila, bolo z roku 1959.
Nedávno bežal v slovenskej televízii seriál o Pablovi Picassovi, ktorý sa inšpiroval o. i. primitívnym maliarstvom. Čo je naturálne víno? Logický krok späť, ktorý robí spoločnosť unavená civilizáciou a technologickým pokrokom?
Určite by som povedala, že dobré naturálne víno je Picasso medzi vínami. Keď pri výrobe vína použijete umelé kvasinky, môžu pridať vínu jahodovú chuť, ríbezľovú, citrónovú, krémovú, akú len chcete, ale výsledok stále závisí od toho, aké ste použili kvasnice. Keď však využije vinár prírodné kvasinky z hrozna, potom cítime vo víne hrozno. Je to návrat k pôvodnému.
Potrebujeme tento návrat?
Picasso vo víne je akoby ten najvyšší referenčný bod, aký sa dá dosiahnuť, ale trh bude vždy potrebovať aj bežných maliarov, aj priemerné vína pre masovú spotrebu.
Dnes je veľa vinárov, ktorí sa pokúšajú o výrobu naturálneho vína. Koľkí sú však skutoční majstri?
Moja mama bola učiteľkou výtvarného umenia. Keď jej študenti niečo namaľovali a snažili sa imitovať Picassa, odvetila im: „Picasso sa učil maľovať, aby mohol vytvoriť svoj štýl.“ Čiže aj pri víne treba ovládať všetky technologické postupy, rozumieť vínu, aby ste sa mohli stať Picassom.
V pondelok ste na mape ukázali vinársku rovnobežku, ktorá spája Slovensko s Loirou. Čo máme spoločné s Loirou a čo nás od nej oddeľuje v ružových vínach?
Spoločné sú kyseliny, zvyškový cukor, ovocnosť. A ešte odroda Cabernet Sauvignon. Ovocný charakter Cabernetu Sauvignon z Anjou je rezervovanejší, zatiaľ čo slovenský je kvetnatejší, rozvinutejší. V Chateau Belá sme ochutnali naturálne ružové od niekoľkých slovenských vinárov a boli oveľa ovocnejšie ako francúzske. Ešte stále sme neprišli na to, prečo to tak je, takže musíme pokračovať v hľadaní, stále sa treba učiť vínu hlbšie rozumieť.