Odpadu je priveľa, nestíha sa spracovať

Cieľom Európskej únie je, aby do roku 2035 recyklácia v členských štátoch vzrástla až na 65 percent a skládkovanie kleslo na 10 percent. Problémom však je, že aj pri recyklácii rôznych priemyselných a komerčných odpadov, ako aj pri odpade z elektrických a elektronických zariadení vzniká tzv. zvyškový (reziduálny) odpad. Ten by mali spracovávať špeciálne zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré z nich vyrábajú teplo a elektrinu. Je ich však málo a na zverenú úlohu nestačia.

Európska konfederácia recyklátorov (EuRIC) na to upozornila už v júni. Priznala, že spracovatelia recyklovaného odpadu z rôznych častí Európy nevedia, ako naložiť so zvyškovým odpadom, lebo mnohí nevedia nájsť koncové zariadenia, ktoré by mali voľné kapacity. Počet prevádzok ZEVO v Európe sa pritom v rokoch 2010 až 2017 zvýšil asi o 15 percent zo 451 na 518 a ich celková ročná kapacita stúpla o bezmála 30 percent – zo 73,3 na 93,6 milióna ton. Ani to však nestačí.

Vo väčšine európskych krajín je skládkovanie zakázané alebo obmedzené na minimum. Konfederácia európskych zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP), ktorá zastrešuje ZEVO, spolu s výskumným inštitútom Prognos odhadla, že do roku 2035 budú v EÚ potrebné kapacity na spracovanie až 142 miliónov ton odpadu. Keďže súčasná kapacita dosahuje takmer 100 miliónov ton ročne, o 16 rokov by mohol byť problém so spracovaním až 40 miliónov ton odpadu.

Foto: SHUTTERSTOCK

odpadky, vrecia, skládka Na Slovensku stále väčšinu odpadu skládkujeme, pretože máme iba dve zariadenia ZEVO - v Bratislave a Košiciach.

"Prechod na cirkulárnu ekonomiku sa len začína. Štvrtina komunálneho odpadu EÚ sa stále ukladá na skládky, menej ako polovica sa recykluje alebo kompostuje. Samotné nové ciele recyklácie komunálneho odpadu tieto problémy nevyriešia. Európske zariadenia na energetické využitie odpadu momentálne pracujú na plný výkon,“ uviedol predseda organizácie CEWEP Paul De Bruycker.

Koncom septembra sa preto stretli zástupcovia Európskej asociácie odpadového hospodárstva s Európskou komisiou. Účastníci stretnutia vyjadrili obavy zo zastavenia investičnej podpory pre ZEVO zo strany Bruselu. Podľa stanoviska asociácie musí totiž v najbližších rokoch veľa zariadení ZEVO v "starých“ štátoch únie prejsť nákladnou rekonštrukciou.

Člen združenia EuRIC Jan Vermoesen na stretnutí s Európskou komisiou pripomenul, že Belgicko má v súčasnosti problém s odbytom reziduálneho odpadu z recyklácie a musí odstavovať svoje recyklačné zariadenia. Tento stav súvisí s nedostatkom kapacít v belgických zariadeniach na energetické využitie odpadu.

Plnú kapacitu v zariadeniach ZEVO hlásia i Francúzi, ktorí ich pritom v Európe majú najviac. Vzhľadom na blížiace sa uzavretie viacerých skládok po celej krajine a ďalšie množstvo odpadu z recyklácie začína mať Francúzsko problém so spracovaním až 1,5 milióna ton odpadu ročne.

Nevyužité šance

Marián Christenko, viceprezident organizácie CEWEP a generálny riaditeľ spoločností KOSIT i Ewia, ktoré sa zaoberajú odpadovým hospodárstvom, tvrdí, že Európska komisia na začiatku asi vychádzala z nesprávnych údajov. V minulosti sa totiž vyjadrila, že je kapacít ZEVO nadbytok, no to sa zrejme týkalo iba komunálneho odpadu.

"Komisia vo svojich predchádzajúcich štúdiách nezahrnula vstup komerčného a priemyselného odpadu, ani odpad z triediacich a recyklačných zariadení. Dnes reálne dochádza k tomu, že kapacity existujúcich európskych zariadení na energetické využitie odpadu sú už naplnené,“ vysvetlil Christenko.

Pokiaľ ide o pokrytie prevádzkami ZEVO podľa regiónov, vidno zreteľný rozdiel medzi východnou a západnou Európou. Zatiaľ čo staré členské štáty EÚ v minulosti využili finančnú podporu Európskej komisie pri budovaní týchto zariadení, z krajín V4 to stihlo spraviť iba Poľsko.

Ešte donedávna mali Poliaci len jednu staršiu spaľovňu vo Varšave, kde dnes prebieha tender na zásadnú rekonštrukciu. Väčšina odpadu sa skládkovala – pred siedmimi rokmi dokonca až okolo 85 percent, čo bolo v rámci krajín V4 najviac. Potom však nastal výrazný posun a do prevádzky sa postupne uvádzali nové pracoviská ZEVO, pri výstavbe ktorých Poliaci využili práve kohézne fondy EÚ. Aj vďaka tomu dnes u nich na skládkach končí len zhruba 40 percent odpadu.

V súčasnosti sú už u našich severných susedov v prevádzke zariadenia v mestách Bydhošť (s kapacitou 180-tisíc ton odpadu ročne), Krakov (250-tisíc ton), Štetín (180-tisíc ton), Konin (94-tisíc ton), Bielostok (120-tisíc ton) a Poznaň (210-tisíc ton). Ostatné štáty V4 – Maďarsko, Česká republika a Slovensko – tento trend, naopak, nezachytili a finančnú pomoc z európskych fondov nevyužili.

Na Slovensku len dve

Z hľadiska kapacít na energetické využitie odpadu je na tom naša krajina ešte horšie ako zvyšok EÚ. V roku 1978 tu síce vznikla prvá prevádzka ZEVO v bývalom Československu a v roku 1990 ďalšia, ale odvtedy už nijaká nová nepribudla.

"Na Slovensku stále väčšinu odpadu skládkujeme, pretože máme iba dve zariadenia ZEVO – v Bratislave a Košiciach. Čiže aj reziduálny odpad vznikajúci pri recyklácii končí približne na 80 percentách územia krajiny na skládkach,“ objasnil Christenko.

Podľa neho je situácia alarmujúca. Ako zdôraznil, kým u nás si myslíme, že ďalší odpad už vznikať nebude, v ostatných štátoch sa pripravuje výstavba nových zariadení ZEVO s končiacou podporou EÚ.

"V apríli Európska komisia zverejnila, že Poľsku poskytne novú subvenciu vo výške 54 miliónov eur pre ZEVO s kapacitou 100-tisíc ton ročne v meste Olštýn a v októbri zverejnila informáciu o ďalšej podpore pre podobné zariadenie v meste Gdansk, a to v hodnote 64 miliónov eur pre zariadenie s kapacitou 160-tisíc ton ročne. Rok predtým získal 48 miliónov eur z kohéznych fondov podobný projekt v litovskom Vilniuse,“ porovnal Christenko.

Na nedostatočnú kapacitu ZEVO upozorňujú i odborníci v Česku, kde v súčasnosti fungujú štyri také zariadenia – v Prahe, Brne, Liberci a v Chotíkove pri Plzni. Ročne dokážu spracovať zhruba 750-tisíc ton odpadu. Ak by však Česi mali splniť stanovené ciele EÚ, kapacitu ZEVO by mali navýšiť ešte o ďalších 950-tisíc ton.

Škodlivé skládky

Investovať do prevádzok ZEVO sa oplatí. V krajinách ako Švédsko, Fínsko či Rakúsko existujú desiatky týchto zariadení a práve vďaka kombinácii recyklovania a energetického využitia odpadu sa tam podarilo zredukovať škodlivé skládkovanie takmer na nulu. Na porovnanie: Slovensko stále skládkuje asi 60 percent odpadu.

Naozaj teda platí, že v každom štáte, kde sa venovali výstavbe ZEVO, počet skládok poklesol. To prospieva životnému prostrediu, pretože skládky produkujú skleníkové plyny, najmä veľmi škodlivý metán. Na rozdiel od skládky, kde škodlivé látky voľne unikajú do ovzdušia, však komíny všetkých prevádzok ZEVO nonstop kontrolujú štátne inšpekčné orgány.

Christenko navyše varoval, že ak budeme čakať so založenými rukami do roku 2035, budeme nakoniec čeliť vážnej kríze so spracovaním odpadu. Následkom toho bude nielen jeho hromadenie a skládkovanie, ale aj ilegálne obchodovanie s ním v rámci celej Európy.

"Je nevyhnutné, aby sme o tejto téme začali otvorene diskutovať a našli dlhodobé riešenie tohto problému,“ uzavrel Christenko.

Čo je ZEVO

Foto: Eurostat

ZEVO Zariadenie na energetické využitie odpadu.

• zariadenie, ktoré využíva odpad na výrobu tepelnej a elektrickej energie
• na rozdiel od spaľovne teda odpad nielen likviduje, ale aj zužitkováva
• vyrobené teplo sa používa na vykurovanie priemyselných objektov i domácností
• napríklad v Košiciach sa takto v zime vykuruje asi 2 400 bytov
• je šetrnejšie k životnému prostrediu aj k ľudskému zdraviu
• musí dodržiavať veľmi prísnu európsku i domácu legislatívu
• má povolené len minimálne hodnoty emisií, ktoré môže vypustiť do ovzdušia
• výrobou energie z odpadu šetrí zdroje surovín

Energetické využitie zvyškového odpadu

prispieva napríklad ku dekontaminácii

• hygienických odpadov
• znehodnotených plastov (plasty sa nedajú recyklovať donekonečna, iba 2–3-krát)
• mnohých druhov odpadu, ktoré obsahujú nebezpečné látky ako ftaláty, brómované spomaľovače horenia, iné odolné biologické znečisťujúce látky či ťažké kovy
• odpadu z triediacich a recyklačných zariadení: častí odpadu, ktoré majú nižšiu kvalitu (napríklad degradovaný materiál, ktorý už opakovane recyklovali)
• znečisteného alebo zmiešaného odpadu, ktorý nemožno recyklovať
• zvyškového odpadu po separovanom zbere

Zdroj: KOSIT, EWIA