Časy lacnej bravčoviny sa skončili, ceny lámu rekordy

, 02.12.2019 06:00

Mäsiari oznámili, že od decembra predpokladajú zvýšenie cien mäsa a bravčových výrobkov o 10 až 12 percent a pri niektorých produktoch vyletia ceny až o 20 percent.

Za zdražovaním najobľúbenejšieho mäsa na Slovensku je epidémia afrického moru ošípaných. Tá celosvetovo zdecimovala chovy a presmerovala exportné toky mäsa z Európy do Číny a ostatných ázijských krajín.

Slovensko, ktoré prišlo o sebestačnosť v produkcii bravčového mäsa a v lete ho zasiahol africký mor ošípaných (AFM), je odkázané na dovozy. Krajina bolestivo vníma každý pohyb na cenových burzách. Po necelom trojmesačnom utíšení beztak vysokých cien prišla studená predvianočná sprcha. Bravčovina ide opäť hore.

Burzy zdvihli cenu o 5 percent a celkovo od začiatku roka o 40 až 45 percent. Informovala o tom výkonná riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai. Situáciu z pohľadu spracovateľov mäsa označila za kritickú. Tí totiž väčšinu bravčového mäsa nakupujú v zahraničí.

"Rastúce ceny bravčových polovíc ako základnej výrobnej suroviny majú zásadný vplyv na cenotvorbu výsekového mäsa i mäsových výrobkov. Výrobcovia sú preto nútení premietnuť ich aj do odberateľských cien,“ konštatovala Eva Forrai.

V Číne, kde v dôsledku epidémie afrického moru uhynuli a zlikvidovali milióny ošípaných, došlo k dramatickému nedostatku mäsa. Rast životnej úrovne Číňanov sa premietol do zvýšenej spotreby mäsa. Číňania skonzumujú ošípanú doslova do posledného kúska, kulinársky využijú uši aj paprčky. Dostatok mäsa je vecou politickej stability a krajina neváha importovať mäso. To spolu s dopytom po bravčovom v ďalších krajinách juhovýchodnej Ázie zmenilo pomery na svetovom trhu s mäsom.

Spotreba bravčového mäsa však počas hospodárskej konjunktúry v tomto desaťročí stúpla aj na Slovensku. Pohybuje sa na úrovni okolo 35 kilogramov, ale domáce poľnohospodárstvo nie je schopné pokryť rastúci dopyt. Domáce chovy sú zdecimované, keď v priebehu posledných tridsiatich rokov klesli stavy ošípaných z 2,5 milióna zvierat na zhruba 600-tisíc. Tomu zodpovedá aj miera sebestačnosti. Domáca výroba je schopná pokryť reálne len čosi okolo jednej štvrtiny a možno iba jednej pätiny spotreby vlastným mäsom.

"Je to preto, lebo časť jatočne zrelých ošípaných sme nútení predávať do zahraničia,“ povedal predseda družstva Agrospol Boľkovce Rastislav Slocík. Za nepochopiteľnou obchodnou politikou sú praktiky slovenského mäsového priemyslu, ktorý už viac ako desaťročie uprednostňuje nákupy bravčového mäsa zo zahraničia.

Nie je mäsiar ako mäsiar

Slocík podotýka, že nemožno všetkých mäsiarov hádzať do jedného vreca, ním vedené družstvo predáva ošípané napríklad dunajskostredskému Istermeatu, ale takmer polovica dochovaných prasiat zo slovenských chovov končí v zahraničí. Nielen preto, že na Slovensku mnohé podniky mäsopriemyslu po nevydarených privatizáciách a modernizáciách skončili, ale mnohí veľkí spracovatelia sa odrezali od bitúnkov. Elegantne sa tým zbavili nevyhnutnosti investovať do drahých ekologických koncoviek.

Za orientáciou nakupovať mäso z dovozov bola aj príležitosť nakupovať mäso na Západe v rámci prebytkov, ktoré sa hromadili z rôznych dôvodov – ruské embargo či výpredaje v rámci obmien mäsa zo štátnych hmotných rezerv bohatých západoeurópskych krajín.

Výrazne sa zmenil aj život na vidieku a pomery v slovenskom poľnohospodárstve. "Všade tam, kde zatvorili farmy ošípaných, sa ich už nepodarilo obnoviť. Podnikom na jednej strane chýbali zdroje na modernizáciu fariem a súčasne nevedeli nájsť ľudí, ktorí by sa zamestnali ako ošetrovatelia,“ konštatoval predseda družstva v Sokolciach Peter Lelkes, kde ešte funguje jeden z posledných chovov ošípaných v okrese Komárno.

Nedostatok mäsa tlačí cenu hore. Rastislav Slocík hovorí o plynulom raste od začiatku tohto roka. Kým v januári predávali poľnohospodári ošípané kilogram v živom za 1,14 eura a v júli za 1,45 eura, tak v prvom decembrovom týždni im odberatelia ponúkajú už 1,60 eura.

Chovatelia na tenkom ľade

Zdraženie cítia aj spotrebitelia. Bravčové stehno, ktoré sa ešte pred dvoma rokmi predávalo kilogram po 4 až 4,50 eura, stojí teraz 5,80 eura, panenka ide dokonca po desať eur. Pravda, reťazce dokážu vyjsť spotrebiteľovi v ústrety, keď jeden z nich ponúkol v akcii karé bez kosti po 3,79 eura – zlacnil ho o 36 percent. Nebolo to však slovenské bravčové, ale nemecké.

Na otázku, či rok trvajúca konjunktúra môže odštartovať návrat k chovu ošípaných, dal Rastislav Slocík opatrnú odpoveď. "Napriek oživeniu chodíme po tenkom ľade. Naša farma leží len 35 kilometrov od Šalgotajánu v Maďarsku, kde behajú diviaky nakazené africkým morom ošípaných. V okrese Rimavská Sobota a Lučenec nemôže pokojne spávať ani jeden z chovateľov ošípaných, pretože nebezpečenstvo epidémie je doslova za plotom našich fariem.“

Chovatelia síce registrujú zvýšený dopyt po odstavčatách, ale budovať nové farmy sa slovenskí poľnohospodári nechystajú. Viac či menej provizórne chovajú zvieratá v existujúcich starších objektoch, ale na dlhodobé chovateľské aktivity sa príliš nepripravujú.

"Jednak sú opatrné poisťovne, ktoré vidiac číhajúce riziko nemajú záujem poisťovať nové chovy, jednak je voči každej novej farme averzia zo strany vidieckeho obyvateľstva. Došlo k veľkej generačnej výmene. Ľudia síce proklamujú záujem kupovať si slovenské mäso, ale nechcú mať farmy v katastroch obcí, kde bývajú. Slovenský vidiek si totiž čoraz viac osvojuje životný štýl typický pre obyvateľov mesta,“ konštatoval zmeny v slovenskej spoločnosti Rastislav Slocík.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #bravčové #africký mor
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku