Mestá ľuďom prudko zvýšia dane. Pozrite sa, kde o koľko

, 13.12.2019 11:00

Desiatky eur navyše si od januára priplatia ľudia za dane z nehnuteľností. Mestá a obce jedna za druhou pristupujú k radikálnemu zdvíhaniu poplatkov. Či je zdražovanie oprávnené a mestá narábajú s peniazmi efektívne, o tom sú mnohé pochybnosti. Na jednej strane majú obce viac povinností, zároveň však majú vďaka rastu zamestnanosti a platov podstatne viac z podielových daní.

Napríklad príjmy Bratislavy sa za posledných päť rokov zdvihli takmer o polovicu a magistrát aj tak od januára pristupuje k nárastu sadzieb dane z nehnuteľností až o 50 percent. V prípade bytov a rodinných domov sa poplatok za meter štvorcový dostane na 90 centov až jedno euro. Bratislava bude mať od januára spolu s Trnavou najvyššie dane v krajine. Trnava dokonca presadzovala zvýšenie daní až o 200 percent. Naopak, najmenej sa bude platiť v Košiciach (0,26 až 0,4 eura za m2).

Bratislava je kvôli cenám služieb, bytov či prenájmov už aj tak najdrahším mestom na Slovensku. Primátor Matúš Vallo napriek tomu tvrdí, že musí vybrať viac. Odôvodňuje to tým, že vláda mestá zaťažila odpratávaním snehu z chodníkov či znižuje mestám podielové dane cez pokles daní zo mzdy za zamestnancov.

Dane z nehnuteľností platné od januára 2020
  Bratislava Košice Trnava Nitra
byt 0,90–1 0,265–0,4 1 0,465
dom 0,90–1 0,265–0,4 1 0,465
garáž 1,50–2 0,80–1,15 1,3 0,9
administratívna budova 7–9 4,20–5,50 5 4,65
priemyselná budova 5,75–7 3,50–4 5 4,65
rekreačná chata 2,25–3,50 1 0,8 0,6
         
  Trenčín B. Bystrica Žilina Prešov
byt 0,5 0,5 0,5 0,425
dom 0,5 0,5 0,5 0,425
garáž 1,43 1,3 2 1,24
administratívna budova 4,5 5 5 4,25
priemyselná budova 4,5 5 5 4,25
rekreačná chata 0,84 0,85 2 1

VIDEO: Pozrite sa, ako primátor Bratislavy Matúš Vallo zdôvodňoval návrh na razantné zvýšenie daní.

Po novom si tak v hlavnom meste za byt v centre s rozlohou 70 metrov štvorcových majiteľ zaplatí daň 70 eur na rok. V mestskej časti Devínska Nová Ves ho podobný byt vyjde na 63 eur ročne. Ešte výraznejšie si však priplatia podnikatelia. Za prevádzku v nebytovom priestore zaplatia od 3,50 až do 6 eur za meter štvorcový. Za menší obchodík tak majiteľ zaplatí aj 120 eur za rok.

Ľudia by však podľa mesta mali vyššie dane pocítiť na službách. "Zvýšený výnos dane pôjde na projekty, z ktorých budú profitovať všetci Bratislavčania a Bratislavčanky,“ hovorí hovorca primátora Peter Bubla. Mesto to už má aj rozrátané – 18 miliónov eur z trojročného rozpočtu by malo ísť na opravu ciest a chodníkov. Rovnaká suma má ísť aj na skvalitnenie verejného priestoru. "Z týchto peňazí bude môcť byť zrekonštruované Komenského námestie, Jurigovo námestie, zrevitalizovaný Sad Janka Kráľa, promenáda na Železnej studničke, vyriešená doprava a parkovanie na Kamzíku,“ hovorí Bubla.

V tomto roku navyšovalo mesto hlavne kapitolu dopravy a mestskej polície. "Dotácia z rozpočtu mesta na bežné výdavky MHD pre Dopravný podnik bola v objeme vyše 71,5-milióna eur, čo je takmer o 13 miliónov eur viac ako minulý rok,“ hovorí Bubla. Rozpočet zahŕňal už aj prvú investíciu do zavedenia parkovacej politiky, dodal. Na zavedenie parkovacej politiky išlo 500-tisíc eur. Ďalšie výdavky v celkovej sume 1,8 milióna eur boli podľa Bublu vyčlenené na výstavbu parkovacích miest a vybudovanie záchytných parkovísk.

Bratislava obhajuje navýšenie poplatkov pre obyvateľov novou legislatívou. Pokles daní zo mzdy zvyšuje príjmy ľudí, mestám však ukrajuje z podielových daní. No tie v prípade hlavného mesta vôbec nie sú malé. Daňové príjmy sa podľa schváleného rozpočtu očakávajú v roku 2020 v sume vyše 239 miliónov eur. Z toho podielové dane tvoria takmer 172 miliónov eur – teda stále približne o šesť miliónov eur viac ako v tomto roku. V ďalších rokoch počíta mesto s ich zvyšovaním.

Podnikatelia nesúhlasia

Podnikatelia s takýmto rastom miestnych daní nesúhlasia. Oproti roku 2005 sa príjmy samospráv zvýšili až o 85 percent, pričom obce a mestá vytvorili obrovské prebytky vo výške 3,134 miliardy eur, tvrdí Klub 500, Slovenská obchodná a priemyselná komora a Republiková únia zamestnávateľov. Len v roku 2018 to podľa nich bolo až 375 miliónov eur. Neobstojí podľa nich ani argument o opatreniach vlády. Dôvodia prepočtami Združenia miest a obcí Slovenska – to totiž hovorí len o výpadku 80 miliónov eur. Len o niečo vyššom výpadku hovorí Únia miest a obcí – a to 104 miliónov eur.

"Nevidíme dôvod, prečo by mala samospráva zvyšovať dane z nehnuteľností a už vôbec nie tak radikálne,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Doplatia na to hlavne firmy s obrovskými výrobnými halami. "Pri firme s 1 000 zames­tnancami predstavuje navýšenie dane z nehnuteľností extra náklady vo výške až 300 000 eur,“ hovorí. Výsledkom tak môže byť podľa neho prepúšťanie.

Samosprávy by si mali upratať na vlastnom prahu, odkazuje prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. "Mestá a obce by mali v prvom rade siahať do svojich rezerv, až potom pýtať peniaze od občanov a firiem. To si však žiada urobiť väčší poriadok v rozpočtoch, ale i vo fungovaní,“ hovorí. Stále podľa neho chýbajú spoločné úradovne, málo efektívne fungujú i školy pod gesciou samospráv.

  • Zvyšovanie daní obhajujú samosprávy rastom výdavkov. S príchodom nového roka totiž musia o 10 percent vzrásť platy zamestnancov.
  • Samosprávy sa tiež sťažujú na viaceré vládne opatrenia, ktoré im zvyšujú výdavky a medzi nimi sú napríklad obedy zadarmo.
  • Starostovia spolu s primátormi tiež kritizujú zvýšenie nezdaniteľného minima, ktoré v závislosti od veľkosti obce pripraví samosprávu o tisíce až milióny eur.
  • S príchodom nového roka zdražie vo väčšine miest aj poplatok za komunálny odpad. Časť samospráv navyše zavádza úplne nový poplatok za rozvoj, ktorý doteraz nevyberali.
  • Majitelia firiem upozorňujú, že pre rázne zvýšenie miestnych daní hrozí aj prepúšťanie.

V Žiline drahšie aj smeti

Miestne dane išli hore aj v Žiline. Mestské zastupiteľstvo o tom rozhodlo ešte začiatkom mesiaca. "Daňová sadzba pri dani z nehnuteľností stúpne z 0,20 na 0,50 eura na meter štvorcový,“ povedal hovorca mesta Vladimír Miškovčík. Podľa prepočtov radnice by vyššia daň z nehnuteľností mala mesačne zdražiť bývanie v byte s rozlohou 70 metrov štvorcových o 1,75 eura. Majiteľov domov s výmerou 150 metrov štvorcových to vyjde viac o 3,75 eura mesačne. Takmer tretina vyzbieraných financií má ísť na investičné akcie. Aspoň časť by sa tak mala vrátiť k ľuďom. Hore išli aj poplatky za komunálne odpady a drobný stavebný odpad – a to mesačne o 54 centov.

"Ročne to bude predstavovať sumu 27,60 eura, dnes Žilinčania platia za komunálny odpad ročne 21,17 eura,“ hovorí Miškovčík. Výsledkom však má byť aj zlepšenie nakladania s odpadmi v Žiline – pribudnúť majú zberné dvory, odpadkové koše na uliciach, ale aj zber zeleného odpadu zo záhrad a domov. Mesto tiež plánuje investovať do jarného a jesenného čistenia.

Za všetkým majú byť opatrenia vlády. Tie zvýšili budúcoročné výdavky mesta približne o päť miliónov eur, vysvetľuje Miškovčík. "Ak chceme zachovať služby na úrovni, akú od nás požadujú občania a chceme mesto naďalej rozvíjať, nemali sme inú možnosť, ako prijať aj nepopulárne opatrenia,“ hovorí. Zvýšenie minimálnej mzdy zdvihlo výdavky mesta na budúci rok o takmer dva milióny eur. Chodníková novela zdvihla výdavky o 320-tisíc eur, rekreačné poukazy ubrali ďalších 185-tisíc.

Na druhej strane v posledných rokoch mestu rástli aj príjmy. Kým v roku 2014 putovalo do mestskej kasy z podielových daní necelých 22 miliónov eur, vlani to bolo už takmer 34 miliónov eur. V tomto roku Žilina očakáva plnenie vo výške 37 miliónov eur. A na budúci rok odhaduje príjem vyše 38 miliónov eur.

Nové sadzobníky v Nitre

Dane mení od nového roka aj Nitra. Aj tu poslanci o rokovali o nových sadzobníkoch vo štvrtok. "Schválené sadzby dane z nehnuteľností platné pre rok 2020 zvýšia predpis dane z nehnuteľností o 2 161 473 eur,“ povedal hovorca mesta Tomáš Holúbek. Nemenili sa len dane z pozemkov. Kým doteraz ľudia platili za meter štvorcový 0,35 eura, po novom ich to vyjde na 0,465 eura.

Aj Nitra dôvodí zmenu poplatkov zmenami v legislatíve. "Podobne ako ostatné samosprávy, nás k tomu núti štát, ktorý mestám a obciam pridáva stále nové a nové povinnosti a nedáva nám na ne žiadne peniaze,“ hovorí Holúbek. Konkrétne ide podľa neho o starostlivosť o takmer 400 kilometrov chodníkov, rekreačné poukazy či takzvané obedy zadarmo a tiež zvyšovanie platov v školstve.

"Možnosti sme mali len dve – buď obmedziť poskytovanie služieb, na ktoré sú obyvatelia krajského mesta zvyknutí, čo sme robiť prirodzene nechceli, alebo upraviť dane a poplatky,“ dodáva hovorca Nitry. V Nitre pritom s výrazným zvýšením príjmov z podielových daní v budúcom roku nepočítajú. Podľa návrhu rozpočtu by sa mali viac-menej udržať na tohtoročnej úrovni – a to okolo 33 miliónov eur. Mesto tak musí hľadať aj iné zdroje na splnenie vládnych opatrení.

Vo štvrtok sa rozhodovalo aj v Poprade. Daň z nehnuteľností sa tu dostane na 35 centov za meter štvorcový. Doteraz obyvatelia platili 0,165 eura. Byt s rozlohou 70 metrov štvorcových tak vyjde na 24,50 eura ročne, namiesto doterajších 11,55 eura. Mesto ponúka aj naďalej zľavnené sadzby pre obyvateľov nad 64 rokov či osoby so zdravotným postihnutím. Mesto zavádza aj poplatok za rozvoj – a to od troch do 35 eur za každý, aj začatý meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Výnos podielových daní pre rok 2020 rozpočtuje Poprad na 24 miliónov eur. Ide tak o trojpercentný nárast oproti tomuto roku.

Zľava pre seniorov v Bystrici

Ani Banská Bystrica nie je výnimkou. Aj tu si obyvatelia priplatia. Závisí však aj od druhu ich nehnuteľnosti. "Pri stanovení výšky sadzieb boli zohľadňované legislatívne povinnosti, ako je zjednotenie výšky sadzieb za podlažie a vyrovnanie 10-násobku najnižšej a najvyššej sadzby dane pri stavbách,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta Dominika Mojžišová. Daň za dom sa tak zvýši o 20 centov za meter štvorcový, pri bytoch o 17 centov. Garáže idú hore o 40 centov za meter štvorcový, chaty o 25 centov.

"Za byt s rozlohou 80 metrov štvorcových je to nárast o 13,60 eura ročne, čo je 1,10 eura na mesiac,“ hovorí Mojžišová. Suma za rodinný dom sa navýši o 36 eur, čo sú 3 eurá na mesiac, dodáva. Seniori nad 62 rokov však dostanú od mesta 50-percentnú zľavu. Hore ide aj tu ročný poplatok za komunálny odpad. A to z 29,20 eura na osobu na 32,85 eura. No poplatok za rozvoj Banská Bystrica nezavádza.

"Samospráva upravovala sadzby daní z nehnuteľností naposledy v roku 2012, a to aj napriek tomu, že náklady dodávateľov jednotlivých služieb počas posledných siedmich rokov výrazne stúpli,“ hovorí Mojžišová. Len výdavky na energie išli za ten čas podľa nej hore o viac ako 500 000 eur – teda o vyše pätinu. Mzdy až o päť miliónov eur – teda 60 percent, dodáva Mojžišová. Rovnako mestu nepomohla ani rastúca inflácia, rast cien energií či už spomínané legislatívne zmeny. Banská Bystrica tiež počíta s tým, že v budúcom roku jej príjmy z podielových daní neporastú tak ako po minulé roky. "Príjem z podielových daní sa v posledných rokoch medziročne zvyšoval o cca 8 až 12 percent, pre budúci rok je predpokladaný nárast len vo výške cca 3 percent,“ hovorí Mojžišová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#samosprávy #obce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku