Do roku 2021 by sa naša životná úroveň mala priblížiť 80-percentnému priemeru EÚ. Informovala o tom v piatok Národná banka Slovenska (NBS) na základe analýzy konvergencie, teda približovaniu sa slovenskej ekonomiky k EÚ.
„Slovensko dobieha EÚ aj v produktivite práce. Tento rok rástla u nás o 1,2 p. b. na 83 % priemeru Európskej únie. Priemer EÚ sa pritom zvýšil o 0,5 %,“ uviedol hovorca NBS Peter Majer. Zamestnanosť na Slovensku rástla vlani rýchlejšie, ako priemer EÚ. Kým u nás to bolo o 2 %, priemer EÚ je 1,6 %. V tomto roku sa už rast zamestnanosti spomaľuje. Rástla aj priemerná reálna mzda, vlani o 3,6 %, v prvom polroku tohto roka o 5,8 %.
„Rastie aj produktivita práce v prepočte na jedného pracovníka. Kým od roku 2015 klesala, v roku 2018 začala opäť stúpať a vrástla na 81,3 % priemeru EÚ,“ priblížil Majer. Nezamestnanosť na Slovensku na úrovni 6,5 % sa dostala pod priemer EÚ (6,8 %).
Postavenie Slovenska v konkurencieschopnosti sa už niekoľko rokov zhoršuje, čo podľa NBS môže v budúcnosti spomaliť náš rast. V rebríčku kvality podnikateľského prostredia Doing Business SR klesla o tri priečky na 42. miesto. Najlepší sú Nový Zéland, Singapur a Dánsko, Spojené kráľovstvo je na deviatom, Švédsko na dvanástom a Lotyšsko na 14. mieste.
Zo štátov V4 je pred SR Česko na 35. a Poľsko na 33. mieste, Maďarsko je na 53. pozícii. Všetky štáty V4 si však pohoršili o tri až šesť miest. V rebríčku globálnej konkurencieschopnosti od Svetového ekonomického fóra je Slovensko na 42. mieste, tu si pohoršilo len o jednu priečku. Česko je 32., Poľsko 37. a Maďarsko 47., no ako jediné si polepšilo o jedno miesto. Na čele tohto rebríčka sú Singapur, Hongkong a USA. Holandsko je na štvrtom a Nemecko na siedmom mieste spomedzi štátov EÚ.
„Slovensku sa síce darí v najdôležitejších ukazovateľoch dobiehať priemer EÚ (HDP, produktivita), no zaostáva v podpore podnikateľského prostredia a reforiem. A to nielen voči štátom EÚ, ale aj regiónu V4,“ upozornil Majer. Pokračuje znižovanie regionálnych rozdielov v nezamestnanosti a priemernej nominálnej mzde.
„Napríklad, rozdiely v nezamestnanosti sú v súčasnosti asi polovičné v porovnaní s obdobím po finančnej kríze a asi tretinové v porovnaní so začiatkom tohto tisícročia. Napriek pokroku v zbližovaní regiónov, v medzinárodnom kontexte patrí Slovensko medzi krajiny s vysokými regionálnymi rozdielmi, a to tak v oblasti trhu práce ako aj HDP na obyvateľa,“ podotkol Majer.
Zbližovanie sa krajín EÚ sa podľa NBS od krízy výrazne spomalilo. Pred krízou sa rozdiely medzi krajinami znižovali o 3,8 až 4,2 % ročne, kým po kríze je to už iba 2,6 %. Odstránenie polovice rozdielu medzi krajinou a priemerom EÚ trvalo pred krízou 17 až 18 rokov a po kríze až 27,5 roku.