Prečo rokovania trvali dlhé mesiace?
Tušil som, že to nebude ľahké, preto som obidve strany pozval rokovať o budúcom tranzite už začiatkom roku 2019. Jeden z hlavných problémov bol technický – urobiť reformy na Ukrajine, oddeliť prepravnú sústavu od plynárenského gigantu Naftogazu, uplatňovať legislatívu EÚ, aby tranzit fungoval transparentne a predvídateľne. Zabralo to veľa času, aby to Kyjev stihol. Na druhej strane bolo potrebné vysvetľovať ruskej strane, čo to bude znamenať a prečo je dôležité zachovať tranzit cez Ukrajinu. V mene Európskej komisie som Kyjevu aj Moskve navrhol parametre, ako by nová dohoda mohla vyzerať.
Čo je jej hlavný obsah?
Rusi sa zaviazali, že v tomto roku budú dodávať 65 miliárd kubických metrov plynu. Ďalšie štyri roky to bude 40 miliárd kubíkov ročne. Ide pritom o minimálne objemy, podľa dopytu sa dá prepraviť aj viac a nazdávam sa, že sa tak aj stane. Pri podobných kontraktoch sa dohoda uzatvára na päť rokov, ale potešilo ma, že obe strany sa podarilo presvedčiť, aby sa dohoda podpísala s výhľadom na ďalších 15 rokov, do roku 2034. V závere bolo ešte náročné trojstranné rokovanie v Bruseli, na ktorom sa zúčastnila aj slovenská strana.
O čo išlo?
Slovenský prepravca Eustream sa potreboval s ukrajinským partnerom dohodnúť na podmienkach súvisiacich s objemom a zložením plynu, ktorý bude tiecť do EÚ od stanice Užhorod-Veľké Kapušany. Po trinástich hodinách pri rokovacom stole sa dosiahla dohoda. Veľmi sa teším, že sa nezopakuje dramatická situácia z januára 2009, keď sa pre chýbajúcu dohodu medzi Kyjevom a Moskvou musela na Slovensku zastaviť výroba v podnikoch a posledné zásoby plynu sa museli presmerovať do nemocníc a domácností.
V čom spočíva záruka, že Rusko pošle dohodnuté objemy plynu?
V angličtine sa tomu hovorí ship or pay, čo znamená dodaj alebo zaplať. Existuje garancia, že keby ruský Gazprom nedodal dohodnuté minimálne objemy plynu, tak by musel zaplatiť zmluvnú pokutu. Toto je veľmi silná záruka v novej dohode. Ešte si dovolím dodať, že Európska únia má v pláne stať sa okolo roku 2050 uhlíkovo neutrálna, ruský zemný plyn dovtedy bude pre nás nepochybne významnou energetickou surovinou.
Zemnému plynu sa snaží konkurovať skvapalnený plyn (LNG). Ide o surovinu napríklad už nielen z Kataru, lebo aj Američania sa usilujú preraziť na európskom energetickom trhu. Má LNG z USA šancu medzi zákazníkmi v EÚ?
Podmienkou, pochopiteľne, je, aby predajca ponúkol záujemcom prijateľnú cenu a kvalitné služby, na aké sú nákupcovia v Európe zvyknutí. V EÚ nám ide o diverzifikáciu energetických zdrojov, takže LNG považujem za dôležitú bezpečnostnú poistku v oblasti energetiky.