Potraviny mierne zlacneli, nie nadlho

Lacnejšia bryndza, med, jablká, jogurty aj rajčiny. Teda aspoň naoko. Od začiatku nového roka sa totiž znížila z 20 na 10 percent daň z pridanej hodnoty na ďalšie potraviny. Tú presadili ešte vlani národniari. Medzi zdravé potraviny sa dostali aj čerstvé, teda nedopekané, rožky.

20.01.2020 00:00
debata (8)

To, nakoľko a či vôbec ľudia pri nákupoch nižšiu sadzbu pocítia, závisí hlavne od toho, čo nakupujú. Inak na tom jednoducho bude milovník jogurtov či jabĺk ako ten, čo uprednostní čokoládovú tyčinku.

Za zdravý košík s obsahom dvoch litrov mlieka, desiatich rožkov, štyroch jogurtov, acidka, menšieho medu, bryndze a kila jabĺk tak človek zaplatí teraz približne o euro menej ako vlani. Po novom totiž jahodový jogurt stojí okolo 39 centov namiesto 43 centov. Polotučné mlieko padlo z 0,89 eura na 0,79 eura za liter. O 14 centov lacnejšie – teda za 1,59 eura, sa dá kúpiť aj 250-gramové balenie kvetového medu. Nejde o veľké rozdiely a stále platí, že viac sa dá ušetriť pri nákupe tovaru v akcii.

"Zníženie dane z pridanej hodnoty v prípade zdravých potravín nemusí automaticky znamenať vo výslednej inflácii pokles ich cien,“ hovorí analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská. Dosah nižšej sadzby na vývoj cien potravín bude závisieť aj od výsledného podielu zdravých potravín na celkovom spotrebnom koši potravín. Výsledkom tak podľa Sadovskej môže byť len "pomalšie zdražovanie potravín“.

zväčšiť
Ako zlacneli potraviny, graf

V tomto roku Sadovská očakáva predsa len takmer o polovicu nižšie zdražovanie potravín ako vlani. A to na úrovni dvoch percent.

Naposledy sa DPH znižovala z 20 na 10 percent na takzvané základné potraviny, čo presadila jednofarebná vláda Smeru od januára 2016. Vtedy klesla daň na čerstvý chlieb, maslo, smotanu, mlieko, sladkovodné ryby, bravčové, jahňacie, hovädzie mäso, hydinu a aj mäso z kôz.

Efekt nižšej sadzby od januára 2020 bude na ceny vybraných potravín tlmiť zdraženie energií, benzínu, ale aj zvýšenie minimálnej mzdy. Práve od nej sa odvíjajú príplatky za prácu v noci, vo sviatok či v niektorý z víkendových dní.

"Zníženie dane z pridanej hodnoty len približne na jeden až dva roky zastaví dlhodobý trend rastu cien potravín,“ odhaduje analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Najvýraznejší vplyv na ceny pocítia ľudia v prvom polroku 2020. Už koncom roka zrejme príde opäť k postupnému návratu priemerných cien na úroveň pred 10-percentnou sadzbou.

To, že od úpravy sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny si netreba sľubovať výrazné zlacnenie, potvrdil aj predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.

"Od 1. januára vďaka zásahom vlády výrazne stúpli náklady poľnohospodárom, potravinárom aj obchodníkom cez skokový nárast minimálnej mzdy, tým automaticky aj príplatkov za prácu cez víkend, v noci a vo sviatok a k tomu treba ešte prirátať výrazné zvýšenie cien energií a iných zákonných poplatkov,“ hovorí. Od zníženej sadzby si Krajčovič sľubuje maximálne spomalenie rastu cien.

Bez ovácií

Pôvodne chcela SNS zvýhodniť všetky zdravé a domáce potraviny. Výpadok zo štátnej kasy však bol nad dohodnutý koaličný limit. Národniarom tak neostalo iné, ako návrh okresať. Výsledkom je kompromis za 65 miliónov eur. Do zoznamu sa tak nedostala napríklad ani mrkva, pre ktorú by vypadlo ďalších šesť miliónov eur.

Nižšia sadzba DPH prichádza tentoraz s menšou slávou ako pred štyrmi rokmi. Obchodníci vtedajšie zníženie pol roka zverejňovali cez dvojité cenovky. Zaviazali sa k tomu dobrovoľne cez memorandum o zlacnení. V predajniach tak ľudia našli na tovaroch dve ceny – vyššiu s 20-percentnou sadzbou a nižšiu z 10-percentnou.

Teraz však obchodníci žiadne veľké záväzky neprijali. Dvojité cenovky tak nájdete len v obchodoch reťazca Kaufland. "Na to, aby zákazník videl, že skutočne došlo k zníženiu cien vzhľadom na zníženú sadzbu DPH používame dvojité cenovky,“ informovalo oddelenie komunikácie reťazca. Kaufland pritom pre zníženie dane zlacňoval už vlani začiatkom decembra. Ceny vybraných tovarov sa tu tak už pred sviatkami dostali na novoročnú úroveň.

Zlacňovalo sa už vlani

Ešte vlani skresali ceny aj v Lidli. Ľudí v decembri minulého roka lákali na ceny, pre ktoré už nemuseli čakať na zníženú DPH. Dvojité cenovky tu však tentoraz vynechali. "Prepočítanie ceny konkrétneho výrobku podľa zníženej sadzby DPH matematicky neprináša pokles ceny o desať percent,“ povedal hovorca spoločnosti Lidl Tomáš Bezák. Daň z pridanej hodnoty je totiž len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú predajné ceny produktov, dodal.

Od Nového roka má nové ceny aj sieť Coop Jednota. A to bez dvojitých cenoviek. Vrchný riaditeľ obchodnej sekcie siete Branislav Lellák vývoj cien v tomto roku optimisticky nevidí. "Cenotvorba predstavuje komplikovaný proces, do ktorého vstupuje veľa faktorov – od januára dochádza k zvýšeniu minimálnej mzdy, stúpajú ceny energií, príplatky za prácu cez víkendy a v noci,“ hovorí. Ceny energií, ale aj úpravy platov potrápia pritom nielen obchodníkov, ale aj dodávateľov.

Dvojité cenovky neuvidia ľudia ani pri nákupe v Tescu.

Nižšia DPH len spomalí rast cien

Bez výrazných cenových skokov. Tak sa dá zhrnúť dosah rozšírenia 10-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na čerstvú zeleninu, ovocie, kyslomliečne výrobky či čerstvé pečivo. Opatrenie zdražovanie síce jemne spomalí, no jeho efekt sa zníži z dôvodu drahších energií, mzdových príplatkov pre zamestnancov obchodov či vyšších cien na poľnohospodárskych burzách.

Ako to teda bude vyzerať s cenami potravín v tomto roku? "DPH na vybrané potraviny sa síce od januára znižuje, na druhej strane však viaceré faktory budú viesť k zvyšovaniu nákladov v potravinárskom sektore a tlačiť ceny potravín smerom nahor,“ upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová. Na mysli má nielen vyššiu minimálnu mzdu, od ktorej sa odvíjajú aj sumy príplatkov za prácu v noci, vo sviatok či cez víkend, ale aj draženie energií. Na tie tlačia aj rastúce ceny ropy či poľnohospodárskych produktov. Očakávame teda, že vo výslednom zúčtovaní dôjde len k spomaleniu cenového rastu potravín. "Tento rok by inflácia mohla mierne spomaliť svoje tempo rastu na 2,5 percenta,“ odhaduje analytička.

Ceny by tak mali rásť o niečo pomalšie ako vlani, keď poskočili o 2,7 percenta. V decembri minulého roka inflácia dosiahla tri percentá. Ukázali to údaje Štatistického úradu SR. Rýchlejšie rástli ceny len v roku 2012. Výrazne vlani zdraželi hlavne potraviny. V decembri medziročne poskočili až o 5,2 percenta.

Pod aktuálny vývoj cien potravín sa podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka podpisuje ešte stále africký mor ošípaných. Dražie kvôli nemu hlavne bravčové a výrobky z neho. V tomto roku však zdražovanie podľa neho zvoľní tempo – potraviny by mali dražieť len o vyše dve percentá. Nepodpíše sa však pod to nižšia sadzba dane z pridanej hodnoty, ale ekonomika. Jej pribrzdenie sa "začne podpisovať aj pod mierne spomaľovanie rastu cien tovarov a služieb“, vysvetľuje Koršňák.

Od začiatku nového roka platí znížená sadzba na vybrané zdravé potraviny. Tie tak rozšírili okruh schválený ešte v roku 2016.

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #DPH