Treba položiť už len niekoľko desiatok kilometrov potrubia v Baltskom mori, aby novou dlhou cestou mohlo prúdiť viac ruského zemného plynu do Európskej únie. Podarí sa to a ak áno, tak kedy vlastne?
John Herbst, bývalý ambasádor USA v Moskve, si myslí, že po zavedení sankcií neexistuje iná firma na svete, ako je švajčiarska Allseas, ktorá ukončila práce, čo by bola schopná dobudovať zostávajúcu časť potrubia. „Nie je nijaká ďalšia spoločnosť, ktorá by nespadala pod sankcie, čo by to vedela urobiť,“ povedal pre server Segodňa.
Ruský plynárenský gigant Gazprom je však presvedčený, že americké sankcie nič nezmenia na dokončení plynovodu. „Nord Stream 2, ktorý je hotový už z 94 percent, dokončí naša strana,“ citoval denník Financial Times zástupkyňu šéfa Gazpromu Elenu Burmistrovú. Rusi hovoria, že plynovod dokončia vlastnými silami do konca tohto roku alebo najneskôr v prvom štvrťroku 2021.
Nahnevaní Nemci
Nielen Rusko, ale aj Nemecko a spolu s ním niektoré ďalšie členské krajiny EÚ podozrievajú USA, že uvalením sankcií sledujú výlučne vlastné obchodné záujmy. Šéf Bieleho domu Donald Trump, ktorý v decembri 2019 podpísal sankcie, prízvukuje, že mu ide o energetickú nezávislosť európskych spojencov od dodávok z Ruska, ale na druhej strane čelí podozreniu, že mu záleží na tom, aby Američania mohli do Európy preraziť so skvapalneným plynom, ktorý je však drahší ako ruský zemný.
Ostrý odkaz do Washingtonu poslal šéf nemeckej diplomacie Heiko Maas, ktorý upozornil, že o energetickej politike v únii sa nerozhoduje za Atlantikom, ale na európskej pôde. Pridal sa aj bývalý kancelár Gerhard Schröder, ktorý označil Trumpov postup za neprijateľné zasahovanie do vnútorných záležitostí Nemecka. „Spojené štáty chcú určovať, s kým môžeme obchodovať a s kým nie. Nemôžeme to akceptovať. Nie sme päťdesiaty prvý štát USA,“ povedal pre noviny Neue Osnabrücker Zeitung. Schröder dodal, že takúto podobu amerického zasahovania do vnútorných záležitostí nezažil od znovuzjednotenia Nemecka.
Viedeň podporila Berlín
Z pohľadu Slovenska je projekt Nord Stream 2 problémový v tom, že postupne môže spôsobiť pokles objemu prepravy ruského zemného plynu cez Ukrajinu ďalej do Európy. V hre sú veľké peniaze v podobe poplatkov za tranzit cez slovenské územie.
Nemecko a niektoré ďalšie krajiny, naopak, poukazujú na to, že potrebujú nielen viac plynu z Ruska, ale nemenej im ide o jednoznačnú záruku jeho dodávok; zjavne tranzit cez Ukrajinu nepovažujú za bezpečnú samozrejmosť.
Proti americkým exteritoriálnym sankciám sa podobne ako Berlín vyjadrila Viedeň. „Odmietame ich, je to neprijateľné,“ povedal novinám Die Presse rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. Pokračoval, že projekt plynovodu cez Baltské more nijako neubližuje záujmom Kyjeva, pričom sa nazdáva, že USA uvalili sankcie na základe vlastných ekonomických cieľov bez toho, aby vzali do úvahy záujmy v EÚ. „Nemôžeme používať metódy staré tridsať rokov. Svet sa stal multipolárnym,“ dodal Schallenberg v narážke na to, že obdobie studenej vojny je už tri desaťročia minulosťou.
Reakcia Viedne nie je nijako prekvapujúca, pretože na projekte sa podieľa aj rakúsky plynárenský a ropný koncern OMV. „Znepokojuje ma situácia okolo Nord Stream-u 2. Ako je možné, že po investovaní miliárd eur do projektu, ktorý zákonne odobrili všetky regulačné úrady, sa tento zastavuje na základe zahraničných sankcií bez konzultácií s Európou,“ citovala agentúra ITAR-TASS šéfa OMV Rainera Seeleho.
Britské noviny Financial Times usudzujú, že napriek americkým sankciám je len otázkou času, kedy začne do EÚ tiecť ruský plyn cez potrubie na dne Baltského mora: „V skutočnosti tieto sankcie poslúžia jedine na to, aby sa oddialilo dokončenie Nord Stream-u 2 o jeden rok.“
Na prelome rokov 2020/2021 sa dozvieme, kto mal správny úsudok – či pesimistický Američan Herbst alebo optimistický ruský Gazprom. Teraz je faktom len to, že treba dokončiť ešte zhruba 160 kilometrov plynovodu.
Budovaný plynovod Nord Stream 2
- Trasa vedie z Ruska cez Baltské more do Nemecka. Predpokladá sa, že potrubie môže ročne zásobovať európske štáty zemným plynom v objeme 55 miliárd kubických metrov.
- Berlín a Moskva prízvukujú, že ide o výlučne ekonomický projekt. Kritici tvrdia, že Európania sa stanú viac závislí od Ruska v oblasti energetickej bezpečnosti. Poukazujú na to aj USA, ale Rusi sa domnievajú, že skutočný motív spočíva v snahe predávať americký skvapalnený plyn európskym odberateľom.