Výška deficitu verejných financií dosiahla v minulom roku celkovo 4,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), kým očakávania ministerstva financií sa pohybovali na úrovni okolo 6,5 percenta. Slovensko tak malo 6. najvyšší deficit v EÚ. Výška deficitu sa tak napokon vyšplhala na približne šesť miliárd eur, hoci rozpočet na rok 2023 počítal so sumou 7,8 miliardy eur.
Tento výsledok, hoci je výrazne lepší, ako sa čakalo, znamená výrazné zhoršenie stavu verejných financií v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Pozitívne výsledky ale neznamenajú, že vláda už nemusí šetriť. Tá sa v programovom vyhlásení zaviazala, že v tomto roku bude deficit medziročne klesať. „V roku 2024 bude zníženie deficitu verejných financií predstavovať 0,5 percenta HDP, a to tak, aby sa naďalej nezhoršovala životná úroveň obyvateľov, ktorá je jednou z najnižších v Európskej únii,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády. Schválený rozpočet na rok 2024 splnenie tohto sľubu, aj vzhľadom na lepšie hospodárenie verejnej správy v roku 2023, nezaručí.
Šetriť musia aj tak
Výsledky hospodárenia za rok 2023 stavajú úplne na hlavu deklarované konsolidačné úsilie vlády Roberta Fica (Smer) na rok 2024. Vláda si v rozpočte na tento rok namodelovala deficit vo výške 5,97 percenta HDP a tento deficit považuje za konsolidáciu na úrovni 0,5 percenta HDP. Vláda totiž počítala, že v roku 2023 bol schodok rozpočtu 6,5 percenta. Ak by vláda trvala na takmer šesťpercentnom deficite v tomto roku, stav verejných by neozdravovala.
Práve naopak, zhoršovala by ho. Ak teda koalícia strán Smer, Hlas a Slovenská národná strana chce splniť sľub a konsolidovať, musí ísť s deficitom nižšie. Nominálny deficit nemusí vláda automaticky znížiť na 4,4 percenta HDP. Dôležité je, aby o pol percenta klesli štrukturálne, teda trvalé výdavky. To môže vládny kabinet urobiť aj v prípade, že celkový deficit bude napokon v roku 2024 vyšší ako 4,4 percenta HDP.
Minulý rok bol na Slovensku turbulentný a v krajine sa počas neho vystriedali tri rôzne vlády. K lepšiemu výsledku, ako sa čakalo, výrazne prispela vláda Eduarda Hegera, ktorá dokázala vyrokovať, že peniaze z eurofondov sa budú dať použiť na krytie výdavkov spojených s pomocou s vysokými cenami energií. To, že sa takto použili peniaze z eurofondov, znamená pre rozpočet pozitívny stimul vo výške 0,8 percenta, čo je zhruba 937 miliónov eur.
Druhou najvyššou plusovou položkou boli pre rozpočet nižšie kapitálové výdavky, ktoré sa týkajú najmä obrany, keďže niektoré dodávky obrannej techniky sa posunuli na neskôr, preto ich Slovensko z rozpočtu na rok 2023 neplatilo. Celkovo ide o zníženie deficitu o 652 miliónov eur. V porovnaní s očakávaniami minuloročného rozpočtu sa štátu navyše podarilo aj lepšie vyberať dane.
Opatrenia sa už črtajú
S konsolidáciou na tento rok to pritom vôbec nevyzerá dobre. Opatrenia, ktoré vláda pripravila v závere minulého roka, stačili na šesťpercentný deficit. Súčasťou tohto balíka boli napríklad špeciálne dane pre banky, aj vyššie zdravotné odvody a okresanie príspevkov do druhého piliera.
Vláda si navyše pomohla účtovnou fintou, keď časť európskych peňazí súvisiacich s energopomocou zarátala do rozpočtu pre rok 2024. Zhruba 500 miliónov eur prichádza síce na Slovensko práve v tomto roku, no vecne tieto prostriedky patria do roku 2023.
Najnovšie vláda hľadá, kde ušetrí 1,4 miliardy eur. Sto miliónov do rozpočtu prinesú vyššie a nové dane z elektronických cigariet a sladených nápojov. Chýba „už iba“ 1,3 miliardy.
Čítajte viac Kamenický ukázal ochutnávku z ozdravných opatrení. Prichádzajú nové dane, Fico hovorí aj o prepúšťaní úradníkov
„Boríme sa s tým a naďalej musíme spraviť konsolidáciu vo výške jedného percenta,“ povedal v pondelok v relácii Rádia Expres minister financií Ladislav Kamenický. Priznal tiež, že „sú to nejaké konkrétne balíky, ktoré sú podporené šetrením na výdavkovej strane. Dá sa niečo ušetriť, ale nedá sa ušetriť jedna miliarda. Máme tu aj balíky, ktoré sú na príjmovej strane, to ale musíme prebrať na koaličnej rade,“ prezradil Kamenický. „Dokedy nebude jasná dohoda, nepoviem nikomu nič,“ dodal. Predstaviť ich chce do leta.
Povedal tiež, že sa musia „zbaviť“ úradníkov, ktorí „vyciciavali štát“. Každé ministerstvo však musí niečo „doručiť“, povedal. „Konsolidáciu musíme urobiť preto, aby sme ozdravili verejné financie a preto, aby sme si vedeli požičať na finančných trhoch za lacné peniaze,“ vysvetlil Kamenický. Obvinil tiež opozíciu, že rečami o bankrote štátu predražuje naše pôžičky. Záujem o kúpu nášho dlhu je dvojnásobný oproti tomu, čo Slovensko potrebuje, bránil sa Kamenický. „Po našich dlhopisoch je veľký dopyt,“ dodal.
Hľadajú sa peniaze na dôchodky
Rozpočtové čísla mohli byť ešte priaznivejšie, ak by do hospodárenia štátu nepriaznivo nezasiahli zmeny v dôchodkoch. V tomto prípade totiž štát rozdával. Vlani v máji, teda v čase, keď bola pri moci úradnícka vláda, schválil parlament mimoriadnu valorizáciu dôchodkov uprostred roka. Bolo to v neprehľadnom predvolebnom období, keď vláda Ľudovíta Ódora nemala žiadny vplyv na prácu poslancov. Následne v októbri štvrtá vláda Roberta Fica schválila aj vyšší trinásty dôchodok. Tieto opatrenia zhoršili výslednú bilanciu minuloročného rozpočtu o zhruba jednu miliardu eur. Ak by počas roka 2023 neprišla mimoriadna valorizácia a trináste dôchodky, deficit by dokonca klesol na 4,1 percenta. Problém s dôchodkami spočíva aj v tom, že ide o trvalé výdavky, ktoré sú do významnej miery kompenzované len dočasnými opatreniami. Práve zmeny v dôchodkoch tak významne ovplyvnili výšku trvalých výdavkov štátu, ktoré vstupujú do takzvaného štrukturálneho deficitu.
V roku 2022 pomáhal štátu rýchly rast cien, zvyšoval totiž jeho príjmy. V tomto roku už ale výšku štrukturálneho deficitu ovplyvnili najmä valorizácie dôchodkov a trináste dôchodky, v nemalej miere aj „rodinný balíček“ Igora Matoviča.
Čítajte viac Slovensko čaká masívne šetrenie. Musíme nájsť miliardy, ak chceme skutočne riešiť problémy
Minulý týždeň navyše poslanci schválili aj trvalé 13. dôchodky, ktoré budú v priemernej výške penzie, ktorú senior poberá. Najmenej to bude však 300 eur. V praxi tak starobný dôchodca dostane okolo 600 eur, vdovský dôchodok bude vo výške okolo 370 eur.
Minister práce hovorí, že treba na ne nájsť vyše 400 miliónov eur. Zatiaľ koalícia nepovedala, kde peniaze nájde. Minister vnútra v nedeľu vyhlásil, že to treba nechať na ministra financií. „Trináste dôchodky budú zaplatené,“ povedal Šutaj Eštok.
Opozičný líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hovorí, že „táto vláda doteraz nepredstavila plán na ozdravenie verejných financií a ide dávať ďalšiu polmiliardu na 13. dôchodky. Nemohli sme si dovoliť za to zahlasovať, preto sme sa zdržali,“ povedal.
Na druhej strane poslanci schválili zmeny v predčasných dôchodkoch, ktoré čiastočne pomôžu rozpočtu. No až za veľmi dlhý čas, upozorňuje rozpočtová rada. Okamžité a trvalé náklady zavedenia trinástych dôchodkov sa prvýkrát v rámci roka vykompenzujú opravou predčasných dôchodkov až o približne 25 rokov. „K úplnej kompenzácii všetkých nákladov na zavedenie trinástych dôchodkov príde až o 50 rokov,“ tvrdí rada. „Verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika a samotný dôchodkový systém nebol pred týmito zmenami tiež dlhodobo udržateľný,“ dodáva rada.