Nemeckí poslanci po stretnutí s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu (MMF) uviedli, že suma sa vyšplhá až na 120 miliárd eur. Peniaze má Grécko podľa denníka Financial Times čerpať počas troch rokov.
(kliknutím zväčšíte)
Ak by malo Grécko sumu 120 miliárd eur plne k dispozícii, nemuselo by si požičiavať na finančných trhoch. Taká forma financovania dlhu by bola pre juhoeurópsku krajinu aj tak krajne nevýhodná, pretože úroky, za ktoré sú investori ochotní Grécku požičať, sú jedny z najvyšších na svete a prekonali už aj sadzby Argentíny či Venezuely. „Výnos dvojročného gréckeho štátneho dlhopisu v jednej chvíli vystrelil až na 28 percent. Je to neuveriteľne vysoká hodnota. Je to takmer šesťnásobný úrok oproti úrovni, za ktorú si plánuje Grécko požičiavať od eurozóny,“ uviedol Vladimír Pikorka zo spoločnosti Next Finance.
Investori na finančných trhoch pristupujú k Aténam ako k hlavnému mestu už teraz skrachovanej krajiny. Prispelo k tomu aj zníženie ratingu Grécka agentúrou Standard & Pooŕs na úroveň BB+. Krajina sa tak ako vôbec prvá v histórii eurozóny prepadla z investičného do špekulatívneho pásma. Ďalšie zníženie ratingu je zrejme otázkou niekoľkých dní, pretože agentúra stanovila výhľad Grécka na negatívny. Slabý rating tlačí nahor úroky, za ktoré si môžu Gréci požičať. Navyše prepad do špekulatívneho pásma znamená, že niektorí investori im ani požičať nemôžu. Takú investíciu totiž považujú za príliš rizikovú.
Do gréckych cenných papierov podľa ČTK investovali aj niektoré slovenské dôchodkové správcovské spoločnosti. Národná banka Slovenska však tvrdí, že ľudia sa o úspory obávať nemusia, keďže súkromní správcovia penzií v Grécku neuložili výrazné objemy financií. Šéf nemeckej strany Zelených Jürgen Trittin pre médiá uviedol, že krajiny eurozóny, ktoré Grécku požičajú, budú podriadenými veriteľmi. Gréci budú totiž najprv splácať dlh MFF a až potom jednotlivým krajinám. Fond spolu s Európskou centrálnou bankou takisto zamietli, aby k pomoci Grécku prispeli aj súkromné banky.
Celkový dlh Grécka odhaduje agentúra Reuters na tristo miliárd eur. V prepočte to znamená, že každý Grék musí splatiť 26 550 eur (800–tisíc korún). Jedinou cestou z tejto situácie je čo najskôr znížiť deficit rozpočtu pod tri percentá HDP.
Grécka nákaza sa pomaly šíri aj do ďalších južanských krajín, najmä Portugalska a Španielska. Aj v nich zlý stav verejných financií tlačí úrokové sadzby nahor.