Budúcnosť Európy
„V roku 2011 kríza eura nezačala ohrozovať iba Európu, ale aj celú globálnu ekonomiku. Dá sa hovoriť o bode zlomu,“ tvrdia autori dokumentu. Európska rada pre zahraničné vzťahy je prvou paneurópskou organizáciou, ktorá sa zaoberá postavením únie na medzinárodnej scéne.
Podľa ECFR lídri EÚ nedokázali presvedčiť svet, že euro skutočne prežije. To isté sa vraj týka budúcnosti celého európskeho projektu.
„Únia bola vnímaná ako dôležitá súčasť riešenia medzinárodných problémov. Teraz sa stala problémom, ktorým sa iní musia zaoberať. Vlani sme v našej štúdii uviedli, že kríza odvádzala pozornosť Európy. Teraz jej ubrala na význame. Uvidí sa, či to bude moment, za ktorým bude nasledovať postupný úpadok, alebo sa bude EÚ schopná pozviechať,“ tvrdia autori dokumentu.
(Ne)príťažlivý model
„Skutočný rozsah negatívnych dosahov dlhovej krízy na schopnosť Európy ovplyvňovať medzinárodné otázky bude naplno viditeľný až v nasledujúcich rokoch,“ komentoval pre Pravdu Jan Gaspers, expert na zahraničnú politiku z Cambridgeskej univerzity. „V tejto súvislosti je potrebné povedať, že globálny vplyv EÚ bol vždy postavený na dvoch skutočnostiach. Prvou bolo, že únia slúžila ako model dobrého vládnutia. Druhou bola zase jej ekonomická výkonnosť. S krízou sa však ukázalo, že EÚ nedokázala potvrdiť svoju povesť o tom, že je spravovaná dobre. Zároveň nie je jasné, ako v dlhodobom horizonte ovplyvnia súčasné hospodárske problémy ekonomickú výkonnosť únie,“ vysvetľuje odborník.
„Väčšina krajín BRICS, teda Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, a rozvojové štáty vnímajú momentálne Európu viac ako súčasť problémov. Dôvodom je, že kríza v EÚ má vplyv na globálny ekonomický rast,“ tvrdí aj analytik Timo Behr z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy. „Niektoré krajiny nahnevala požiadavka únie, že by sa mal Medzinárodný menový fond, to znamená aj štáty ako Čína, India a Brazília, viac podieľať na záchrane Grécka. Ani všetci bohatí členovia EÚ to však neurobili. Je pravdepodobné, že medzinárodné postavenie Európy klesne. Jej model bol dlhodobo alternatívou k USA a Číne. Zdalo sa, že Európa dokáže spájať sociálnu spravodlivosť s udržateľným rozvojom a zároveň sa dokázala odlíšiť od mocností na svetovej scéne. Teraz bude menej partnerov ochotných podporiť jej vodcovskú úlohu,“ uviedol Behr pre Pravdu.
Menej či viac EÚ?
Podľa štúdie ECFR únia zaznamenala minulý rok v zahraničnej politike niekoľko úspechov v Líbyi či v oblasti klimatických zmien. „Kríza eura však ovplyvnila schopnosť Európy reagovať na revolúcie v severnej Afrike a na Blízkom východe, čo boli najdôležitejšie geopolitické udalosti v jej susedstve od pádu Berlínskeho múra.“
„Ani Líbya sa nedá celkom označiť za európsky úspech,“ hovorí zahraničnopolitický analytik Asle Toje z nórskeho Nobelovho inštitútu. „Pôvodne sa tento problém mal riešiť na pôde EÚ. To však neprešlo. Nemecko dokonca ani nepodporilo rezolúciu Bezpečnostnej rady o Líbyi,“ pripomína pre Pravdu expert.
EÚ tak má i nemá spoločnú zahraničnú politiku. Hoci má únia na svete viac ako 130 ambasád, vo viacerých oblastiach došlo v poslednom období skôr k renesancii národnej diplomacie.
„V rétorickej rovine všetci členovia EÚ podporujú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Ak však nastanú skutočné problémy, ako to bolo v prípade Iraku či Líbye, tak bežne presadzujú národné pozície,“ tvrdí Edmund Ratka z mníchovského Centra pre výskum zahraničnej politiky. „Takže odovzdanie právomocí je pomerne iluzórne. Členské štáty by si však mali uvedomiť, že pri lepšej koordinácii im bude svet načúvať pozornejšie,“ povedal Ratka pre Pravdu.
„Poučme sa z krízy,“ pridáva sa aj Gaspers. „Potrebujeme viac, nie menej Európy, aby sme zvládli výzvy 21. storočia,“ myslí si expert.