Íri chcú európske uznanie keltčiny

20.02.2004 12:01

Viete, v ktorom európskom štáte hovorí menej než polovica obyvateľov rodným jazykom? Predsa v Írsku. Podľa ústavy je írčina či írska keltčina úradným jazykom, ale v skutočnosti veľa Írov tento starý jazyk neovláda. No bez ohľadu na tento fakt skupina aktivistov žiada, aby bola keltčina uznaná za jeden z rokovacích jazykov Európskej únie.

Argumentujú tým, že ak môže byť rokovacím jazykom napríklad estónčina, tak prečo nie keltčina? Háčik je v tom, že ani v samotnom Írsku nie sú všetci presvedčení, že by sa v Bruseli malo začať hovoriť aj po keltsky.

V niektorých častiach zeleného ostrova sa bežne hovorí írsky, napríklad s kamarátmi v krčme. A podľa aktivistov, ktorí bojujú nielen za zachovanie, ale tiež za rozvoj írskej keltčiny, disponuje tento jazyk všetkou modernou slovnou zásobou, takže po írsky možno diskutovať aj o počítačoch alebo mobilných telefónoch. 

Minulý mesiac protestovali v Dubline stovky ľudí a žiadali vládu, aby presadila v únii írsku keltčinu ako rokovací jazyk Európskej komisie a Európskeho parlamentu. 

„Lotyšsky, estónsky, či maltsky hovorí menej ľudí než írskou keltčinou. Prečo by teda mali mať tieto jazyky postavenie, ktoré náš jazyk nemá?,“ pýta sa jeden z organizátorov kampane Porico Line.

Írsko už dávno nie je chudobnou a zaostalou krajinou, odkiaľ ľudia odchádzajú za prácou, naopak, zmenilo sa na keltského ekonomického tigra. A okrem hospodárstva sa tu rozvíja aj kultúra. Hlavne na západnom pobreží ostrova je možné vidieť plagáty, ktoré pozývajú na hry súčasných dramatikov – v írskej keltčine. No ani v tejto časti Írska nie je ťažké nájsť ľudí, ktorí pre keltčinu nehorlia. 

„Nie je žiadny dôvod sa ju dnes učiť. V školách sa síce učí, ale len preto, že sa to musí a nikomu sa to veľmi nepáči,“ tvrdí predavač z Galway. 

Írska vláda podporuje rozvoj írskej keltčiny. Nedávno oficiálne uznala platnosť miestnych názvov v írčine, no odmieta bojovať za plné uznanie írčiny ako rokovacieho jazyka Európskej únie.

Európska komisia pripomenula, že rozhodnutie o tom, či sa bude pri rokovaniach používať aj írčina, musia prijať všetky členské štáty únie. Hovorca komisia upozornil, že Írsko o uznanie svojho jazyka nepožiadalo, keď do EÚ vstupovalo. 

To však neznamená, že únia nepodporuje menšinové jazyky. Na ich podporu dokonca založila zvláštne centrum s názvom Mercator. Jeho riaditeľ Ned Thomas, inak odborník na jazyk obyvateľov britského Walesu, sa domnieva, že u minoritných jazykov nejde len o to, koľko ľudí nimi hovorí, ale tiež o mocenskú a historickú pozíciu ich užívateľov. Aj katalánčina je minoritný jazyk, aj keď ňou hovorí viac ľudí ako napríklad dánsky. 

Íri sa o uznanie svojej národnej svojbytnosti báť nemusia. Ale čo s ich jazykom? Zatiaľ to nevyzerá, že by v blízkej budúcnosti bruselskými a štrasburskými chodbami rezonovala írska keltčina, no aktivisti svoj boj rozhodne nevzdávajú.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk