Výsledky obsiahnuté v tajnej správe sú ranou „pod pás“ pre čínskych lídrov, ktorí u mnohých krajín lobovali za udelenie Pekingu statusu trhovej ekonomiky. Formálne uznanie Číny ako trhovej ekonomiky je pre ňu veľmi dôležité, pretože znemožňuje ostatným krajinám zaviesť na čínske exporty antidumpingové opatrenia. Čína momentálne čelí početným antidumpingovým opatreniam zo strany USA a Európskej únie, ktoré sa snaží odstrániť.
Okrem obchodného významu pre čínskych producentov má udelenie statusu trhovej ekonomiky pre Čínu aj symbolický význam. Bolo by pre Peking ďalším znakom toho, že Čína má rovnaké postavenie ako priemyselné veľmoci na Západe. Podporu v tomto kroku vyjadrili Číne zatiaľ Nový Zéland, Singapur a Malajzia, jej hlavným zámerom je teraz získať na svoju stranu najväčšie obchodné veľmoci na svete Spojené štáty americké a Európsku úniu. V pätnásťstranovom hodnotení Európskej komisie sa cituje, že únia “sa zaviazala udeliť Číne status trhovej ekonomiky”, ale v správe sa ďalej uvádza, že Peking zatiaľ splnil len jedno z piatich kritérií Bruselu.
Peking musí zaznamenať pokrok v znížení vplyvu vlády na ekonomiku napríklad prostredníctvom daňovej diskriminácie, vo vytvorení a implementácii transparentného a nediskriminačného podnikového práva, ktoré zaistí adekvátnu správu podnikov, v oblasti tvorby a implementácie koherentných, efektívnych a transparentných zákonov, ktoré zaistia uplatňovanie vlastníckych práv a fungovanie konkurzného režimu. Poslednou oblasťou, v ktorej musí Čína uskutočniť reformu, je finančný sektor, ktorý musí fungovať nezávisle od štátu. Podľa správy mnohým súkromným spoločnostiam znemožňuje konkurencieschopnosť najmä “nedostatok transparentných zákonov a pravidiel, rozporuplnosť zákonov, slabé arbitrážne konanie, neuznávanie zmlúv a slabá kapacita súdneho systému”.