O potomkov nestojí 26,3 percenta mužov a 14,6 percenta žien vo veku od
20 do 39 rokov. V roku 1992 to bolo 11,8 percenta mužov a 9,9 percenta
žien.
Medzi najčastejšie udávané dôvody patrí slobodný stav, obavy
o budúcnosť prípadného potomka či prianie udržať si súčasnú životnú
úroveň.
Štatistický úrad robil výskum rovnomerne vo východnej i západnej časti Nemecka. V bývalom západnom Nemecku, bohatšej časti krajiny, je viac mužov, ktorí si neželajú mať deti (27,2 percenta). Naopak, v bývalej NDR si nepraje mať žiadne deti len 5,8 percenta žien.
Znepokojený týmito údajmi je nemecký minister vnútra Otto Schilly. „Musíme vrátiť znova význam rodine, deťom a sociálnym vzťahom medzi generáciami,“ vyhlásil. „Ak nebudeme o týchto hodnotách diskutovať, vystavujeme sa riziku, že sa budú rozvíjať tendencie k odmietaniu života a budúcnosti, tendencie k egoizmu,“ dodal.
Už v polovici apríla vyjadril nemecký kancelár Gerhard Schröder znepokojenie nad nízkou pôrodnosťou. Vyhlásil, že zvýšenie pôrodnosti v Nemecku je prvoradým strategickým cieľom, obzvlášť pokiaľ ide o financovanie budúceho sociálneho systému.
Od roku 1964 do dneška klesol počet detí narodených za jeden rok
o polovicu. V roku 1964 sa narodilo 1,4 milióna detí, teraz sa ročne
rodí už len 700-tisíc detí.
Takú nízku pôrodnosť ako Nemecko – v roku 2003 pripadalo na tisíc
obyvateľov 8,7 pôrodu – má v Európe ešte Slovinsko.