Popri Poľsku, vzdorujúceho v otázke zmeny hlasovacieho systému, sa na summite pochytili napríklad Veľká Británia s Francúzskom v otázke hospodárskej súťaže.
Británia na summite zaujala veľmi tvrdé stanovisko a varuje, že sa nevzdá kontroly nad zahraničnou politikou, oblasťou spravodlivosti a policajných síl a daňovej a sociálnej politiky. Nesúhlasí ani s udelením právnej záväznosti Európskej charte základných práv, ktorá zakotvuje občianske, politické, hospodárske a sociálne práva v EÚ, pretože by mohla obmedziť právo pracovníkov na štrajk. Rakúska ministerka zahraničných veci Ursula Plassniková, ktorej krajina ako jedna z 18 členských štátov únie pôvodný návrh ústavy ratifikovala a žiada ponechanie väčšiny jej textu aj v novom návrhu, vyjadrila obavy z britského postoja. „Súčasný vývoj by nás mal trápiť všetkých, vrátane Británie,“ uviedla a dodala, že Londýn má výhrady voči otázkam, ktoré sú „jadrom toho, čo chápeme ako Európsku úniu.“
Britský premiér Tony Blair, ktorý budúci týždeň odchádza zo svojho postu, prišiel do budovy Rady EÚ pešo a podobne ako poľský prezident Lech Kaczyński ignoroval novinárov a zamieril rovno na prvé z mnohých bilaterálnych rokovaní. „Vymeníme si názory a zhodnotíme situáciu. Mali by sme sa venovať aj textu. V tejto chvíli vám neviem povedať viac, iba že budeme pokračovať v rokovaniach a budeme sa veľmi snažiť,“ povedala novinárom ešte pred rokovaním nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá v súčasnosti únii predsedá.
Foto: ČTK/AP
EÚ hľadá spôsob, ako zjednodušiť proces rozhodovania v únii po kolapse návrhu ústavy, ktorý francúzski a holandskí voliči odmietli v lete 2005. Po niekoľkých mesiacoch rokovaní nemecké predsedníctvo, ktoré potrvá do konca júna v utorok svojim európskym partnerom po prvýkrát predložilo nový návrh textu svojej „reformnej zmluvy“. Zmluva by mala zjednodušiť proces prijímania rozhodnutí v postupne sa rozširujúcej únii, ktorá má teraz 27 členov, zriadiť post „európskeho ministra zahraničia“ a zaviesť inštitút dlhodobého predsedníctva, ktorý by nahradil aktuálny nepružný a nákladný systém rotujúceho predsedníctva.
Merkelová nešpecifikovala, akými zmenami by mal dokument prejsť. Hovorca francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho informoval, že jeho šéfovi sa podarilo presadiť si u Nemcov jeden ústupok – vypustenie zmienky o „slobodnej a neobmedzenej hospodárskej súťaži“. Dosiahnutiu dohody však zatiaľ bráni viacero prekážok. Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt na otázku, či verí, že EÚ v piatok dospeje k dohode, odpovedal: „Nie, nie som si tým istý.“ Proti francúzskej požiadavke tvrdo vystúpila aj Veľká Británia, ktorá jasne deklarovala, že sa v otázke záväzku únie k voľnej súťaži nevzdá.
Foto: SITA
(Nemecká kancelárka Angela Merkelová a poľský prezident Lech Kaczyński. FOTO: SITA)
Poľsko so zjavne slabnúcou podporou Českej republiky požadovalo zmenu rozdelenia hlasov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. Tvrdí, že systém „dvojitej väčšiny“, ktorý Merkelová navrhuje prebrať z pôvodného návrhu ústavy, zvýhodňuje veľké krajiny ako Nemecko. Rokovania Kaczyńského s európskymi partnermi sú podľa útržkovitých informácií veľmi náročné. Po jeho rokovaní s Merkelovou jeden zdroj uviedol, že „šance na úspech sa vôbec nezvýšili“. Holandsko stále žiada väčšie právomoci pre národné parlamenty a chce schváliť konečnú podobu zmluvného dokumentu, kým sa rozhodne, či vyhlási potenciálne referendum. „Ak bude nová zmluva zbavená všetkých podstatných prvkov a obsahu, odmietneme ju,“ vyhlásil luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý je najdlhšie úradujúcim európskym lídrom.